Krajiny BRICS po prvýkrát ekonomicky predbehli skupinu G7. Tento čoraz silnejší blok svojou hospodárskou prevahou nad tzv. najvyspelejšími štátmi sveta zničil mýtus o rozvojových krajinách

BRICS predbieha G7 nielen hospodársky, ale aj demograficky, keďže v krajinách G7 žije 800 miliónov ľudí oproti 3,2 miliardy v štátoch BRICS.

BRICS je skratka, ktorá vznikla v roku 2001 pod názvom BRIC a ktorú vytvoril Jim O’Neill (ekonóm Goldman Sachs) pre Brazíliu, Čínu, Indiu a Rusko. Spoločnosť Goldman Sachs tvrdila, že svetovému hospodárstvu budú do roku 2050 dominovať štyri ekonomiky BRIC.

Podľa Le Journal du Dimanche krajiny BRICS z hospodárskeho hľadiska po prvýkrát predbehli sedem najrozvinutejších krajín sveta. Tento fenomén spolu s demografickou prevahou skupiny vyvrátil mýty o rozvojových krajinách a dokázal, že vznikla sila, ktorá predbehla USA, uvádza sa v článku.

Mnohí analytici v posledných dňoch konštatovali, že štáty BRICS predbehli skupinu siedmich najpriemyselnejších krajín sveta z hľadiska HDP. Signalizuje to dôležitý geopolitický zvrat?

Aké sú fakty?

Podľa britskej poradenskej spoločnosti Acorn Macro Consulting má skupina krajín BRICS, do ktorej patria Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, v súčasnosti väčšiu hospodársku váhu ako sedem najpriemyselnejších krajín G7.

Na organizáciu BRICS pripadá 31,5 % svetového HDP v porovnaní s 30,7 % v prípade skupiny G7. Trend rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Rast BRICS je do veľkej miery poháňaný hospodárskym oživením Číny a Indie. Konzultant Acorn Richard Dias a novinár Georges Mack okrem iného na Twitteri túto informáciu komentovali slovami: “Už neexistuje rozvinutý a rozvojový svet. Možno hovoriť o svete, ktorý ide nahor, a svete, ktorý ide nadol.”

Čo je BRICS?

Termín BRIC pôvodne vymyslel v roku 2001 analytik spoločnosti Goldman Sachs na označenie vtedajších rozvíjajúcich sa ekonomík s veľmi rýchlym tempom rastu. Tieto krajiny sa však rozhodli štruktúrovať a zjednotiť. Prvý samit Brazílie, Ruska, Indie a Číny sa uskutočnil v roku 2009. Ich cieľom bolo vtedy koordinovať úsilie o konfrontáciu s USA na svetovej scéne. V roku 2010 sa k tejto skupine pripojila Južná Afrika.

Dnes sa zdá, že o vstup do BRICS má záujem mnoho krajín. Svoje zámery oznámili najmä Saudská Arábia, Mexiko, Nigéria, Venezuela a Irán. V máji 2022 vtedajší čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi výslovne spomenul myšlienku rozšírenia fóra o krajiny ako Argentína a Pakistan a vysvetlil, že “Čína pozvala Kazachstan, Saudskú Arábiu, Argentínu, Egypt, Indonéziu, Nigériu, Senegal, Spojené arabské emiráty a Thajsko, aby sa pripojili k dialógu BRICS.”

V roku 2010 organizácia BRICS založila Novú rozvojovú banku ako alternatívu k Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu. Vytvorili tiež spoločný menový rezervný fond.

Čiastočne z tohto dôvodu sa mnohé krajiny chcú pripojiť k BRICS, pretože v skupine vidia alternatívu k MMF, ktorý v mnohých krajinách zanechal zlé spomienky.

Vývoj a prognóza ekonomického rastu štátov BRICS v podobe HDP (zdroj – Svetová banka):

Prečo je to dôležité?

Do skupiny G7, ktorá bola založená v roku 1974 z iniciatívy Paríža, patria v súčasnosti USA, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Kanada. Toto fórum sa stretáva každý rok, aby prerokovalo hlavné smery činnosti a globálne riešenia problémov. Skutočnosť, že krajiny BRICS ich obišli, svedčí o niekoľkých dôležitých geopolitických udalostiach, najmä o nástupe Číny ako vedúcej svetovej hospodárskej mocnosti pred Spojené štáty.

Od roku 2017 hovoríme o porovnaní parity kúpnej sily jednotlivých krajín.

Relatívny úpadok USA sa stal skutočnosťou, hoci od druhej svetovej vojny sa etablovali ako vedúca hospodárska mocnosť, ako reorganizátor hospodárskeho systému (Brettonwoodska dohoda z roku 1944) a ako držiteľ referenčnej meny, na ktorej je založený celý obchod.

BRICS predbieha G7 nielen hospodársky, ale aj demograficky, keďže v krajinách G7 žije 800 miliónov ľudí oproti 3,2 miliardy v štátoch BRICS.

V nasledujúcich rokoch sa ukáže, ako sa krajiny BRICS mienia postaviť voči americkej moci. Pôjdu do konfrontácie?

Aký postoj zaujmú voči Rusku, členovi BRICS a účastníkovi konfliktu na Ukrajine? V júni ruský prezident Vladimir Putin vyzval organizáciu na spoluprácu tvárou v tvár “sebeckým krokom” západných mocností. Odsúdil najmä ich pokusy využívať finančné mechanizmy na to, aby celý svet niesol zodpovednosť za vlastné chyby v makroekonomickej politike. V posledných mesiacoch sa dvaja členovia BRICS (Rusko a Čína) na pozadí rastúceho napätia s USA a Európou neustále zbližujú.

“Základný mýtus o rozvíjajúcich sa ekonomikách sa rozplynul,” povedal pre Deutsche Welle Günther Maihold, zástupca riaditeľa Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP).

Podľa neho “BRICS zažíva svoj geopolitický moment”, krajiny bloku sa snažia postaviť do pozície predstaviteľov globálneho Juhu a ponúkajú “vzorovú alternatívu ku G7”.

Možná transformácia BRICS na geopolitickú silu je však otázna. “Táto organizácia nemá v pláne nahradiť súčasný systém,” povedal v novembri minulého roka Christophe Ventura, riaditeľ výskumu v Inštitúte medzinárodných a strategických vzťahov (Iris). “Skupina BRICS je ako iné kluby a fóra, kde každý sleduje svoje vlastné záujmy.

Zdroj: financnenoviny.com / InfoVojna