Chmelárov úder Denníku N: Ukrajinka Hordon nie je žiadne nešťastné dievča, robí pre Globsec!

Zavládli Matovičove záujmy? Politický analytik Eduard Chmelár podáva podnet na Radu pre mediálne služby. Chce dať preveriť reláciu RTVS Interview:24 z 27. februára 2023, v ktorej redaktor a hosť bez patričnej oponentúry kritizovali Chmelárovu osobu. Vzhľadom na to, že ide o verejnoprávny priestor, mal byť podľa Chmelára prítomný buď odborník, alebo mu mal byť vytvorený priestor na obhajobu svojej osoby.

Celý problém hlavného prúdu s Chmelárom sa zvýraznil po relácii „Pozrime sa na to“, kde sa Chmelár na pôde TA3 stretol s Jozefom Banášom, Andrejom Dankom, Martinom Poliačikom, Ondrejom Dostálom a Oleksandrou Hordon.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Dnes vám chcem oznámiť iba to, že som sa rozhodol podať podnet na Radu pre mediálne služby na preverenie, či odvysielaním relácie Interview:24 na spravodajskom kanáli RTVS 27. februára 2023 nebol porušený zákon. Rovnako vám chcem oznámiť, že nebudem plytvať svoj drahocenný čas a strácať energiu jalovými hádkami s hulvátmi. Ktorí nemajú ani dostatok vzdelania, ani dostatok mravnosti a ani dostatok občianskej statočnosti. Aby na vecné podložené fakty odpovedali racionálnymi argumentmi. A nie nadávkami, nálepkami a osočovaním. Ich impertinentné poznámky sa ma netýkajú,“ uviedol Chmelár na sociálnej sieti.

Sporná relácia na TA3

TA3 bola po odvysielaní zaujímavej relácie, kde sa diskutovalo traja na troch, kritizovaná za to, že na svoju pôdu pozvala údajne „nedôveryhodných ľudí“ a „dezinformátorov“, ako boli označovaní hlavne Chmelár s Banášom.

Proti nim diskutovala aj Ukrajinka Hordon, ktorá na reláciu reagovala rozhovorom v Denníku N, kde sa sťažovala na správanie názorových oponentov. Mnohí, ktorí si reláciu pozreli, však tvrdia, že žiadne nevhodné správanie zo strany Banáša a Chmelára nezaznamenali.

„Keď sa práve mladá liberálka a feministka začne ľutovať, že sme nezohľadnili, že je žena… Tak moment. Na jednej strane hlása emancipáciu a chce, aby sme ju brali ako seberovnú. A keď tak urobíme, sťažuje sa, že je len krehká žena? Ale to je už predsa vyslovená manipulácia,“ povedal k téme Chmelár.

Prepojenie Ukrajinky na Globsec

Denníku N okrem iného na Chmelárovi prekážalo to, že sa v niektorých častiach relácie v prítomnosti Ukrajinky snažil vysvetľovať a interpretovať ukrajinské dejiny.

Tie podľa liberálneho plátku nemôže mať na úrovni Hordon preto, lebo ona je Ukrajinka a on Slovák. Samotný odborník však nad takýmto vysvetlením krúti hlavou.

„Nechápem, odkedy je národnosť kvalifikáciou na znalosť dejín. Som riadne habilitovaným docentom histórie, čo vytvára základný predpoklad, že ukrajinské dejiny poznám určite lepšie ako slečna Hordon. Ba možno aj ukrajinskú poéziu. Práve tak, ako som si istý, že napríklad môj maďarský kolega József Demmel alebo kanadský historik Peter Brock poznajú slovenské dejiny 19. storočia lepšie než väčšina Slovákov,“ konštatuje Chmelár.

A dá sa ísť podľa neho ďalej, pričom spomína velikánov celosvetovej odbornej obce. Ukrajinku, ktorú sa Denník N snažil prezentovať ako bežné dievča trpiace vojnou, označuje naviac za koordinátorku Globsecu.

Ktorý má jasný a vyhranený názor na vojnu. A dá sa očakávať, že jeho zamestnanci a spolupracovníci sú vo verejnom priestore týmto názorom ovplyvnení.

„Chcete dať na rovnakú úroveň poznatky profesora Mearsheimera, Cohena, Kissingera alebo hoci aj Krejčího či Druláka s pocitmi frustrovanej Ukrajinky? Potom by ste asi mali vedieť, že Oleksandra Hordon nie je žiadne nešťastné dievča, ktoré ušlo pred vojnou, žiadna náhodne vybraná „zástupkyňa ukrajinského ľudu,“ ale projektová koordinátorka proamerického think-tanku Globsec v Bratislave, ktorá žije sedem rokov na Slovensku, predtým v Taliansku a inde,“ vysvetľuje Chmelár.

Opäť neobjektívna RTVS?

Kritika Chmelára vo verejnom priestore sa však rozhovorom s Hordon v Denníku N neskončila. Vyšliapla si na neho aj RTVS. Ktorá mu vo svojom obsahu venovala značný priestor. A to, ako sme spomenuli v úvode, bez patričnej názorovej oponentúry.

.„Ešte som nezažil, aby polovica relácie bola venovaná mojej osobe, ktorú neposudzoval nejaký nestranný mediálny analytik. Ale politicky angažovaný aktivista Martin Kasarda, ktorý v parlamentných voľbách kandidoval za stranu Za ľudí. V spomínanej relácii moderátor Miroslav Frindt označil mňa a Jozefa Banáša za „nedôveryhodné osoby“ iba na základe toho, že (ako sám priznal) nás takto onálepkovali v novinárskych kruhoch,“ uvádza odborník veci na pravú mieru.

Ľudia, ktorí ho verejne kritizujú, s ním však, minimálne podľa jeho slov, doteraz problém nemali: „Viete, nebudem vynášať podrobnosti z našej komunikácie, ale pochopíte, ako vás takáto bezcharakternosť zamrzí, ak ma ten istý moderátor, ktorý nemal vysokoškolské vzdelanie, ešte pred piatimi rokmi prosil, aby som mu poradil výber dobrej školy. Zvláštne, že vtedy ma nepovažoval za „nedôveryhodného.“ Práve tak ako Martin Kasarda, ktorý sa u mňa uchádzal o prácu v čase, keď som bol rektorom Akadémie médií. Ale dnes o mne tvrdí, že by ma nemali púšťať do televízie.“

Zavládli Matovičove záujmy?

Za problémami s nedostatočnou objektivitou RTVS, na ktorú sa teda nesťažuje len opozícia, ale aj odborná obec, vidí zmeny, ktoré prišli s príchodom nominanta OĽANO a riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja a jeho novej riaditeľky spravodajstva Anny Sámelovej.

„Už dlhší čas pozorujem, že RTVS pod vedením Ľuboša Machaja a najmä riaditeľky spravodajského centra RTVS Anny Sámelovej plní politickú úlohu vyčistiť verejnoprávny priestor od plurality informácií, postojov a názorov. Zdôvodňujú si to zdanlivo ´odbornými´ pocitmi pani Sámelovej, že novinár vraj nemusí byť objektívny, čo je v rozpore so všetkými teoretickými školami klasického žurnalizmu,“ argumentuje Chmelár.

Zdroj: FB E. Chmelár/ereport.sk