Zahranično-politický expert: Obavy ľudí z totálnej vojny sú pri neschopných pri kormidle oprávnené

Slovenskom prešli desaťtisícky ľudí na mierových pochodoch, ktoré vyvrcholili v Bratislave. V tejto súvislosti sme položili otázky zahranično-politickému expertovi Mariánovi Ďurišovi.

SKsprávy: Ľudia sa čoraz viac obávajú vypuknutia svetového konfliktu medzi jadrovými veľmocami kvôli Ukrajine. Vo svete, aj na Slovensku sa množia mierové pochody a výzvy na odzbrojenie. Počas studenej vojny si USA aj ZSSR dokázali určiť pravidlá a rešpektovali červené čiary svojich záujmov. Môžu sa obavy o jadrovú vojnu dnes opierať aj o neexistujúce pravidlá vo svete, kde si USA a NATO tvrdošijne presadzujú dominanciu len svojho „poriadku“?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

M. Ďuriš: „História je učiteľkou života,“ povedal Cicero a dá sa v nej nájsť mnoho paralel so súčasnosťou. Aj so zmýšľaním dnešných politických predstaviteľov, ktorí sa zasekli v období práve Studenej vojny.

Áno, určité pravidlá boli rešpektované, avšak červené čiary sa mnohokrát prekračovali. Inak by nebolo napr. Karibskej krízy. A červené čiary sa podobne prekračujú dnes. Bolo to tak na prelome 2013/2014 podporenou zmenou režimu v Kyjeve, keď vtedajší prezident odložil podpis asociačnej dohody s Európskou úniou.

Štruktúra mimovládnych organizácií a aktivistov bola vytvorená za miliardy dolárov a využila situáciu, vrátane prirodzenej nespokojnosti časti obyvateľstva. 

Režim, ktorý chcel vyvažovať vplyv mocností, bol zvrhnutý a nahradený režimom čisto proamerickým. Nastali udalosti v Odese, na Kryme, na východe Ukrajiny a dnešok je vyústením. Takže keď chce niekto predstierať, že história sa začala písať vo februári 2022, len tají a zahmlieva význam predošlých udalostí, vrátane nedodržiavania dohôd z Minsku.

Obavy ľudí sú prirodzené. Obzvlášť vtedy, keď vidíte pri kormidle neschopných a nesvojprávnych reprezentantov, ktorí plnia zaoceánske predstavy o svete na 120%. Či je to na našej vnútroštátnej alebo európskej úrovni. Tieto predstavy sú však za zenitom a dominancia jedinej mocnosti už zrejme nenájde miesto v 21. storočí.

Mnoho štátov odmieta externý nátlak a chce vyváženú spoluprácu. 

A tieto štáty sa racionálne spájajú, vytvárajú hospodárske spolupráce a geopolitické vektory, ktoré budú vzhľadom na svoj ľudský potenciál a nerastné bohatstvo rásť rýchlejšie ako ostatní. A tu je otázka. Chceme byť na strane obáv, zbrojenia a jadrovej konfrontácie alebo na strane mieru a spolupráce? Chceme, aby bola stredná Európa zneužitá ako „nárazníková zóna“ alebo chceme, aby stredná Európa bola bezpečný región, ktorý sa pozerá na štyri svetové strany? Rozhodnutie je na nás.

SKsprávy: Prečo Spojené štáty tak tvrdošijne trvajú na svojom, riskujúc prepuknutie vojny, ktorá nebudem mať víťazov, aj keď hlavné bojisko bude zrejme opäť v Európe?

M. Ďuriš: Tu je odpoveď jednoduchá a zahŕňa viacero aspektov. Spojené štáty chcú využiť politickú slabosť Európy, resp. slabosť zvolených a mediálne pretlačených politikov vo funkciách. U viacerých vidieť nízku mieru politických schopností, ale silnú mieru aktivizmu, cez ktorú nedokážu identifikovať fakt, že riešenia a rady od súčasných spojencov nemusia byť vôbec v prospech Európy.

Stačí si položiť jednoduché otázky. Je vojna na pôde Európy v záujme Európanov? Nie, nie je. Prečo? Drvivá väčšina ľudí stratí po všetkých stránkach. A kto získa? Možno úzka skupina tzv. elít, ale najmä veľké korporácie a americké hospodárstvo, ktoré sa oživí a môže do konfliktu (ďaleko od svojho územia) predávať zbrane.

Spomíname si predsa na kondíciu americkej ekonomiky v povojnovom období, Marshallov plán, a to sme ešte nespomenuli veľké zákazky pre rekonštrukčné firmy. To máme hneď dva aspekty: zbrojenie a obnova. Sú tu tiež protiruské sankcie, ktoré Európa dodržiava podobne aktívne ako Hujer z filmu Marečku, podejte mi pero! Ale sankcie spôsobujú všeobecný rast cien, energií a odchod veľkých firiem z Európy do Ázie a Ameriky. A sú tu ďalšie aspekty ako „zelená“ politika a zákaz spaľovacích motorov.

Pár progresívcov, komisárov a „ich služobníctvo“ sa možno bude tešiť ako 1% celosvetových emisií z európskej dopravy „zachraňuje svet“, ale ekonomiku a automobilový priemysel (na ktorom stojí aj Slovensko) to privedie na mizinu a znovu môže podporiť americký priemysel. Takže v skratke.

Nehľadajme za týmito udalosťami vznešenú snahu o ľudské práva, slobodu a demokraciu. Ide o tvrdý konkurenčný boj o ekonomickú prevahu do ďalších desaťročí. 

A tu nás nebude žiadny „najlepší spojenec“ zachraňovať, ako si niektorí ešte stále naivne myslia. Nezaváha ani sekundu a „utopí nás“ rovnako ako Nord Stream, ak pôjde o zisky jeho firiem, o životaschopnosť jeho hospodárstva a jeho budúcnosť.

SKsprávy: Čo by mali štátnici, politici, medzinárodné organizácie, mierové hnutia robiť, aby vyvinuli tlak proti militantom aký sme videli napríklad počas vojny USA vo Vietname?

M. Ďuriš: Od čias vojny vo Vietname tu máme odlišnú atmosféru. Motivácie, spúšťače udalostí a pozadie sa príliš nezmenilo. Hovorme však o mediálnom prostredí, ktoré vtedy (aj keď si nemusíme robiť ilúzie) rozhodne viac plnilo funkciu „strážcu demokracie“ a kontrolovalo mocných.

Dnes už častokrát nemôžeme hovoriť o nestrannom informovaní alebo záujme o pravdu. Skôr o priamom zapojení do informačných súbojov podľa toho ako je výhodné ekonomicky a kariérne. O zapojení, kde sa médium stavia na jednu stranu barikád a nemilosrdne „ostreľuje“ stranu druhú. Nakoniec sa stačí pozrieť na Slovensko a činnosť týchto subjektov v posledných rokoch, vrátane tzv. pandémie a súčasného konfliktu. Ako informovali? Koho pozývali? Koho vyzdvihovali a koho hanili?

Preto majú štátnici, politici a mierové hnutia ťažšiu prácu v tom, že ich posolstvá skrátka médiá nepreberú, keď im nezapadajú do ich redakčných línií. 

To však nemôže všetkých mierumilovných ľudí odradiť od toho, aby hovorili nahlas svoje vlastné, originálne pohľady na dianie. Nemôže to odradiť od vnímania očividnej reality, že mnoho európskych predstaviteľov v Rakúsku, Maďarsku, Srbsku a Švajčiarsku má úplne rovnaké postoje ako India, Turecko, veľká časť Latinskej Ameriky, Afriky, Ázie a väčšina obyvateľstva sveta, ktorá hovorí, že toto nie je naša vojna, nechceme sankcie, ale chceme mier, spoluprácu a koniec hroznej vojny.

skspravy.sk