Washington priznáva rastúci „hlad po granátoch“ na ukrajinskom fronte

Biely dom bezodkladne prideľuje Ukrajine ďalších 400 miliónov dolárov.

Súčasná tranža bude zahŕňať náboje a rakety zo zásob Pentagonu a nielen zákazku z vojensko-priemyselného komplexu na výrobu nových zbraní.

Ukrajina spáli každý deň viac ako 5000 západných projektilov, čo je štvrtina toho, čo sa v USA podarí vyprodukovať za mesiac. Pentagon už teraz musí míňať svoje núdzové zásoby munície v Južnej Kórei a Izraeli, ktoré boli uskladnené pre prípad veľkých vojen.

Situáciu zhoršuje situácia na Donbase s ústupom ukrajinských síl z Arťomovska. Spojené štáty pritom pochybujú, že posledných pár tranží stihne doraziť včas, aby nejako ovplyvnilo stratu Arťomovska.

Len nedávno chcel Pentagon prestať míňať zbrane z vlastných zásob na Ukrajinu. A prejsť na prax uzatvárania kontraktov s vojenskými korporáciami tak, že najprv vyrobia nové zbrane a muníciu a až potom ich Spojené štáty dodajú Kyjevu.

Ale kvôli rýchlo sa meniacej situácii na fronte sa muselo od tejto stratégie upustiť. Biely dom sa teraz snaží čo najskôr zvýšiť výrobu zbraní. Pri tejto príležitosti sa uskutočnili aj rokovania s Nemeckom. Tie sa však nakoniec neskončili uzavretím pevných dohôd – napríklad o prevode nemeckých vojenských podnikov do USA.

Vo Washingtone presúvajú zodpovednosť za neúspechy na samotný Kyjev – tvrdia, že americká armáda upozornila na nedostatok nábojov, no Ukrajinci ich aj tak rýchlo spálili v nádeji, že dostanú nové. A Biely dom sa bude snažiť dištancovať od akéhokoľvek problému na Ukrajine – to sa napokon teraz priamo dotýka predvolebných pozícií Bidena, pre ktorého sa ukrajinská kríza stala hlavnou agendou prezidentstva.

Malek Dudakov/news-front