Chmelár: Peter Pellegrini sa otvorene pridal k vojnovému táboru

Nepovažujem to za dobré riešenie a tvrdím, že po voľbách môže vzniknúť ešte horšie vládne zoskupenie ako teraz. O Robertovi Ficovi si môžeme myslieť, čo chceme, ale hlavnú tému nadchádzajúcich volieb určil veľmi presne. Nejde o nič menšie ako o základný výber medzi vojnou a mierom.

Smer-SD môžete kritizovať za čokoľvek, ale tvrdiť o ňom, že chce zmeniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska (ako to pravidelne robia liberálne médiá a súčasná vláda) alebo že podporuje Putina je sprostá zákerná lož, píše vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

Keď som minulý týždeň v rozhovore pre Ereport vyzval Petra Pellegriniho, aby sa jasne vyjadril, kde stojí, netušil som, že odpoveď sa dozvieme tak rýchlo. Najprv v rozhovore pre Rádio Expres vyjadril podporu zbrojeniu, takže tanky dostanú opäť prednosť pred nemocnicami.

A potom víkendový rozhovor lídra Hlasu-SD poodkryl pozadie jeho uvažovania viac, ako by možno chcel. Hlasákov už dosť dlho vytáčajú mediálne úvahy o možnej povolebnej koalícii Hlas – PS – SaS. Peter Pellegrini to nazýva zlomyseľnými konšpiráciami.

Potom by si mal však mali vo vnútri strany ujasniť niektoré veci a dohodnúť sa aspoň na rovnakých odpovediach.

Pellegrini povedal, že jediný člen PS, s ktorým sa kedy stretol, je Tomáš Valášek. Poslanec Valášek však v nedeľu pre TA3 tvrdil, že s Petrom Pellegrinim sa nikdy nestretol. Pellegrini vraví, že zvesti o spojenectve s Progresívnym Slovenskom sú konšpirácie, ale v tom istom rozhovore hovorí, že by chcel vytvoriť budúcu vládu s niekým zo súčasnej koalície, plus by tam mohol byť nejaký „budúci tvar“. To veľa možností nedáva. OĽaNO vylúčil, Za ľudí je mimo hry, s Borisom Kollárom by nemali dosť percent a aj SaS sa potáca na hranici zvoliteľnosti. Ak nechce ísť so Smerom, základ budúcej vlády môže tvoriť len blok Hlas – PS.

Nepovažujem to za dobré riešenie a tvrdím, že po voľbách môže vzniknúť ešte horšie vládne zoskupenie ako teraz. O Robertovi Ficovi si môžeme myslieť, čo chceme, ale hlavnú tému nadchádzajúcich volieb určil veľmi presne. Nejde o nič menšie ako o základný výber medzi vojnou a mierom. Smer-SD môžete kritizovať za čokoľvek, ale tvrdiť o ňom, že chce zmeniť zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska (ako to pravidelne robia liberálne médiá a súčasná vláda) alebo že podporuje Putina (ako primitívne fabuluje bývalý ideológ Smeru Boris Zala) je sprostá zákerná lož.

Ak si pozorne prečítate rozhovor, ktorý Robert Fico nedávno poskytol denníku Štandard, presvedčíte sa, že je to politický machiavellista, ktorého názory v ničom nevybočujú zo západného mainstreamového diskurzu. Nespochybňuje úlohu NATO, alibisticky podržal eurokomisára Maroša Šefčoviča a celkovo dal najavo, že do zahraničnej politiky sa nebude starať a prenechá ju technokratom.

Mali by sme preto už konečne opustiť tú vystrašenú sluhovskú mentalitu, ktorá je vydesená z každého nezávislého myslenia a každú sebamenšiu kritiku Západu považuje za zradu. Je predsa mimoriadne hlúpe, ak nesúhlas s niečím, čo predloží Washington alebo Brusel u nás doma interpretujeme ako odklon od našej orientácie na NATO a EÚ. To je rovnako chorá mentalita, aká sa tu pestovala počas mečiarizmu, keď každá kritika vlády bola označovaná za antislovenskú.

Napriek tomu a práve preto nie je jedno, kto bude zostavovať budúcu vládu. Či to budú servilní natoidi a eurohujeri, ktorí poslušne splnia každý militantný nápad prichádzajúci z USA alebo to budú zodpovedné vlastenecké sily, ktoré budú sledovať predovšetkým štátne záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.

Opakujem a zdôrazňujem, napriek tomu, že to súčasná mocenská garnitúra zámerne zľahčuje: voliči si musia uvedomiť, o čo sa dnes hrá a kto je schopný bez mihnutia oka zatiahnuť Slovensko do priamej vojny. Nič dnes nie je dôležitejšie ako záruky mieru. Nedajte sa preto oklamať ideologickými táraninami, že Hlas je na rozdiel od Smeru modernou sociálnou demokraciou.

Poviem vám „tajomstvo“: z politologického hľadiska na Slovensku neexistuje sociálnodemokratická strana. Sú len strany, ktoré majú vo svojich radoch aj prívržencov sociálnej demokracie. Hlas k nej má v ekonomickej politike ešte ďalej ako Smer. Takmer všetci lotri, ktorí mi tam vadili, prešli do Hlasu, takže keď Peter Pellegrini hovorí, že ak bude Peter Žiga chcieť, dostane miesto na kandidátke, povedzte mi, v čom je ten rozdiel oproti Smeru.

Poviem vám, v čom. V tom, že Hlas-SD je viac ochotný poslúchať Brusel a robiť menej „problémov“. To je celý znak ich „modernosti“. Nikdy by som neveril, že to poviem, ale dnes je taká situácia, že Slovensko dokáže udržať v pásme sociálnej stability a mieru iba silné spojenectvo Hlasu a Smeru.

Ak základ budúcej vlády nebudú tvoriť tieto dve zoskupenia, zmena, ktorá príde, bude zmenou k horšiemu (iste, bol by som radšej, keby mali 20 percent Socialisti.sk, ku ktorým sa obe strany správajú ako ku konkurentom, ale uvažujme aspoň trošku realisticky).

Taktika zahmlievania prinášala Petrovi Pellegrinimu stabilne každý mesiac okolo 20 percent preferencií, ale zdá sa, že si svoju cestu k šťastiu vybral. Smer bez neho môže byť už iba silnou opozíciou – ak neprevalcuje voľby takým spôsobom, že Hlas nebude mať inú možnosť ako vrátiť sa k spolupráci. No ak by sa tak aj stalo, Smer si nebude páliť prsty so zahraničnou politikou a prenechá rezort diplomacie Hlasu. Takže úprimne – z toho nestráviteľného gulášu, čo nás čaká po voľbách, mám skôr obavy…

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna