Prečo sa CIA pokúsila o puč v Brazíli na spôsob ukrajinského Majdanu. Neúspešný prevrat v Brazílii je ukážkovým príkladom snáh americkej spravodajskej služby zmeniť režim práve v tom čase, keď krajina upevňuje svoje väzby s Východom

Americký zdroj načrtol paralelu medzi brazílskym Majdanom CIA a sériou nedávnych pouličných demonštrácií v Iráne, ktoré agentúra zorchestrovala ako súčasť novej snahy o farebnú revolúciu: „Tieto operácie CIA v Brazílii a Iráne sú paralelné s operáciou vo Venezuele v roku 2002, ktorá bola na začiatku veľmi úspešná, keďže sa výtržníkom podarilo zmocniť Huga Cháveza.“

Bývalý predstaviteľ amerických tajných služieb potvrdil, že chaotický remix Majdanu, ktorý sa uskutočnil 8. januára v Brazílii, bol operáciou CIA, a spojil ho s nedávnymi pokusmi o farebnú revolúciu v Iráne.

V nedeľu údajní stúpenci bývalého pravicového prezidenta Jaira Bolsonara vtrhli do brazílskeho Kongresu, Najvyššieho súdu a prezidentského paláca, pričom obišli chatrné bezpečnostné zátarasy, vyliezli na strechy, rozbíjali okná, ničili verejný majetok vrátane vzácnych obrazov a zároveň vyzývali na vojenský prevrat v rámci plánu zmeny režimu zameraného proti zvolenému prezidentovi Luisovi Ináciovi „Lulovi“ da Silvovi.

Podľa amerického zdroja je dôvodom na uskutočnenie operácie – ktorá nesie viditeľné známky unáhleného plánovania – práve teraz, keď sa Brazília chystá opätovne sa presadiť v globálnej geopolitike spolu s ďalšími štátmi BRICS – Ruskom, Indiou a Čínou.

To naznačuje, že plánovači CIA sú vášnivými čitateľmi stratéga Credit Suisse Zoltána Pozsara, ktorý predtým pracoval pre newyorský Fed. Vo svojej prelomovej správe z 27. decembra s názvom Vojna a komoditné zaťaženie Pozsar uvádza, že „multipolárny svetový poriadok nevytvárajú hlavy štátov G7, ale ‚G7 Východu‘ (hlavy štátov BRICS), čo je v skutočnosti G5, ale kvôli ‚BRICSpansion‘ som si dovolil zaokrúhliť nahor“.

Odvoláva sa tu na správy, že Alžírsko, Argentína a Irán už požiadali o vstup do BRICS – či skôr do jeho rozšírenej verzie „BRICS+“ -, pričom ďalší záujem prejavili Saudská Arábia, Turecko, Egypt, Afganistan a Indonézia.

Americký zdroj načrtol paralelu medzi brazílskym Majdanom CIA a sériou nedávnych pouličných demonštrácií v Iráne, ktoré agentúra zorchestrovala ako súčasť novej snahy o farebnú revolúciu: „Tieto operácie CIA v Brazílii a Iráne sú paralelné s operáciou vo Venezuele v roku 2002, ktorá bola na začiatku veľmi úspešná, keďže sa výtržníkom podarilo zmocniť Huga Cháveza.“

Vstúpte do „G7 Východu“

Straussovi neokonzervatívci umiestnení na vrchole CIA, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť, sa rozčuľujú nad tým, že „G7 Východu“ – ako v konfigurácii BRICS+ blízkej budúcnosti – sa rýchlo dostáva z orbity amerického dolára.

Straník John Bolton – ktorý práve zverejnil svoj záujem uchádzať sa o post prezidenta USA – teraz požaduje vylúčenie Turecka z NATO, pretože globálny Juh sa rýchlo prispôsobuje novým multipolárnym inštitúciám.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho nový čínsky náprotivok Čchin Gang práve oznámili spojenie Iniciatívy pásu a cesty (BRI), ktorú riadi Čína, a Eurázijskej hospodárskej únie (EAEU), ktorú riadi Rusko. To znamená, že najväčší obchodný/spojovací/rozvojový projekt 21. storočia – čínska Nová hodvábna cesta – je teraz ešte komplexnejší a stále sa rozširuje.

To vytvára predpoklady pre zavedenie novej medzinárodnej obchodnej meny, ktorá sa už pripravuje na rôznych úrovniach a ktorej cieľom je nahradiť americký dolár. Okrem vnútornej diskusie medzi krajinami BRICS je jedným z kľúčových vektorov diskusný tím vytvorený medzi EAEÚ a Čínou. Po ukončení budú tieto rokovania predložené partnerským krajinám BRI-EAEU a, samozrejme, rozšírenej skupine BRICS+.

Lula na čele Brazílie, ktorý je už v treťom neúspešnom prezidentskom období, poskytne BRICS+ obrovský impulz, V roku 2000 bol Lula po boku ruského prezidenta Putina a bývalého čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa kľúčovým konceptorom hlbšej úlohy BRICS vrátane obchodovania vo vlastných menách.

BRICS ako „nová G7 Východu“, ako ju definoval Pozsar, je viac než anatémou – rovnako pre straussovských neokonzervatívcov ako pre neoliberálov.

USA sú pomaly, ale isto vyháňané zo širšej Eurázie spoločnými krokmi strategického partnerstva Ruska a Číny.

Ukrajina je čierna diera – kde NATO čelí poníženiu, po ktorom bude Afganistan vyzerať ako Alenka v krajine zázrakov. Slabá EÚ, ktorú Washington núti deindustrializovať sa a kupovať americký skvapalnený zemný plyn (LNG) za absurdne vysokú cenu, nemá pre impérium žiadne základné zdroje, ktoré by mohlo drancovať.

Z geoekonomického hľadiska tak zostáva kľúčovým cieľom „západná pologuľa“, ktorú ovládajú USA, najmä na energiu nesmierne bohatá Venezuela. A z geopolitického hľadiska je kľúčovým regionálnym aktérom Brazília.

Straussova neokonzervatívna hra spočíva v tom, že sa všemožne snaží zabrániť čínskej a ruskej obchodnej expanzii a politickému vplyvu v Latinskej Amerike, ktorú Washington – bez ohľadu na medzinárodné právo a koncept suverenity – naďalej nazýva „naším zadným dvorom“. V časoch, keď je neoliberalizmus taký „inkluzívny“, že sionisti nosia hákové kríže, je Monroeova doktrína späť, na steroidoch.

Všetko o stratégii napätia

Indície pre Majdan v Brazílii možno získať napríklad na kybernetickom veliteľstve americkej armády vo Fort Gordon, kde nie je žiadnym tajomstvom, že CIA pred nedávnymi prezidentskými voľbami rozmiestnila po Brazílii stovky prostriedkov – verne podľa príručky „stratégie napätia“.

Rozhovory CIA boli vo Fort Gordon zachytené od polovice roku 2022. Hlavnou témou vtedy bolo vnucovanie rozšíreného naratívu, že „Lula mohol vyhrať len podvodom“.

Hlavným cieľom operácie CIA bolo všetkými prostriedkami zdiskreditovať brazílsky volebný proces a pripraviť pôdu pre vopred pripravený naratív, ktorý sa teraz rozuzľuje: porazený Bolsonaro uteká z Brazílie a hľadá útočisko v sídle bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa Mar-a-Lago. Bolsonaro, ktorému radil Steve Bannon, skutočne utiekol z Brazílie a nezúčasntil sa Lulovej inauguráciu, ale preto, že sa bojí, že ho skôr, či neskôr čaká väzenie. A mimochodom, je v Orlande, nie v Mar-a-Lago.

Čerešničkou na zatuchnutej majdanskej torte bolo to, čo sa stalo uplynulú nedeľu: vyfabrikovanie 8. januára v Brazílii, ktoré odrážalo udalosti zo 6. januára 2021 vo Washingtone, a samozrejme vtlačenie spojenia Bolsonaro-Trump do myslí ľudí.

Amatérsky charakter 8. januára v Brazílii naznačuje, že plánovači CIA sa stratili vo vlastnom spiknutí. Celá fraška sa musela predvídať kvôli Pozsarovej správe, ktorú čítal každý, na kom záleží, po celej osi New York- Beltway. (finančný v New Yorku a Beltway ako vládno-korporátno-lobistický kruh vo Washingtone D.C. – poznámka InfoVojna)

Je jasné, že pre niektoré silné frakcie amerického establišmentu je zbavenie sa Trumpa za každú cenu ešte dôležitejšie ako ochromenie úlohy Brazílie v BRICS+.

Pokiaľ ide o vnútorné faktory Majdanu v Brazílii, vypožičiavajúc si od spisovateľa Gabriela Garcíu Marqueza, všetko chodí a hovorí ako Kronika predpovedaného prevratu. Nie je možné, aby bezpečnostný aparát okolo Lulu tieto udalosti nepredvídal, najmä vzhľadom na tsunami signálov na sociálnych sieťach.

Musela teda existovať koordinovaná snaha konať jemne – bez preventívnych veľkých palíc – a pritom len vypúšťať obvyklé neoliberálne bláboly.

Koniec koncov, Lulov kabinet je bordel, ministri sa neustále hádajú a niektorí členovia ešte pred niekoľkými mesiacmi podporovali Bolsonara. Lula to nazýva „vládou národnej jednoty“, ale je to skôr nevkusná mozaika.

Brazílsky analytik Quantum Bird, celosvetovo uznávaný odborník na fyziku, ktorý sa vrátil domov po dlhom pôsobení v krajinách NATO, konštatuje, že v hre je „príliš veľa aktérov a príliš veľa antagonistických záujmov. Medzi Lulovými ministrami nájdeme bolsonaristov, neoliberálno-rentistov, konvertitov na klimatický intervencionizmus, vyznávačov politiky identity a rozsiahlu faunu politických neofytov a sociálnych horolezcov, pričom všetci sú dobre zladení s imperiálnymi záujmami Washingtonu“.

CIA podnietení „militanti“ na love

Jedným z pravdepodobných scenárov je, že mocná časť brazílskej armády – v službách obvyklých straussovských neokonzervatívnych think tankov plus globálneho finančného kapitálu – nemohli vzhľadom na masívne odmietanie zo strany ľudu uskutočniť skutočný prevrat a museli sa uspokojiť s „mäkkou“ fraškou. To len ilustruje, ako veľmi je táto samoľúba a vysoko skorumpovaná vojenská frakcia izolovaná od brazílskej spoločnosti.

Ako poznamenáva Quantum Bird, hlboko znepokojujúce je, že jednomyseľnosť v odsúdení 8. januára zo všetkých strán, zatiaľ čo nikto neprevzal zodpovednosť, „ukazuje, ako sa Lula pohybuje prakticky sám v plytkom mori zamorenom nabrúsenými koralmi a hladnými žralokmi“.

Dodáva, že Lulov postoj, „keď sám od seba vyhlasuje federálny zásah bez silných tvárí vlastnej vlády alebo príslušných orgánov, svedčí o improvizovanej, neorganizovanej a amatérskej reakcii“.

A to všetko opäť po tom, čo „militanti“ nastrčení CIA už niekoľko dní otvorene organizovali „protesty“ na sociálnych sieťach.

Naďalej však platí ten istý starý návod CIA. Stále je zarážajúce, ako ľahko sa podarilo rozvrátiť Brazíliu, jedného z prirodzených lídrov globálneho Juhu. Pokusy o prevraty zo starej školy a zmenu režimu/farebnú revolúciu sa budú hrať aj naďalej – spomeňte si na Kazachstan začiatkom roka 2021 a Irán len pred niekoľkými mesiacmi.

Akokoľvek si sebavedomá frakcia brazílskej armády môže myslieť, že kontroluje národ, ak Lulove významné masy vyjdú do ulíc v plnej sile proti fraške z 8. januára, impotencia armády sa názorne prejaví. A keďže ide o operáciu CIA, jej manipulátori nariadia svojim tropickým vojenským vazalom, aby sa správali ako pštrosy.

Budúcnosť je, žiaľ, zlovestná. Americký establišment nedovolí, aby sa Brazília, ekonomika BRICS s najlepším potenciálom po Číne, vrátila do hry s plnou silou a v súčinnosti so strategickým partnerstvom Ruska a Číny.

Straussovi neokonzervatívci a neoliberáli, kovaní geopolitickí šakali a hyeny, budú ešte zúrivejší, keď „G7 Východu“, vrátane Brazílie, podnikne kroky na ukončenie suzerenity amerického dolára, pretože imperiálna kontrola nad svetom sa vytráca.

Autor: Pepe Escobar – brazílsky novinár a geopolitický analytik. Pre Asia Times Online píše pravidelný stĺpček „The Roving Eye“, v ktorom pravidelne diskutuje o nadnárodnom „súperení o dominanciu na Blízkom východe a v Strednej Ázii“. Rovnako píše aj pre portál The Cradle. Escobar sa od konca 90. rokov zameriava na strednú Áziu, Rusko, Blízky východ a Irán. Je autorom množstva kníh; jeho poslednou je Raging Twenties.

Zdroj: thecradle.co
Preklad: InfoVojna