VIDEO: Samovražedné ruské drony Lancet spôsobujú Ukrajine ťažké straty

Ruská armáda po sérii neúspechov na bojisku začala využívať na fronte novú zbraň – samovražedné drony Lancet, ktoré ukrajinskej armáde spôsobujú obrovské ťažkosti. 

Môžu tieto drony ovplyvniť vývoj vojny? Ruský Telegram je od konca októbra plný videí, na ktorých bezpilotný stroj najskôr z výšky spozoruje tank, potom ho zameria a strmhlav sa vrhne na cieľ. Na zábere z iného bezpilotného lietadla je vidieť biela bodka blížiaca sa k cieľu a výbuch, píše český server iDNES.cz.

Lancet pomenovali podľa druhu chirurgického nástroja určeného na vpichy. Ruské zdroje tvrdia, že dron si už pripísal množstvo úspešných zásahov. Populárny vojenský bloger Rybar zverejnil podrobnú štatistiku.

Podľa serveru The Bell sa za touto internetovou prezývkou skrýva bývalý hovorca ministerstva obrany Michail Zvinčuk.

Samovražedným ruským dronom sa podľa neho v období od 13. októbra do 12. novembra podarilo zasiahnuť už jedenásť ťahaných húfnic vrátane jednej americkej M777 a francúzskeho Caesara, sedem tankov, sedem samohybných diel, šesť obrnencov, štyri komplety protivzdušnej obrany, tri systémy S-300 a jeden delový čln triedy Gjuzra-M.

Dve tretiny cieľov sa podarilo zničiť, zvyšné len poškodiť. Ukrajinské velenie podľa ruskojazyčnej verzie BBC priznáva, že Rusi na bojisku začali v poslednej dobe masovo používať „vyčkávajúcu muníciu“ a v týchto zbraňových systémoch majú momentálne navrch.

„Situácia sa zmenila. Už nemáme v oblasti dronov prevahu. Predovšetkým sa to týka tých útočných. Nie je to otázka kvality, ale množstva,“ uviedol špecialista na vývoj dronov zo vzdušnej rozviedky ukrajinských ozbrojených síl Jurij Kasanov.

Lancet je ruský kamikadze dron, ktorý v poslednej dobe terorizuje ukrajinské mestá a ničí elektrárne.

Radí sa medzi vyčkávaciu muníciu, je to na diaľku riadená strela, ktorá tak dlho krúži nad bojiskom, kým operátor neidentifikuje cieľ a nedá povel k útoku. Váži dvanásť kilogramov, z toho výbušná hlavica má tri kilá. Vo vzduchu vydrží až trištvrte hodiny, počas tej doby dokáže prejsť 40 až 50 kilometrov.

Podobne ako americký dron Switchblade sa vypúšťa z katapultu, takže ho môže každý vojak jednoducho transportovať a vypustiť.

Spoločnosť ZALA Aero, ktorá spadá pod koncern Kalašnikov, ho prvýkrát predstavila na vojenskom veľtrhu Armija 2019. Vývojom vyčkávacej munície sa zaoberá najmenej desať rokov, spočiatku však cielila hlavne na export, pretože ruská armáda o tieto drony nejavila záujem. 

Až testy v Sýrii ju presvedčili, že malé kamikadze drony môžu byť efektívnou zbraňou. Ruskí vojenskí experti v súčasnosti tvrdia, že Lancet je lepší ako jeho americká obdoba Switchblade, vďaka krídlam v tvare X sa s ním lepšie manévruje – predovšetkým počas strmhlavého útoku. Najväčší efekt má údajne pri útokoch na protilietadlové raketové systémy.

„Ukrajinské ozbrojené sily asi ešte majú množstvo systémov Buk alebo Osa-AKM, ktoré našim pilotom spôsobujú nepríjemnosti. Ale väčšie nasadenie bezpilotných strojov Lancet a Kub pri bojovej línii skôr či neskôr ich činnosť prekazí a potom sa bude môcť letectvo plne zapojiť,“ myslí si ruský analytik Michail Chodarenok.

Bude to však závisieť predovšetkým od toho, či Rusko vyčkávaciu muníciu dokáže produkovať vo väčšom množstve. Presné čísla sú tajné, ale podľa kvalifikovaných odhadov ZALA Aero dokáže v súčasnosti vyrábať 50 až 60 kusov dronov Lancet a Kub ročne. Určite však nie v stovkách či tisícoch.

Dôvodom je vysoký podiel zahraničných súčiastok. Jurij Kasanov odhaduje, že súčiastky v Lancete z 80 percent pochádzajú z Číny. Kde sa vyrába elektromotor, nie je podľa BBC isté – s veľkou pravdepodobnosťou však aj v zahraničí.

„Ak dôjde k sériovej výrobe, ktorá by mala uspokojiť dopyt vojakov po tomto type bezpilotného lietadla, budeme čeliť závažným výzvam. Zrejme by sme mali uvažovať o nákupe pozícií a technológií v zahraničí,“ uviedol ešte pred začiatkom vojny a zavedením západného embarga na dovoz kľúčových technológií do Ruska vojenský analytik Ruslan Puchov.

Úspechy vyčkávacej munície na bojisku však môžu Putinov režim prinútiť, aby na výrobu týchto dronov alokoval väčšie zdroje a vyvinul maximálnu snahu pri pašovaní súčiastok, priemyselnej špionáži a obchádzaní západných sankcií prostredníctvom spojeneckých krajín. Cenné rady mu v tomto prípade môže poskytnúť napríklad Irán, ktorý sa podľa The Washington Post začiatkom novembra dohodol s Moskvou na výrobe bezpilotných lietadiel na ruskom území.

„Asi to nebude stačiť, ale Moskva dostane príležitosť sa všeličo priučiť, obnoviť aspoň čiastočne svoju vojenskú moc a pripraviť sa na ďalšiu fázu vojny, obzvlášť pokiaľ vývoj na bojisku zamrzne,“ píše v komentári pre Jamestown Foundation bezpečnostný expert Pavel Luzin.

Zdroj: ta3.com / YouTube