Čína sa kvôli ohrozeniu bezpečnosti svojho štátu pripravuje na vojnu, vyhlásil čínsky prezident Si Ťin-Pching

Čína má v súčasnosti druhú najsilnejšiu armádu na svete, rovnaké miesto drží aj ekonomicky. Táto sila spojená s rétorikou vlády vzbudzuje u viacerých expertov na Západe obavy, že Peking plánuje zaútočiť na Taiwan.

Čínsky prezident Si Ťin-pching vyhlásil, že je treba posilniť vojenskú silu a pripraviť sa na potenciálnu vojnu. Najpravdepodobnejším cieľom ambícií Číny je ostrovný štát Taiwan.

„Ríša stredu“ posilní vojenský výcvik a pripraví sa na možné boje, vyhlásil čínsky prezident Si Ťin-pching. Informuje o tom britský denník Daily Mail s odvolaním sa na čínsku štátnu televíznu spoločnosť CCTV.

„Čína sa musí zamerať na prípravy na možnú vojnu, keďže bezpečnosť krajiny je čím ďalej viac vratká a neistá,“ uviedol čínsky vodca. Slová o príprave na vojnu prichádzajú po predošlých vyhláseniach, v ktorých Si žiadal rýchlejší vojenský vývoj.

Zároveň vyzval na väčšiu silu i sebestačnosť v otázkach technologického rozvoja či obrany záujmov Pekingu vo svete. Čína má v súčasnosti druhú najsilnejšiu armádu na svete, rovnaké miesto drží aj ekonomicky. Táto sila spojená s rétorikou vlády vzbudzuje u viacerých expertov obavy, že Peking plánuje zaútočiť na Taiwan.

Podľa odborníkov sú slová najvyššieho predstaviteľa Číny znepokojujúce a Západ ich musí brať vážne.

Koniec koncov, vedenie „Ríše stredu“ sa už viackrát vyjadrilo, že pokiaľ to bude nutné, anektuje Taiwan i násilím. Vojna s Taiwanom by s najväčšou pravdepodobnosťou vtiahla do bojov aj Spojené štáty americké, ktoré dodávajú ostrovu zbrane a garantujú jeho bezpečnosť.

„Prezident musí zvážiť všetky následky a dôsledky. Pokiaľ na nás chce Čína zaútočiť, tak by si to mal Si dvakrát rozmyslieť,“ uviedla pred pár dňami taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen pre americký časopis Atlantic. Cchajová považuje možný čínsky vpád za skutočnú hrozbu, na ktorú sa musí ostrovný štát dobre pripraviť.

Západ najprv provokuje a podnecuje napätia a potom varuje pred nebezpečenstvom

Slová čínskeho vodcu považuje za veľmi znepokojivé napríklad i Alan Mendoza, riaditeľ Spoločnosti Henryho Jacksona v Londýne.

„Prezident už niekoľko rokov stupňuje rétoriku ohľadom využitia vojenskej sily za účelom opätovného zjednotenia Taiwanu s pevninskou Čínu,“ tvrdí Mendoza.

Západ v reakcii na vyhrocovanie napätia urobil podľa Alana Medozu, riaditeľa skupiny pre ľudské práva spoločnosti Henryho Jacksona, iba veľmi málo.

Liberálna demokracia ho teraz musí vziať za slovo a spoločne s využitím všetkých prostriedkov inváziu znemožniť,“ uviedol Mendoza v rozhovore pre portál Daily Mail.

Podľa neho je potrebné, aby Západ spustil proces odstránenia čínskeho vplyvu z kritických odvetví, ako sú vodné hospodárstvo a jadrová energetika.

Pred možným útokom na Taiwan varoval aj dôstojník amerického námorníctva admirál Michael Gilday. „Vôbec nechcem vyvolávať paniku, ale nemôžeme to vylúčiť,“ uviedol Gilday pre portál breakingdefense.com.

Západné krajiny by mali podľa neho začať odstraňovať všetok čínsky vplyv, aspoň v tých najpodstatnejších odvetviach, akým je napríklad jadrová energetika či vodné hospodárstvo.

„Ak Západ uvalí na Čínu rovnakú mieru sankcií ako na Rusko, tak musíme byť pripravení na rozsiahle hospodárske otrasy,“ podotkol Mendoza.

Japonsko pripravuje plán B

Ak Čína napadne Taiwan, bude okrem Spojených štátov čeliť aj svojmu večnému rivalovi, Japonsku. Tvrdí to komentátor Bloombergu Hal Brands, ktorý bol podľa svojich slov počas návštevy Tokya svedkom „tichej revolúcie“.

Zatiaľ, čo pre Spojené štáty je vzostup Číny vzdialenou obavou, pre Japonsko ide o lokálnu hrozbu. Japonskí diplomati sa podľa Brandsa obávajú, že podpora z Washingtonu je často skôr symbolická.

Pokiaľ by Čína dobyla Taiwan, juhozápadné ostrovy patriace Japonsku by sa bránili len ťažko. Tokyo preto reaguje historicky prelomovým zbrojením. Do roku 2027 plánuje takmer zdvojnásobiť rozpočet svojich ozbrojených síl.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk / tvnoviny.sk