Tyrania liberálnej ľavice obmedzuje demokraciu

Liberálna ľavica je čoraz netolerantnejšia voči akýmkoľvek volebným víťazstvám politickej pravice a je pripravená spochybniť legitimitu každej pravicovej vlády, píše poľský konzervatívny komentátor Jan Rokita

Nedávne voľby v Brazílii a Izraeli priniesli v každej krajine zmenu vlády. Lulovo víťazstvo v Brazílii privítali Brusel a Washington s nadšením. Ani jeden z nich neskrýval spokojnosť s porážkou Jaira Bolsonara, ktorý je pre nich popieračom klímy a Covidu-19; je tiež presvedčeným zástancom voľného trhu a požadoval právo na rozvoj oblastí amazonského dažďového pralesa. Americký prezident Joe Biden dokonca Bolsonara poučoval o tom, že by nemal spochybňovať výsledok volieb.

Reakciu na nacionalistickú, pravicovú koalíciu Benjamina Netanjahua v Izraeli však považovali za katastrofálnu tí istí ľudia, ktorí slintali nad Luizom Inaciom Lula da Silvom. Všetky noviny liberálneho establišmentu sa sústredili na postavu náboženskej pravice Bena Gviru a ešte pred tým, ako boli známe oficiálne výsledky, USA varovali, že pripustenie tohto pravičiara do vlády by znamenalo zhoršenie vzťahov so Spojenými štátmi.

Lula aj Netanjahu boli pri moci už predtým a obaja čelili obvineniam z korupcie. Obvinenia proti Lulovi boli závažné obvinenia zo systémového podplácania. Na druhej strane Netanjahu bol obvinený z poskytovania služieb médiám, ktoré podporovali jeho vládu. Podľa týchto kritérií by väčšina poľských premiérov a ministrov kultúry sedela vo väzení. Ak však čítate západné médiá, získate obraz Lulu, ktorému súdny systém ublížil, zatiaľ čo Izrael čelí návratu skazeného otca židovskej korupcie.

To sú len dva ďalšie príklady toho, ako sa v posledných rokoch establishment EÚ a USA stáva čoraz netolerantnejším voči akémukoľvek víťazstvu politickej pravice bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa to deje.

Táto netolerancia sa prejavuje prostredníctvom vyhrážania, zastrašovania a snahy izolovať krajiny, ktoré sa odvážia zvoliť pravicové vlády. Všetko sa to začalo v roku 2000, keď sa Strana slobody dostala do koaličnej vlády v Rakúsku. EÚ sa ju pokúsila ostrakizovať, ale nikam to neviedlo. Odvtedy sa však svet radikálne zmenil a pravicové vlády sú čoraz častejšie vydierané, vystavené nátlaku a dokonca sankciám.

Existujú dve možnosti, akým smerom sa to teraz bude uberať. Prvou je, že podpora pravice bude dostatočne silná na to, aby tento tlak zvládla. Druhou je, že tlak bude taký brutálny, že pravicové strany budú vytlačené z volebného spektra v celom slobodnom svete. Potom však budeme svedkami atrofie demokracie a jej premeny na mäkkú tyraniu, ktorej súčasťou bude tichý zákaz používania nacionalistických a náboženských myšlienok vo verejnom živote a politickom diskurze.

hlavnespravy.sk