Referendá o pripojení častí ukrajinského územia k Rusku sa skončili. 98 percent obyvateľov hlasovalo za odtrhnutie od Ukrajiny a zjednotenie s Ruskou federáciou

Referendá sa konali od piatka v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike na východe a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny. Spolu tvoria asi 15 % ukrajinského územia.

Podľa predbežných výsledkov z miestnych volebných komisií väčšina občanov Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) podporila myšlienku zjednotenia s Ruskom.

V DĽR podporilo myšlienku pripojenia k Rusku podľa prvých oficiálnych údajov viac ako 98 % voličov. Referendum v LĽR prinieslo podobný výsledok, keď potenciálne zjednotenie podporilo viac ako 97 % voličov. V Luhansku už boli podľa miestnych úradov spočítané všetky hlasovacie lístky, zatiaľ čo v Donecku zatiaľ spracovali len niečo viac ako polovicu hlasov.

Čiastočné výsledky naznačujú, že v Chersonskej oblasti podporilo pripojenie k Rusku 96,97 % ľudí (sčítaných je 14 % hlasov) a v Záporožskej oblasti podporuje anexiu až 98,19 % (sčítaných je 18 % hlasov). Čísla zverejnila ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

Hlasovanie sa uskutočnilo od 23. do 27. septembra v oboch sepatatistických republikách na východe Ukrajiny, ako aj na územíj Záporožskej a Chersonskej oblasti, kontrolovaných ruskou armádou.

Obe odštiepenecké republiky, ktoré sa odtrhli od Kyjeva po prevrate na Majdane v roku 2014 a následnom konflikte na východe Ukrajiny, vykázali viac ako 80 % účasť na referendách, vyplýva z oficiálnych údajov.

Ukrajina a jej západní podporovatelia už odmietli referendá o pripojení k Rusku ako „fiktívne“ hlasovanie a prisľúbili, že ich výsledky neuznajú bez ohľadu na ich výsledok. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že uskutočnenie hlasovania „v každom prípade znemožní pokračovanie akýchkoľvek diplomatických rokovaní“ s Ruskom.

Organizácia Spojených národov referendá takisto odsúdila a označila ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie.

Žiadosti o pripojenie k Rusku bude zrejme ruský parlament posudzovať 4. októbra. V utorok to uviedla predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková. 

Ruský prezident bude v nadväznosti na pripojenie ukrajinsého územie môcť akékoľvek ukrajinské snahy o opätovné dobytie týchto oblastí za útok na „ruské územie“. V súvislosti s tým už minulý týždeň Putin vyhlásil, že na ochranu územnej celistvosti Ruska je pripravený použiť aj jadrové zbrane.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.

Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / refresher.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)