Rodina starých Slovanov

Tvrdenia, že v slovanskej rodine vládol najprísnejší patriarchát, patria z väčšej časti ľuďom, ktorí sú úprimne ignoranti, ktorých možno nazvať profesionálnymi vedcami len ironicky.

V skutočnosti je veľmi málo historických pamiatok, ktoré by nám mohli povedať o rodinnej štruktúre našich vzdialených Predkov.

Rod východných Slovanov sa najmä v staroveku príliš nelíšil od tradičného spôsobu západných rodov. V tomto prípade hovoríme o absolútnej rovnosti, teraz by sme tento jav nazvali harmónia, naši Predkovia hovorili jednoduchšie – harmónia. Preto bohyňa, ktorá dávala pozor na rodiny, volala Lada.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Treba pochopiť, že v slovanskej rodine boli jasné rozdelené povinnosti, jednoducho povedané, všetok “všedný život“ bol na žene. Je to upratovanie a varenie. Ťažká práca bola považovaná za čisto mužskú záležitosť, zatiaľ čo chov zvierat bol univerzálnym zamestnaním. Žena v slovanskej rodine bola bohyňou, bohyňou konkrétneho rodinného krbu. Správali sa k nej s rešpektom a úctou. Žena zase zodpovedala za rodinný stav – jej dom bol vždy v dokonalej čistote, jej manžel, deti a dobytok boli plné a pokojné a ona sama vyžarovala teplo a nehu.

Muž bol teda, osobným bohom svojej ženy, svojej rodiny, svojho domova. Pracoval na poli, staral sa o zvieratá, ale vždy si dokázal nájsť čas na cvičenia so zbraňami, pretože každý Slovan-Árijec je v prvom rade bojovník, obranca Rodu a Rodnej zeme. Špeciálnou kategóriou boli, samozrejme, mužskí čarodejníci. Nepracovali na rovnakej úrovni ako ostatní, ich osudom bolo neúnavné zdokonaľovanie vlastného ducha, dosiahnutie absolútnej jednoty s božským princípom odvracať alebo predchádzať rôznym prírodným a človekom spôsobeným katastrofám. Zároveň si treba uvedomiť, že čarodejníkom sa mohol stať len muž, ktorý už vychoval aspoň deväť detí. Postupom času sa táto hranica znížila na tri deti a veková hranica na štyridsaťdva rokov.

Výchova detí v slovanskej rodine bola vykonávaná mužom aj ženou, a to rovnocenne. Je to zrejmé, pretože dieťa musí dostávať energiu od matky aj od otca, inak sú, obrazne povedané, pravdepodobné “deformácie“ v energetickej štruktúre a v dôsledku toho aj v osobnosti, v emocionálnom obale. Dieťa vychovávané len jedným z rodičov nie je plnohodnotné, úprimne chybné, čo sa odráža na jeho charaktere a skôr či neskôr ovplyvní jeho životnú cestu. Na druhej strane je to ešte horšie, keď dieťa vyrastá samo, ako vo väčšine moderných rodín. Takéto dieťa je úprimne slabé a bezmocné, samozrejme – nie vo fyzickom zmysle. V dieťati, ktoré nedostalo dostatok rodičovskej energie, sa namiesto lásky pestuje egocentrizmus, skutočné synonymum deštrukcie.

Zároveň treba pochopiť, že slovanskú rodinu netvoria traja až piati ľudia, ale priemerne tridsať až päťdesiat ľudí. Naši predkovia v zásade nemali pojem “rodina“, existoval pojem ROD.

Toto sú hlavné tradičné ustanovenia spôsobu života slovanskej rodiny, samozrejme – pôvodné, a nie tie, o ktorých hovoria moderné historické knihy. Samozrejme, nie sú tu prezentované všetky informácie o želanej problematike, ktoré možno získať z archeologických, obrazových a písomných historických pamiatok …nie všetky, bohužiaľ, sú dnes dostupné.