Sudca Števík opisuje nás­tup to­ta­li­ta­riz­mu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke

Ak sme pred ro­kom 2020 moh­li skon­šta­to­vať, že Slo­ven­sko je práv­ny štát a de­mok­ra­cia s väč­ší­mi či men­ší­mi ne­dos­tat­ka­mi, dnes už mô­že­me Slo­ven­skú re­pub­li­ku ozna­čiť za štát, kto­rý opúš­ťa plat­for­mu práv­ne­ho štá­tu a de­mok­ra­cie, píše na portály Práve listy sudca okresného súdu Patrik Števík. Jeho príspevok uverejňujeme v plnom znení.

Vlád­nu­ci po­li­ti­ci už prek­ro­či­li po­my­sel­ný Ru­bi­kon a že­nú na­šu kra­ji­nu do osí­diel to­ta­li­ta­riz­mu. Po fa­šiz­me, na­ciz­me a ko­mu­niz­me tu má­me ďal­šiu for­mu to­ta­li­ty v pok­ro­či­lom štá­diu –pseu­do­li­be­ral­izmus.

Teóriu li­be­ra­liz­mu po­va­žu­jem za po­zi­tív­nu hod­no­tu rov­na­ko ako kon­zer­va­tiv­izmus. Tam kde kon­zer­va­tiv­izmus pos­ky­tu­je člo­ve­ku is­to­tu tra­dič­ných hod­nôt, li­be­ral­izmus vdy­chu­je spo­loč­nos­ti prog­res. Iba sú­ži­tie oboch tých­to sys­té­mov za­bez­pe­ču­je sta­bi­li­tu a roz­voj zá­ro­veň. Ak za­čne je­den z nich do­mi­no­vať na úkor to­ho dru­hé­ho a lik­vi­do­vať ho, vzni­ká v spo­loč­nos­ti na­pä­tie a roz­bro­je.

Li­be­ral­izmus je te­da li­be­ra­liz­mom iba po­tiaľ, po­kiaľ reš­pek­tu­je pri­ro­dze­nosť a pri­ro­dze­né prá­vo.

Stav v na­šej kra­ji­ne ako aj v ce­lej Euró­pe má už s li­be­ra­liz­mom spo­loč­né pra­má­lo. For­mál­ne sa jes­tvu­jú­ci stav sí­ce prik­rý­va slo­vom li­be­ral­izmus či li­be­rál­na de­mok­ra­cia, ale ma­te­riál­ne už o ideo­ló­giu li­be­ra­liz­mu nej­de. Pre­to je vý­stiž­nej­šie pou­ží­vať po­jem pseu­do­li­be­ral­izmus a nie neo­li­be­ral­izmus.

Nie je to pr­výk­rát v de­ji­nách, čo sa to­ta­lit­né prak­ti­ky za­ha­ľu­jú do es­te­tic­ky kraj­šie zne­jú­cich poj­mov s ná­de­jou, že väč­ši­na si nev­šim­ne, že ide iba o zda­nie. Väč­ši­ne to­tiž sta­čia k spo­koj­nos­ti chlieb a hry.

Zá­ba­va, ces­to­va­nie, dob­ré jed­lo či kva­lit­ný al­ko­hol čas­to pos­ta­ču­je na udr­ža­nie ma­sy v sta­ve nev­ší­ma­vos­ti a v zda­ní slo­bo­dy. Ľudia ce­nia­ci si slo­bo­du slo­va, slo­bod­ný prís­tup k in­for­má­ciám, slo­bod­nú voľ­bu, prá­vo na bez­peč­nosť ale­bo prá­vo na ľud­skú dôs­toj­nosť zvyk­nú byť oboz­ret­nej­ší a cit­li­vej­ší na nás­tup to­ta­lit­ných prak­tík. Do­ká­žu do­vi­dieť ko­niec pro­ce­su, ak sa včas ne­zas­ta­ví. Ten­to typ člo­ve­ka je však čas­to v men­ši­ne.

Lu­cid­nej sku­pi­ne oby­va­te­ľov na Slo­ven­sku je zrej­mé, že sa po­ná­ra­me stá­le hlb­šie do to­ta­li­tár­ne­ho ma­raz­mu.

Vlád­na moc zne­mož­ni­la ob­ča­nom na­šej kra­ji­ny účin­ne brá­niť súd­nou ces­tou svo­je ľud­ské prá­va a slo­bo­dy pred vlád­ny­mi opat­re­nia­mi v ča­se ko­ro­nak­rí­zy. Na prek­ry­tie tej­to sku­toč­nos­ti sme z kaž­dej stra­ny po­čú­va­li os­lav­né hla­sy na vznik Naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du SR ako ga­ran­ta ochra­ny ľud­ských práv a slo­bôd. Ale iba tých práv a slo­bôd, kto­rých po­ru­šo­va­nie ne­bu­de vlád­nou gar­ni­tú­rou ši­kov­ne vy­ňa­té z ob­las­ti správ­ne­ho prá­va, ako sa to sta­lo po­čas ko­ro­nak­rí­zy. Člo­vek svie­že­ho du­cha v tom uvi­dí pre­ce­dens.

Po vy­puk­nu­tí voj­no­vé­ho kon­flik­tu na Uk­ra­ji­ne sme sa doč­ka­li dl­ho­do­bo avi­zo­va­né­ho zá­ko­na o cen­zú­re.Dáv­no pred je­ho pri­ja­tím vlád­ni po­li­ti­ci na če­le s pre­zi­den­tkou horli­vo vo­la­li po cen­zú­re ne­po­hodl­ných mé­dií. Ma­lo sa tak stať v me­ne zdra­vot­nej bez­peč­nos­ti a ochra­ny de­mok­ra­cie.

Tie­to mo­rál­ne a in­te­lek­tuál­ne za­ned­ba­né oso­by ži­jú v ta­kom hl­bo­kom pred­klo­ne, že ne­tu­šia, že

ochra­na de­mok­ra­cie ne­de­mok­ra­tic­ký­mi pros­tried­ka­mi zna­me­ná jej lik­vi­dá­ciu

Per­so­nál­ne­mu ob­sa­de­niu ak­tuál­ne­ho vlád­ne­ho or­ches­tra sú zá­ko­ny a Ústa­va na ob­tiaž. Poc­ti­vo sa vy­hý­ba­jú di­aló­gu a ve­rej­nej kon­tro­le, le­bo pre to­ta­lit­né prak­ti­ky je di­alóg smr­ťou. Už bez zá­mie­nok a na dr­zov­ku ob­chá­dza­jú le­gis­la­tív­ny pro­ces, kla­mú a za­vá­dza­jú, ako na­pos­le­dy mi­nis­ter­ka spra­vod­li­vos­ti pri a po schvá­le­ní tzv. súd­nej ma­py. Po­pí­sa­lo sa o tom už mno­ho a kto mal zá­ujem poz­nať sku­toč­nosť, dos­tal sa k nej.

Nes­voj­práv­ni ak­ti­vis­ti vlád­nu­ci na­šej kra­ji­ne doo­ko­la opa­ku­jú­ci slo­ga­ny o de­mok­ra­cii a práv­nom štá­te rých­los­ťou svet­la de­mo­lu­jú ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci. Ten­to je­den zo zá­klad­ných pi­lie­rov práv­ne­ho štá­tu zba­vu­jú ne­zá­vis­los­ti spô­so­bom, kto­rý ne­má v na­šich kon­či­nách ob­do­bu.

Tres­ta­nie sud­cu za práv­ny ná­zor, do­sa­dzo­va­nie do jus­tič­ných fun­kcií ideo­lo­gic­ky spriaz­ne­ných ľu­dípo­mo­cou po­li­tic­ky sko­rum­po­va­ných osôb z ob­las­ti jus­tí­cie, za­vá­dzanie in­kvi­zič­ných prak­tik na úkor spra­vod­li­vos­ti, zneu­ží­va­nie tres­tné­ho prá­va na pl­ne­nie pred­vo­leb­ných sľu­bov za asis­ten­cie re­ži­mo­vých pos­ko­kov vo všet­kých sfé­rach tres­tné­ho pro­ce­su, to sú len niek­to­ré zo zvrá­te­ných ak­ti­vít sú­čas­nej vlád­nu­cej mo­ci.

A če­reš­nič­kou na tor­te je ot­vo­re­ná po­li­ti­zá­cia Súd­nej ra­dy SR jej pred­se­dom, kto­rý vy­tr­va­lo ig­no­ru­je sta­tus Súd­nej ra­dy ako ús­tav­né­ho or­gá­nu sud­cov­skej le­gi­ti­mi­ty a te­da ochran­cu ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva.

Dnes sa už ne­no­sí lik­vi­do­vať ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci os­ten­ta­tív­nym spô­so­bom ako to ot­vo­re­ne ro­bi­li mno­hé to­ta­lit­né re­ži­my. De­mo­lá­cia ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci pre­bie­ha vo for­me zda­nia de­mok­ra­cie.

His­tó­ria nás učí, že v tom­to prí­pa­de je ne­vyh­nut­né zní­žiť dô­ve­ry­hod­nosť jus­tí­cie v očiach ve­rej­nos­ti.

Keď sa to po­mo­cou po­li­ti­kov a mé­dií po­da­rí, za­čne sa pros­tred­níc­tvom zmien v súd­nic­tve pod pláš­ti­kom od­stra­ňo­va­nia jej ne­dô­ve­ry­hod­nos­ti de­vas­to­vať jej ne­zá­vis­losť a ve­rej­nosť tlies­ka.

Pre­to je neak­cep­to­va­teľ­né, aby sa po­li­ti­ci za­hrá­va­li s dô­ve­ry­hod­nos­ťou súd­nej mo­ci, aby ju ume­lo zvy­šo­va­li, le­bo to vy­ho­vu­je ich to­ta­lit­ným zá­me­rom. Lik­vi­dá­cia ne­zá­vis­los­ti jus­tí­cie je lik­vi­dá­ciou práv­ne­ho štá­tu a de­mok­ra­cie, kto­rú nám ga­ran­tu­je aj Ústa­va SR. Po vy­hlá­se­ní roz­hod­nu­tia vždy od­íde z po­je­dá­va­cej mies­tnos­ti 50% nes­po­koj­ných. Pre­to nie je ťaž­ké za­hrať na slab­šiu stru­nu ve­rej­nos­ti a ne­zod­po­ved­ný­mi vy­hlá­se­nia­mi po­li­ti­kov a mé­dií zvy­šo­vať ne­dô­ve­ry­hod­nosť súd­nej mo­ci.

Ma­ni­pu­la­tív­na hys­té­ria vy­vo­la­ná pod doj­mom kon­flik­tu na Uk­ra­ji­ne pos­lú­ži­la na ob­me­dzo­va­nie slo­bo­dy pre­ja­vu v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. 

Pos­lú­ži­la na prek­ry­tie nes­chop­nos­ti ria­diť kra­ji­nu, kto­rá sa na­šim vlád­nym po­ten­tá­tom roz­pa­dá­va pod ru­ka­mi vo všet­kých ob­las­tiach. Co­vid ani voj­na na Uk­ra­ji­ne však ne­zod­po­ve­da­jú za stav na­šej spo­loč­nos­ti. Úpa­dok ži­vot­nej úrov­ne, zdra­žo­va­nie či lik­vi­dá­ciu práv­ne­ho štá­tu pri­nies­li nez­re­lé a nez­my­sel­né opat­re­nia na­šej exeku­tí­vy.

Tá nes­chop­nosť ria­diť štát nah­rá­dza zvý­še­nou lo­ja­li­tou vo­či me­dzi­ná­rod­ným štruk­tú­ram dú­fa­júc, že priv­rú oči. A ču­duj sa sve­te, za­hra­ni­čie oči nie­len pri­vie­ra, ale ich rov­no za­tvá­ra.

V na­šej – pod­ľa Ústa­vy de­mok­ra­tic­kej – kra­ji­ne si ob­čan ako no­si­teľ mo­ci ne­mô­že up­lat­niť vo­leb­né prá­vo po­čas vo­leb­né­ho ob­do­bia. Pred 2 500 rok­mi v sta­ro­ve­kom Rí­me mal ob­čan v ob­do­bí re­pub­li­ky väč­ší vplyv na vo­le­né or­gá­ny v prie­be­hu vo­leb­né­ho ob­do­bia ako u nás v 21. sto­ro­čí.

Je na­mies­te po­má­hať slab­ším a ťaž­ko skú­ša­ným. Je v po­riad­ku po­má­hať ľu­ďom ute­ka­jú­cim z Uk­ra­ji­ny pred voj­nou a dať im po­cit bez­pe­čia a dôs­toj­nos­ti. Ale nes­mie sa tak di­ať na úkor vlas­tné­ho ob­čian­ske­ho substrá­tu. Zá­klad­nou te­leolo­gic­kou pa­ra­dig­mou kaž­dé­ho štá­tu je ochra­na vlas­tné­ho oby­va­teľ­stva.

Ak ma­jú cu­dzin­ci väč­šie vý­ho­dy ako do­má­ci, štát nepl­ní svo­ju fun­kciu a te­da ani de­mok­ra­cia a práv­ny štát.

Je po­ru­še­nie me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va v su­sed­nej kra­ji­ne dô­vo­dom na se­baz­ni­če­nie na­šej kra­ji­ny, ožob­rá­če­nie oby­va­teľ­stva a stra­tu su­ve­re­ni­ty?

Čas­to sa pý­tam, či cie­ľom ma­so­vej hys­té­rie vy­vo­la­nej po­li­tik­mi a mé­dia­mi je sku­toč­ne so­li­da­ri­ta k Uk­ra­ji­ne ale­bo jej cie­ľom je vy­vo­la­nie ne­ná­vis­ti k Rus­ku a Ru­som.

Pý­tam sa, ako je mož­né, že pre­mo­ti­vo­va­ným ak­ti­vis­tom do­te­raz ne­zá­le­ža­lo na ľud­ských ži­vo­toch v iných kon­či­nách sve­ta pos­tih­nu­tých voj­nou? Má ľud­ský ži­vot na Uk­ra­ji­ne vy­ššiu hod­no­tu ako ži­vot na Blíz­kom vý­cho­de ale­bo v se­ver­nej Af­ri­ke? Je smut­né, ak ľud­stvo rie­ši svo­je nez­ho­dy voj­no­vým kon­flik­tom. Je smut­né, ak ľu­dia horlia­ci za mier vy­zbro­ju­jú kra­ji­ny kon­flik­tov.

A je alar­mu­jú­ce, ak vlád­nu­ci po­li­ti­ci v Slo­ven­skej re­pub­li­ke ned­ba­jú na pot­re­by a bez­peč­nosť vlas­tné­ho oby­va­teľ­stva a ro­bia z ne­ho do­dáv­kou zbra­ní terč v me­dzi­ná­rod­nom kon­flik­te, kto­rý sa nás ne­tý­ka ani ako štá­tu ani ako vo­jen­ské­ho zos­ku­pe­nia. Mo­ja iden­ti­ta je Európ­ska. De­dič­stvo pr­vé­ho a dru­hé­ho Rí­ma vy­tvá­ra môj du­chov­ný zá­klad. Osu­dy tre­tie­ho Rí­ma sú pre mňa vzdia­le­né, ale nie ne­po­cho­pe­né. Mo­je oči vždy hľa­de­li viac sme­rom na zá­pad ako na vý­chod.

Po­má­haj­me ute­čen­com z Uk­ra­ji­ny. Ide o ľu­dí rov­na­ké­ho kul­túr­ne­ho vzor­ca, s po­dob­ný­mi zvyk­mi a tra­dí­cia­mi. Ne­boj­me sa ich. Ale maj­me strach z uk­ra­jin­ské­ho re­ži­mu, kto­rý pod­ľa me­dzi­ná­rod­ne uz­ná­va­né­ho In­dexu de­mok­ra­cie má s de­mok­ra­ciou spo­loč­né len má­lo, kto­rý osem ro­kov to­le­ro­val za­bí­ja­nie men­ši­no­vé­ho oby­va­teľ­stva na vý­cho­de kra­ji­ny, pri­jí­ma proti­men­ši­no­vé zá­ko­ny a to­le­ru­je po­lo­vo­jen­ské sku­pi­ny pá­cha­jú­ce zlo­či­ny na ci­vil­nom oby­va­teľ­stve, na čo sa v mi­nu­los­ti po­no­so­va­li do­kon­ca aj kon­gres­ma­ni v USA.

Os­la­va uk­ra­jin­ské­ho re­ži­mu ma de­sí rov­na­ko ako ľa­hos­taj­nosť k ľu­dom pri­chá­dza­jú­cim z Uk­ra­ji­ny. Viem po­cho­piť sym­pa­tie a in­špi­rá­ciu ne­de­mok­ra­tic­kým re­ži­mom zo stra­ny na­šej vlá­dy a pre­zi­den­tky, kto­rí sa vy­da­li po­dob­nou ces­tou. Rov­na­ko chá­pem pos­toj ich pris­lu­ho­va­čov, kto­rí z to­ho pro­fi­tu­jú vo for­me rôz­nych vý­hod a fun­kcií. Aj v jus­tí­cii ich má­me dosť.

Čo je však ťaž­šie po­cho­pi­teľ­né je pos­toj ľu­dí, kto­rí strá­ca­jú ži­vot­nú úro­veň, dí­va­jú sa a stá­le ne­vi­dia.

Pris­tu­puj­me k váž­nym té­mam s ro­zu­mom bez hys­té­rie a emoč­né­ho vy­pä­tia. Bu­de­me mať me­nej ne­pria­te­ľov a viac po­cho­pe­nia.

JUDr. Pat­rik Šte­vík, sud­ca Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va II

sk správy

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)