Ak prestane mládež písať rukou, stratí veľa dôležitých zručností

Áno, je to veľmi, veľmi užitočné, aj keď je rukopis zlý a písanie na klávesnici rýchlejšie.

Čoraz viac škôl v rôznych krajinách odmieta nielen kaligrafiu, ale aj potrebu písať rukou vo všeobecnosti. V Nemecku, Fínsku a USA v 1. ročníku učia deti písať písmená len vo voliteľných predmetoch alebo sa neučia vôbec. Filologička Anastasia Mironova vysvetlila, čo by sa stalo, keby sme (naše deti) úplne prestali písať rukou.

Federálne usmernenia pre všeobecné vzdelávanie v USA z roku 2010 odporúčajú, aby sa písanie vyučovalo iba v škôlke a prvej triede, kam deti posielajú vo veku päť rokov. Polovica štátov tak urobila. To znamená, že od šiestich rokov už veľa amerických detí nepíše rukou a abecedu sa učia na počítači s tabletmi.

Na jeseň 2016 išli do školy vo Fínsku prvé deti, ktoré nie sú nútené písať rukou. Aj vo Švédsku začali opúšťať písanie a poskytovali deťom zariadenia, ktoré premieňajú tlačený text na písaný. Švédski vedci sa domnievajú, že detská motorika nie je vhodná na písanie, preto je pre prvákov lepšie stláčať klávesy: dieťa píše text na počítači a vidí, ako vyzerá v kurzíve.

Vo Veľkej Británii sa od písaniek neupustilo, ale prvákov hneď učia písané aj tlačené písmo. Len čo sa dieťa naučí ako tak písať písaným, robí skúšku a takmer vždy prejde na písanie paličkovým písmom – píše ním celá Veľká Británia. Niektorí Briti možno ani nerozumejú textu napísanému rukou ruského emigranta, ktorý sa naučil angličtinu v sovietskej škole.

Písanie rukou sa v budúcnosti stane vzácnym umením

Predpokladajme, že švédski vedci majú pravdu a o 50-70 rokov ľudstvo prestane používať písanie na komunikáciu úplne. A tí, čo si dnes ako-tak vedia napísať adresu na papier, budú o 50 rokov považovaní za krasopiscov a kaligrafov, ktorí to ovládajú úplne zbytočné, ale je to uhrančivé umenie písania.

Aké sú dôsledky odmietnutia písaného písma pre školákov a celkovo pre nás všetkých:

1. Začneme horšie čítať. Utrpí aj motorika a koordinácia. Rukopis zahŕňa oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za interpretáciu zmyslových vnemov a formovanie reči. A pre tých, ktorí nepíšu rukou, sa tieto oblasti zapínajú oveľa menej často. V našej hlave je takzvané Brocovo centrum – oblasť zodpovedná za skladanie písmen do slov a ich rozpoznávanie. Teda schopnosť čítať a písať. Ručným písaním toto centrum aktivuje svoju prácu. Z toho vedci z nórskej univerzity v Stavangeri usúdili, že ľudia, ktorí rýchlo píšu, lepšie čítajú. A naopak: ľudia, ktorí čítajú pomaly a majú problém porozumieť textu, píšu zle.

Tí, ktorí študovali v tradičnej škole a dokázali žiť v tradičnej spoločnosti, kde mal každý človek v taške pero s poznámkovým blokom, vedia, že sú ľudia, ktorí píšu rýchlo a majú uletený ľahký rukopis. A sú aj takí, ktorým sa poznámky dávajú na papier pomaly, zobrazujú ťažšie každé písmeno, často sa zastavujú a podčiarkujú napísané. To znamená, že u niektorých rečové centrum a Brocovo centrum sú dobre vyvinuté, u iných sú vyvinuté slabo.

2. Deti, ktoré málo píšu, majú slabo vyvinutý okomer. A naopak: kto má problémy s okomerom, zle píše. V Číne a Japonsku sa napríklad vždy snažili najať kaligrafov ako lukostrelcov.

3. Ľudia budú ťažšie rozpoznávať písaný text. Kto nepíše rukou, nerozumie napísanému. Samozrejme, vo svete, kde nikto nepoužíva pero, predstava nemožnosti prečítať si list nie je desivá. Ale je desivé, že sa tejto duševnej činnosti vzdáme. Procesy čítania písaných a tlačených textov boli dôkladne preštudované. Ľudí s knihami a poznámkovými blokmi dali do prístrojov na magnetickú rezonanciu, robili ultrazvuk, dopplerovské skenovanie mozgových ciev počas čítania a robili elektroencefalogram. Pri čítaní písaného textu využívame oveľa viac častí mozgu ako pri vnímaní tlačeného textu.

4. Ľudia sa budú menej učiť pravopis, interpunkcie a gramatiku, pretože všetky miniaplikácie a prehliadače majú funkciu automatických opráv. Preto človek, ktorý nebude vedieť písať rukou, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vedieť písať správne. Mnohí budú presvedčení, že gramotnosť v 21. storočí je zbytočná. Ale argumentovať potrebou naučiť sa konjugácie je rovnako zvláštne ako argumentovať výhodami všestranného vzdelania: prečo sme na univerzitách vyučovali literatúru a astronómiu? Áno, pretože samotný proces učenia mení ľudí a ovplyvňuje rozvoj inteligencie. Jediné, čo môže človeka urobiť ešte trochu múdrejším, je vzdelanie.

5. Bez písania sa nám budú horšie formulovať myšlienky. Veď pri zápise prejavu si človek ešte predtým, ako sa perom dotkne papiera, v duchu poskladá vetu. V skutočnosti si rukopis vyžaduje najvyššiu formu abstraktného myslenia. Na písanie textu na počítači to nie je potrebné, pretože frázu, veľkosť písmen, spojenie možno kedykoľvek zmeniť. Všetko je veľmi jednoduché: kto často píše rukou a zapisuje prednášky, často sa obracia k abstraktnému mysleniu. A tiež ho treba udržiavať v dobrej kondícii.

6. Budeme mať zlú predstavivosť. Ľudia, ktorí píšu text ručne, majú lepšiu predstavu o tom, čo sa hovorí. Ak ide o prednášku o básnikoch Strieborného veku, študenti píšuci na papieri si predstavujú členov „Jack of Diamonds“ a postavy Jeseninových básní podrobnejšie ako tí, ktorí píšu na počítači. Zistilo sa to tak, že ľudí nútili zapisovať si prednášky na tomografe.

7. Deti sa v zásade zhoršia v učení a zapamätávaní. Existuje mnoho štúdií, ktoré dokazujú, že materiál napísaný ručne a nie na počítači je lepšie zapamätateľný, pretože ľudia formulujú hlavné myšlienky počas procesu písania. Potvrdili to experimenty amerických psychológov Pam Muller a Daniela Oppenheimer. Vedci zistili, že študenti, ktorí si zapisujú poznámky do počítača, to robia podrobnejšie, no tí, ktorí píšu rukou, si látku lepšie zapamätajú. Pri písaní rukou ľudia v mysli veľmi rýchlo parafrázujú výrok a formulujú myšlienku tak, aby sa ľahšie zapísala a zapamätala.

Aby sme to pochopili, nie je potrebné čítať časopis Psychological Science: pre tých, ktorí majú viac ako 25 rokov, si stačí spomenúť na seba a svoje poznámky z prednášok: bez toho, aby sme stratili jediné vyslovené slovo učiteľa, štruktúrovali sme prijaté informácie, kreslili tabuľky do zošitov, zoskupil údaje a jednoducho ich lakonicky zapísali. Na počítači či tablete sa dá robiť takmer všetko rovnako, ale človek už nepotrebuje jasne premýšľať nad myšlienkou a štruktúrou textu, pretože môže kedykoľvek niečo doplniť. Na to, aby sme si látku osvojili, stačilo si prednášku dobre zapísať – nebolo potrebné ju znovu čítať. Dnešní študenti a školáci v rámci prípravy na skúšky si musia písomky prečítať niekoľkokrát.

Všeobecne sa uznáva, že ľudstvo vo svojom pokroku vždy kráča cestou zlepšovania. A že každá nová získaná zručnosť alebo stratená stará nakoniec vedie k dobru. Ale s odmietnutím rukou písaného písma toto pravidlo nemusí fungovať. Pretože hodiny ušetrené na krasopise v prvých ročníkoch sotva stačia na získanie vážnej zručnosti alebo dôležitých vedomostí. Ale budú stačiť na to, aby sme stratili dôležitú prax užitočnú pre svoj všeobecný rozvoj, akou je práve písanie rukou…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info