Odstrihnutie Slovenska od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps, varuje šéf Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Slovenskej republiky

Firmy na Slovensku podľa Romana Karlubíka očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. 

Úplné a okamžité odstrihnutie slovenského priemyslu od ruského plynu a ropy by znamenalo ekonomický kolaps. Uviedol to prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR Roman Karlubík. Podľa neho by sa zatvorili fabriky, skončili by tisíce ich subdodávateľov a z trhu by vypadli dôležité komodity. Slovensko je pri zemnom plyne závislé na Rusku na 85 až 87 % a u ropy na 100 %.

Firmy preto podľa Karlubíka očakávajú od slovenskej vlády, že bude presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom. Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení „Dočasný krízový rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Upozornil, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je, pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je reálne tak, ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v horizonte asi piatich rokov.

Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama aj na úrovni orgánov Európskej únie brala do úvahy ekonomickú realitu a možné negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, resp. aj s podporou krajín NATO, predovšetkým USA,“ konštatoval Karlubík.

Poznamenal, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom. Musí však zvoliť iný prístup pre prímorské krajiny, ktoré si vedia lacnejšie priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov, a pre vnútrozemské štáty.

Poukázal na to, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou či prístupom k moru. Premietnutie rastu cien do niekoľkonásobného zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt).

„Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní štátnej pomoci u nás a v zahraničí Slovensko zaostáva,“ povedal Karlubík.

Dodal, že EK prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: openiazoch.zoznam.sk