VIDEO: Rusko prvýkrát použilo hypersonické rakety Kinžal, ktorými zničilo podzemný sklad ukrajinskej armády 

Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2000 kilometrov. 

V rámci „špeciálnej operácie“ na Ukrajine použila ruská armáda v piatok po prvý raz svoje najnovšie hypersonické rakety Kinžal (Dýka) na zničenie skladu zbraní na západe krajiny. TASR prevzala túto informáciu z agentúry AFP odvolávajúcej sa na ruské médiá.

„Letecký raketový systém Kinžal s nadzvukovými aerobalistickými strelami zničil veľký podzemný sklad obsahujúci rakety a leteckú muníciu,“ cituje ruská agentúra RIA Novosti zo sobotňajšieho vyhlásenia ruského ministerstva obrany. Sklad sa nachádzal v obci Deľatyn v Ivano-Frankivskej oblasti.

Hovorca ruského ministerstva obrany sa pre AFP k nasadeniu rakety odmietol vyjadriť.

Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2000 kilometrov. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 a strategických bombardérov Tu-22M3M.

Raketa je manévrovateľná v každej fáze letu. Môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu.

Strely Kinžal začlenila ruská armáda do svojej výbavy v decembri 2017 a patria medzi šesť nových ruských strategických zbraní, ktoré 1. marca 2018 predstavil prezident Vladimir Putin.

Deľatyn sa nachádza na úpätí Karpát južne od mesta Ivano-Frankivsk. Rovnomenná oblasť má 50 kilometrov dlhú hranicu s Rumunskom, ktoré je členom NATO.

Letiacu strelu Kinžal si môžete pozrieť v krátkom videu TU.

Hypersonické zbrane sa pohybujú aspoň päťkrát väčšou rýchlosť než zvuk. Môžu preniknúť až do vesmíru, väčšinou ale ich let prebieha v zemskej atmosfére. Tieto zbrane vyvíja v posledných rokoch Rusko, USA, Čína aj niektoré ďalšie krajiny.

Existuje niekoľko typov vyvíjaných protilodných či protizemných striel či bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré už boli úspešne testované. Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné.

VIDEO: Takto štartuje ruská hypersonická raketa Zirkón (video Ministerstva obrany Ruskej federácie z minulého roka).

Vďaka svojej veľmi vysokej rýchlosti, pohybu v atmosfére a schopnosti manévrovania sú hypersonické rakety súčasnými systémami protiraketovej obrany prakticky neodhaliteľné. Na ich pohon sa využívajú jednoduché reaktívne motory, respektíve varianty scramjet s nadzvukovým spaľovaním. Hypersonické rakety môžu niesť jadrové aj konvenčné hlavice. Podľa niektorých názorov môže vývoj novej generácie hypersonických zbraní narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu. V súčasnosti je známych niekoľko vyvíjaných hypersonických lietadiel a striel v rôznych krajinách.

USA: Zatiaľ nemá hypersonické zbrane v arzenáli

Armáda nemá zatiaľ tieto zbrane vo svojom arzenáli, zameriavala sa na ich výskum a testovanie. Vlani na začiatku októbra skupina Lockheed Martin oznámila otvorenie prvej továrne na ich výrobu. Armáda testovala napríklad rôzne strely, klzák Advanced Hypersonic Weapon či rad bezpilotných lietadiel.

Rusko: Testuje na zemi aj na vode

V roku 2020 oznámilo, že do svojho arzenálu zaradilo riadené hypersonické strely Avangard, ktoré sa uvoľňujú z medzikontinen­tálnych balistických rakiet a sú schopné cestovať v atmosfére viac ako dvadsaťnásobnou rýchlosťou zvuku. Ruský prezident Vladimir Putin strelu vtedy označil za „absolútnu zbraň“, ktorá je podľa neho úplne nezraniteľná prostriedkami protivzdušnej obrany.

Moskva testuje aj hyperzvukové strely Cirkon (Zirkón) odpaľované z lodí či ponoriek a podobné rakety s označením Kinžal, ktoré vypúšťajú stíhačky MiG-31. Raketa Cirkon je podľa údajov uvádzaných ruskou armádou schopná dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku a pri dolete až 1000 kilometrov môže zasahovať námorné aj pozemné ciele. Podľa prezidenta Putina môžu tieto rakety zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi a preniknúť americkou protiraketovou obranou.

Ruská armáda vykonala už niekoľko testov so strelami Cirkon. Prvýkrát táto raketa letela vo februári 2020 z fregaty Admiral Gorškov. Vlani v októbri potom počas jedného dňa vypálila dve strely Cirkon ponorka Severodvinsk, pričom jednu pri vynorení a druhú z hĺbky 40 metrov. Ďalší úspešný test strely Cirkon potvrdil prezident Putin vlani na Štedrý deň.

V sobotu ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruská armáda v bojoch na Ukrajine použila hypersonické strely Kinžal. Strely podľa neho zničili veľký podzemný sklad ukrajinských rakiet a munície v Ivano-Frankivskej oblasti na juhozápade krajiny.

Čína: Testovala klzák aj raketu

V roku 2019 predstavil Peking napríklad hypersonický klzák Tung-feng 17, ktorý bol podľa médií schopný dosiahnuť rýchlosť Mach 5 až Mach 10 (6 173 až 12 360 kilometrov za hodinu).

Vlani v auguste testovala Čína hypersonickú raketu schopnú niesť jadrovú nálož. Podľa informácií denníka Financial Times (FT) raketa obletela Zem na nízkej obežnej dráhe a potom sa zamerala na cieľ. Čínske ministerstvo zahraničia k tomu oznámilo, že nešlo o test hypersonickej zbrane, ale vesmírnej rakety. Na konci októbra oficiálne potvrdil najvyššie postavený americký generál Mark Milley, že išlo skutočne o test čínskej hypersonickej strely.

KĽDR: Neúspešný test, aj hypersonický klzák

Koncom vlaňajšieho septembra Severná Kórea podľa médií odpálila do mora novú hypersonickú raketu. Odborník na raketové strely, Čang Jong-kun z Kórejskej univerzity pre letectvo a kozmonautiku ale povedal, že severokórejský test pravdepodobne nebol úspešný, pretože strela podľa zhodnotenia juhokórejských armádnych spravodajských služieb dosiahla len rýchlosť 2,5 machu.

Ďalšiemu testu tento rok v januári osobne prizeral severokórejský vodca Kim Čong-un. Odpálená strela zasiahla cieľ vo vzdialenosti 1000 kilometrov. Podľa severokórejskej oficiálnej tlačovej agentúry KCNA išlo o hypersonický klzák, ktorý po oddelení od nosnej rakety uletel 600 kilometrov, potom 240 kilometrov manévroval a nakoniec zasiahol cieľ na mori vo vzdialenosti 1000 kilometrov.

Kto ďalší vyvíja hypersonické zbrane?

Hypersonické zbrane vyvíja aj Francúzsko, Nemecko, Austrália, India či Japonsko, vývoj začal aj v Iráne, Izraeli či Južnej Kórei.

Zdroj: tvnoviny.sk / pravda.sk / YouTube / InfoVojna