Spoločný európsky dlhopis oživuje federalizáciu EÚ

Centrálne banky všade na svete boli za „dobrého počasia“ označované ako „posledný záchranca“ finančného trhu, keď inflácia znehodnocovala úspory všetkým účastníkom trhu, keď hrozila deflácia cien tovarov a služieb, keď výmenný kurz meny voči ostatným svetovo obchodovateľným menám vraj ohrozoval aj obchodnú bilanciu a takto by sme mohli ešte dlho pokračovať.

Autori spoločnej meny euro určite vedeli, že za „zlého počasia“ aké momentálne na finančnom trhu dnes je, jej doterajšie priame a nepriame nástroje menovej politiky ekonomike eurozóne už nepomôžu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Rotačky tlačenia peňazí idú na plný plyn bez výrazného dopadu na nárast inflácie, keďže väčšina z nich sa nedostane medzi  účastníkov trhu, ale sa v podobe elektronických peňazí vracia tam, odkiaľ peniaze vyšli a síce na účty centrálnej banky. Inflačný cieľ centrálna banka neplní a tak niektorí jej predstavitelia vyšli s teóriou „vrtuľníkových peňazí“, ktoré by sa z oblohy “sypali“ nie na účty všetkým, ale predovšetkým priamo do peňaženky domácnostiam. Na mechanizmus tlačenia peňazí centrálni bankári vymysleli vznešený názov „kvantitatívne uvoľňovanie“ a všetci rozumieme, že vkladové a úverové úroky budú klesať a akciové výnosy a ceny nehnuteľností sa budú zvyšovať.

Vrodená a odstrániteľná chyba eura

O tom, že euro sa narodilo s „vrodenou chybou“, sa vie od začiatku jeho existencie, čo je dôsledok nesúladu medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a fiškálnymi politikmi vlád jednotlivých členských štátov eurozóny. Tento konflikt sa doteraz riešil Paktom stability a rastu, ktorý stanovoval konkrétne hranice deficitu verejných financií a verejného dlhu k HDP, čo väčšina štátov eurozóny nedodržiavala už pred pandémiou a teraz už nikto.

Ekonomika žiadneho štátu nemôže fungovať bez fiškálnej a menovej únie, ktorých spoločným znakom v prvom prípade sú rovnaké daňové sadzby a v druhom prípade rovnaké úrokové sadzby centrálnej banky. V eurozóne ktorá je súčasťou Schengenského priestoru však funguje len menová únia ECB, ktorej terajšie nulové a záporné úrokové sadzby pri tak rozdielnych hospodárskych cykloch jej jednotlivých členských štátov spôsobili niekde prebytok, inde deficit obchodnej bilancie a teda aj rozpočtové deficity k ich národnému HDP.

Doterajšie pokusy zjednotiť daňové sadzby z príjmu fyzických a právnických osôb, spotrebných daní ako aj ostatných daní sa nepodarilo z jednoduchého dôvodu, ktorým je konkurenčná výhoda nižších niektorých daňových sadzieb, čo napokon platí aj pre Slovensko. Keď sa už nepodarilo dohodnúť na spoločných daňových sadzbách, tak sa obnovenie koronavírusom poškodenej ekonomiky má dosiahnuť aj emitovaním európskych spoločných dlhopisov, ktoré však boli pred pandémiou zo strany Nemecka odmietané z jednoduchého dôvodu a síce neochota splácať dlhy za zadlžené južné štáty eurozóny.

Keď však choroba COVID-19 zasiahla európsky kontinent, predstavitelia Európskej komisie sa spolu s vrcholovými predstaviteľmi členských krajín únie dohodli na emitovaní spoločného európskeho dlhopisu, nevediac s akými problémami sa pri jeho schvaľovaní v Maďarsku a Poľsku stretnú. Ako to ale dopadne, nebudeme špekulovať, v najhoršom prípade sa bude na starom kontinente hospodáriť princípom rozpočtového provizória, čo je pre európskych daňových poplatníkov zlá správa. Všetci sa totiž spoliehajú, že emitovanie spomínaných dlhopisov bude z dôvodu najvyššieho ratingu Európskej komisie lacné, pod čím sa ale rozumie, čo najvyšší záporný úrok, aby sa investorom vracalo menej peňazí ako investori za európske dlhopisy zaplatili.

Kto zarobí najviac, nemusíme špekulovať, určite menej zodpovedné ekonomiky, ktoré by ináč zaplatili viac. Čo potom budú z tohto obchodu mať ekonomiky zodpovedné, to sa dozvieme až po roku 2028, keď sa budú mať európske dlhopisy splácať. Alebo že by európski politici chceli spoločné európske dlhopisy „ zneužiť“ aj na terajšie sny o budúcom federatívnom usporiadaní  európskeho kontinentu? Uvidíme.

Autor: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

zdroj: zem a vek

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.