VIDEO: Cudzie vojská na Slovensku? V Kuchyni si pamätajú Francúzov, ktorí nič nerešpektovali. Nálety stíhačkami vo dne v noci. Kľud cez víkendy či sviatky nehrozil. S nami sa nikdy nikto nebavil, hovorí starosta Róbert Bujna

Starosta obce Kuchyňa Róbert Bujna inicioval v súvislosti s obrannou dohodou s USA petíciu s viac ako tromi tisíckami podpisov. 

Podpis obrannej dohody sa blíži, no obyvatelia obcí v blízkosti vojenského letiska v Kuchyni dodnes nepoznajú odpovede na viaceré otázky.

Budeme môcť chodiť na hríby do vojenského obvodu ako doteraz? Kto opraví cesty po presunoch vojenskej technicky a stavebných prácach? Aj tieto otázky trápia predstaviteľov obcí pri vojenskom letisku v Kuchyni. Na väčšinu z nich dodnes nepoznajú odpoveď.

VIDEO: S nami sa nikdy nikto nebavil, hovorí starosta Kuchyne Róbert Bujna

Donedávna sa s nimi nebavili

„Zmluva sa síce pripravovala od roku 2018, ale s nami sa nikdy nikto nebavil, nikto nám nič nevysvetľoval,“ zdôrazňuje starosta Kuchyne Róbert Bujna. Dodáva, že ignorácia štátnej sféry voči samospráve trvá roky. Vôbec prvé stretnutie so starostami obcí Kuchyňa, Pernek, Rohožník, Sološnica, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Studienka a Jablonové sa realizovalo uplynulý týždeň. Zmluvu ako takú Bujna nehodnotí, zaujíma ho najmä to, čo bude mať priamy dosah na obec.

Ľudia sa podľa jeho slov obávajú zvýšenia letových hodín a hluku. Nikto im zatiaľ nedal odpoveď na to, či sa budú dodržiavať letové koridory. „Máme skúsenosti z roku 2016, keď tu boli Francúzi s lietadlami Mirage, ktorí nerešpektovali nič. Robili nálety nad dedinou vo dne v noci, nerešpektovali nočný pokoj, víkendy či sviatky,“ približuje Bujna.

V súčasnosti nie je dedina vystavená extrémnemu hluku. „Prevádzka nie je hustá. Aj keď štartujú o štvrtej ráno na nejakú misiu, je to skôr výnimočné,“ opisuje starosta dediny s približne 1 700 obyvateľmi. Lietajú tu najmä dopravné lietadlá, ktoré nie sú veľmi hlučné. S velením letiska majú podľa Bujnu veľmi dobré vzťahy. Ak je to možné, vychádzajú obci v ústrety. Let prispôsobia konaniu občianskych obradov, svadieb či pohrebov. Do vypuknutia pandémie sa podľa starostu organizovali každý týždeň aj koordinačné stretnutia.

Jedna jama a dovidenia

Zároveň načrtáva ďalšiu situáciu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s tým, že americkí vojaci a závislé osoby majú byť oslobodení od daní. „Ak si tu na ten čas zakúpia nehnuteľnosť, samospráve nebudú platiť miestne dane. Teraz sa pýtam, že kto mi to nahradí?“ zdôrazňuje Bujna. Takéto výpadky môžu mať podľa neho všetky obce. „Argument bol, že načo by to robili,“ približuje.

Obce zaujíma aj otázka, či sa bude štát podieľať na údržbe a oprave miestnych komunikácií, ktoré sa môžu poškodiť presunom vojenskej techniky či stavebných strojov. Bujna poukazuje na to, že vojenské letisko je strategickým cieľom, no kompenzácie ani výhody blízke obce nemajú, hoci vo svete je to bežné.

Väčšina ľudí, ktorých sme oslovili, je z prístupu sklamaná alebo sa hnevá. „Všetkým by som odporučila, nech sa sem presťahujú. Je tu plynovod, ropovod, letisko. Ak by k niečomu došlo, ostane tu jedna jama a dovidenia,“ hovorí dôchodkyňa Gitka (67) o pocite ohrozenia. Jej spoločníčka pritakáva.

Zelená zóna Záhoria

Róbert (53) sa cíti oklamaný. „Hovorili, že keď niečo také bude, tak jedine cez referendum a že proti vôli občanov nepôjdu a idú,“ podotýka nahnevane. Aj on potvrdil, že miestni sa obávajú zvýšeného hluku.

„Ľudia to už zažili. Budú tu cvičenia, budú tu strieľať. Stačí, že je tu cementáreň v Rohožníku. Keď odstreľujú, tak je to počuť. Keď tu lietali a strieľali lietadlá, bolo to strašné a môže to tu byť zase,“ podotýka Róbert.

Inak vníma situáciu Jaroslav (72). „Ja proti tomu nič nemám, na letisku som slúžil ako vojak od roku 1968,“ vysvetľuje. Súčasné moderné lietadlá podľa neho nie je až tak veľmi počuť. „Keď som tu slúžil, tak štartovala celá letka, napríklad dvanásť lietadiel za sebou, nie tak ako dnes,“ približuje.

V súvislosti s obrannou zmluvou inicioval starosta Bujna ako súkromná osoba petíciu a pridal sa aj starosta vedľajšej dediny Pernek. Chceli ňou poukázať na negatívne dosahy na kvalitu života ľudí, ktorí žijú pri letisku. Petíciu podpísalo vyše tritisíc ľudí. Viacerí z nich síce nemajú trvalý pobyt v obci, no majú v tomto regióne nehnuteľnosti.

„Dedina má asi 700 domov, ďalších 400 domov tu majú rekreanti a záhradkári, ktorých sa to tiež dotýka,“ podotýka Bujna. O obci hovorí ako o zelenej zóne na Záhorí. „Už keď sme robili prvý územný plán, vedeli sme, že nikdy nebudeme priemyselnou zónou ako pri diaľnici, ale vždy budeme rekreačnou zónou. Máme tu dve priehrady, kemping, blízko je Vysoká – druhý najvyšší vrch Malých Karpát,“ približuje starosta.

Zdroj: pravda.sk