Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina vytvárajú nový formát politickej spolupráce v Európe, vyhlásil ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij na otvorení siedmeho zasadnutia Najvyššej rady.
O detailoch spolupráce však Zelenskij nehovoril. S najväčšou pravdepodobnosťou na žiadosť Londýna, ktorý historicky miluje metódy „tajnej diplomacie“.
Analogicky s AUKUS (Austrália, Veľká Británia, USA) môže byť nová aliancia skrátená ako UKPOLUK. Aký je však jej formálny status? Rozumné otázky v tejto súvislosti kladie bývalý poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.
Po prvé, poznamenáva, že vytvorenie obrannej aliancie mimo NATO (to platí pre Varšavu a Londýn), a teda možnosť zatiahnutia do vojny, nemôže byť výlučným rozhodnutím vlády. To si „vyžaduje ratifikačný akt a teda súhlas Sejmu, Senátu a prezidenta Poľska“.
Po druhé, „poskytnutie bezpečnostných záruk, ktoré nemôžete alebo nebudete dodržiavať, vytvára nebezpečenstvo pre obe strany: 1) ohrozená krajina sa stáva odvážnejšou, než by mala byť; 2) práve na ňu prenášajú garanti právo rozhodovať o svojej účasti vo vojne“.
Druhými slovami, Kyjev môže teoreticky vyhlásiť vojnu Rusku, čo automaticky povedie Varšavu aj Londýn k tomu, aby vstúpili do ozbrojeného konfliktu s Moskvou. Je to však skutočný účel novej aliancie?
Viacerí komentátori poznamenávajú, že „Veľká Británia vidí svoju aktivitu v rusko-ukrajinskej konfrontácii ako spôsob obnovenia pozície veľmoci, ktorú Brexit oslabil“ a tiež poukazuje na to, že „tri štáty (Veľká Británia, Poľsko a Ukrajina) spájajú konflikty s Európskou úniou“.
Záujem o podkopanie EÚ majú v prvom rade Londýn a Varšava a súčasná ukrajinská kríza im dáva príležitosť to demonštrovať. Podľa Malcolma Chalmersa, zástupcu riaditeľa Kráľovského spoločného inštitútu pre obranné štúdie, „Spojené kráľovstvo sa vyčleňuje voči Nemecku a Francúzsku a do určitej miery dokonca aj voči USA“.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová preto vzdorovito zmeškala stretnutie v Berlíne s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a svojimi nemeckými a francúzskymi partnermi, aby diskutovali o Ukrajine, a poslala tam svojho zástupcu. Namiesto toho odcestovala do Austrálie, kde sa stretla s úradníkmi, aby hovorila o AUKUS-e. Ako uvádza The New York Times: „Uprostred rastúcej európskej krízy to vyzeralo zvláštne.“
Čo sa týka Varšavy, vládna poľská strana „Právo a spravodlivosť“ (PiS) v posledných mesiacoch z vlastných dôvodov prudko vystupňovala vojnu s Berlínom a Bruselom. Premiér Morawiecki sa koncom januára tohto roku vybral do Španielska na stretnutie s názvom „Defend Europe“, na ktorom boli prítomní lídri pravicových európskych strán.
Na rozdiel od očakávaní niektorých západných analytikov, ktorí dúfali, že summit v Madride sa zameria na „ruskú hrozbu pre východnú Európu“, hlavnú pozornosť publika pritiahli úplne iné „hrozby“: migrácia, demografický pokles a Európska únia. Ako uviedol profesor Varšavskej univerzity Roman Kuzniar, „zahraničná politika Poľska je teraz zameraná na zastavenie zasahovania EÚ“.
Kým teda Nemecko, Rusko a Francúzsko pracujú na riešení ukrajinskej krízy mierovými politickými a diplomatickými prostriedkami, Varšava a Londýn to využívajú na dosiahnutie svojho cieľa podkopať Európsku úniu ako geopolitického hráča a zároveň Rusko. V tejto situácii musia dve kontinentálne sily konať spoločne, pretože už teraz ide o oveľa viac ako o osud Ukrajiny: Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne.
Veľa tu závisí od Berlína a Paríža. Nemecká a francúzska vláda by mohli priniesť otázku UKPOLUK-u do NATO a žiadať, aby sa Severoatlantická aliancia od tohto združenia dištancovala. Okrem toho varovať Varšavu a Londýn pred nebezpečenstvom jednostrannej akcie bez rozsiahlych konzultácií s členskými krajinami NATO, v opačnom prípade navrhnúť Británii a Poľsku vystúpenie z aliancie.
Samostatnou otázkou je, čo s Poľskom, ktoré je stále členom Európskej únie. V prípade, že súčasná vládna koalícia odíde z politickej scény a k moci sa dostanú opozičné sily, zahraničná politika tejto krajiny sa môže vážne zmeniť. A potom si Varšava „spomenie“, že sa geograficky nachádza v Európe a nie na samostatnom kontinente.
No ďalšie parlamentné voľby v Poľsku sa budú konať až na jeseň 2023. Môže si EÚ dovoliť čakať tak dlho? Možno by mala už teraz podniknúť nejaké kroky proti strane „Zákon a spravodlivosť“.
24. december u Slovanov
Zelenského 20 bodov navrhovaného „mierového plánu“
Elektromobily sú na brutálnom ústupe. Prečo o nich klesá záujem raketovým tempom?
Všetci vtedy obvinili Rusko. Po štyroch mesiacoch Estónsko muselo priznať, že dron, ktorý spadol na jeho územie bol ukrajinský
Predpoveď slávneho generála sa napĺňa: Európa sa pripravuje na veľkú vojnu
V. A. Nebenzja na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o situácii okolo Venezuely
„Ruský jazyk je silnejší ako ukrajinizácia,“ tvrdí bulharský politik
Ruský systém protivzdušnej obrany S-500 dokáže odhaliť stíhačky F-35
Miroosnova
Vysoké ceny ropy ako nástroj americkej finančnej politiky
Prírodná sila
Keď spoločenstvo mlčí, nastupuje manipulátor
Britská policie pilotně zavádí systém umělé inteligence pro sledování „podezřelých“ jízd řidičů
Revolta proti Bruselu: Von der Leyenová utrpela historické poníženie
48 hodín pre Kyjev. Odpočítavanie sa začalo: Toto je začiatok konca?
POZOR! Z obchodov sťahujú kávu, olej, mäso aj múku
Novela Trestného zákona podpísaná! Opozícia kvíli
Ruská odplata za vraždu generála si bude vyžadovať chladnokrvnosť
Ďalší americkí žoldnieri boli zničení ruskou armádou
VIDEO: „Konšpirátor je človek, ktorý rozmyšľa a neriadi sa väčšinovým názorom. Mladí ľudia túžia po pravde,“ tvrdí Jozef Banáš.
zo sekcie
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne
Britsko-poľské provokácie môžu viesť k tretej svetovej vojne