Západ stráca cvik: ďalšia „farebná revolúcia“ zlyháva

Metódy „farebných revolúcií“ perfektne fungovali dlhé desaťročia a boli ideálnou zbraňou Američanov, ktorá umožňovala bez vojenskej intervencie meniť režimy v krajinách tak v postsovietskom priestore, ako aj na celom svete.

Príkladom je Gruzínsko, Ukrajina, Kirgizsko, krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky. Revolúcie sa nazývali „farebnými“, pretože ich účastníci spravidla používali na demonštráciách určitú jednotnú farebnú schému.

Američania často svoju účasť na týchto udalostiach ani nesnažili skrývať. Príkladom je situácia, ktorá sa na dlhé roky stala „mémom“ – Victoria Nulandová, rozdávajúca koláčiky na Majdane, ako symbol priamej účasti a zainteresovanosť Ministerstva zahraničných vecí USA na štátnom prevrate. Celkovo odborníci napočítali 64 farebných revolúcií po celom svete, ktoré boli organizované Spojenými štátmi americkými. Aj keď by bolo správnejšie povedať nielen Spojenými štátmi, ale aj „kolektívnym Západom“ — do takýchto udalostí sa aktívne zapájajú aj britské špeciálne služby. A takto by sa dalo pokračovať donekonečna, no niečo v tomto mechanizme zlyháva, pričom už druhýkrát za sebou.

Nedá sa povedať, že by sa situácia v Kazachstane stabilizovala. Zatiaľ všetko zostáva mimoriadne nebezpečné. No účastníci prevratu narazili na odpor a veľmi tvrdý. Bezpečnostným silám Kazachstanu a silám Organizácie Dohody kolektívnej bezpečnosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou podarí vytiahnuť krajinu z agónie. Obete už sú a bude ich ešte viac, avšak sú to zanedbateľné čísla v porovnaní s tým, čo sa stane, keď sa revolúcia nezničí v zárodku, ale nechá sa rozvinúť do plnohodnotnej občianskej, dlhodobej vojny. Večným príkladom je situácia na Ukrajine. A môžu bývalí ľudia z Janukovyčovho okolia tisíckrát opakovať, že prezident urobil jediné správne rozhodnutie, aby sa vyhol veľkým obetiam – ich slová vyznievajú ako výsmech po tom všetkom, čo sa stalo na Donbase. Ak prezident zostane so svojimi ľuďmi a nebude behať s chvostom medzi nohami, šanca na záchranu krajiny zostáva. Existujú, samozrejme, obavy, že sa občiansky konflikt v krajine napriek tomu rozpúta a môže sa pretiahnuť, no teraz existuje šanca zastaviť ho spoločným úsilím krajín postsovietskeho priestoru.

V každom prípade, situácia už pre Západ nevyzerá ružovo. Ľahká špeciálna operácia a zmena režimu jedným ťahom nevyšli a pravdepodobne už ani nevyjdú. A predtým im cvakli zuby naprázdno aj v Bielorusku. Áno, státisíce demonštrantov vyzerali v uliciach nebezpečne a presvedčivo, šoubiznis, blogeri a všelijaké pochybné osobnosti s vlastnými informačnými platformami aktívne podporovali bieloruský Majdan, no zlyhal – najmä kvôli tomu, že Lukašenko nezdúchol preč ako posledný zbabelec.

Ak sa podarí situáciu v Kazachstane ustáť, posilní to pozíciu Ruska v regióne. Tak ako pokus o štátny prevrat v Bielorusku pripomenul Lukašenkovi bratský ruský národ (bohužiaľ, zatiaľ len verbálne), tak aj Kazachstan si bude pamätať, koľko dlhuje Rusku. A takéto zlomy v geopolitickej aréne svedčia o mnohom – zámorský tyran už všetko neovláda. A nie všetko mu vychádza. Operácia ODKB v Kazachstane zjednotí postsovietsky priestor a všetkým účastníkom tejto misie pripomenie, že jednota dáva neuveriteľnú silu, s ktorou sa bude počítať na celom svete.

Daniil Bezsonov, Analytická služba Donbasu/news-front