KOPA

KOPA

Kopa je staroslovanské zhromaždenie Slovanov. Význam pojmu Kopa možno určiť zo slov: súhrn, Zem, kopať (k pRAvde) atď… Zvyk Kopy dlho zachovávali ruskí vojaci – kozáci. Teraz sa tento zvyk čiastočne prejavuje v Kozáckom kruhu. Pre Slovana bola Kopa najvyšším duchovným a morálnym kritériom. Do Kopy sa vstupovalo zo štyroch až deviatich okolitých dedín, na špeciálnom mieste „malom mieste“. Najprv to bolo miesto, časom sa z miesta rozrástlo mesto, ktoré si zachovalo kopné právo, a obyvatelia boli nazývaní miestni.

Najčastejšie sa počet na Kope pohyboval od 100 do 300 ľudí. Kopa sa zhromaždila v jednej z dedín komunity, miesto zhromaždenia sa nazývalo KOPovište, KOPište, KAPište. Na mieste zhromaždenia sa pod holým nebom riešili sporné otázky a iné záležitosti. Najčastejšie sa to dialo v Posvätnom dubovom lese, najlepšie na miernom kopci. Ak bol v blízkosti prameň, rieka, jazero alebo jazierko, bolo to ideálne miesto. Kopovište bolo obľúbeným miestom, kde sa oslavovali ľudové sviatky – Koljada, Kupala a ďalšie slovanské sviatky.

Volebné právo v Kope mali len domáci, ktorí mali trvalé bydlisko, sídlo. Boli to hlavy klanov. Bratia, ktorí nemali oddelené domácnosti. Synovia a ženy nemali volebné právo a dostavili sa len na zvláštnu žiadosť Kopy, na svedectvo. Starší boli len prítomní, nemali právo hlasovať , ale ich RAdy mohli zohrať rozhodujúcu úlohu. Na názor starších sa pýtali v takých prípadoch, ak bolo potrebné vyniesť rozsudok. Starší prísne sledovali dodržiavanie zvykov Predkov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Večer v Kope sa väščinou praktizovalo štúdium kopného práva, ktoré bolo svojím spôsobom aj zážitkom. Posvätné ustanovenia kopného zákona sa zachovali a odovzdávali sa z generácie na generáciu. Na Kope sa vždy dohodli všetky strany obce : termín začatia a ukončenia poľnohospodárskych prác, kosenie sena, oprava ciest, čistenie studní, najímanie pastierov a strážnikov, zber na svojvoľnú ťažbu dreva, porušenie verejných zákazov, zber ako taký, verejné výdavky na osídlenie, distribúciu dát, voľby, problematiku využívania lesov, výstavbu priehrad, doplnenie verejných zásob v prípade živelných pohrôm, nekvalitných plodín a mnoho iného.

Ak sa niekto niečim previnil alebo spáchal nejaký nekalý čin, kopa ho mala právo “súdiť” a potrestať. Kto vinníka našiel, dostal odmenu za dolapenie. Odpustenie páchateľovi sa dialo na kope, a však vždy sa brali do úvahy aj výčitky páchateľa, úprimné výčitky za zlý skutok. Súdne prípady sa riešili podľa svedomia, avšak spory sa snažili priviesť k mieru a náprave.

Rozhodnutia kopy boli vykonané podľa svedomia a s veľkou zodpovednosťou. Každý Slovan, ktorý vedel o porušení kopného práva alebo zvykov, bol povinný urobiť všetko pre to, aby porušeniu zabránil. Ak tak neurobil, považovali ho za spolupáchateľa trestného činu, ktorého bol svedkom, a ako páchateľ niesol plnú zodpovednosť. „Nie je prípustné odpustiť niekomu, kto úmyselne pácha zlo, lebo zlo ostane nepotrestané a rozmnoží sa vina.”

Takýto prejav kopného práva je možný len na základe svedomia, pRAvdy a harmónie človekov. Kopa zabezpečuje úplnú nezávislosť názorov. Každý mal možnosť otvoriť svoju Dušu. Na Kope prebiehalo všetko hladko, kládli sa otázky a na otázky sa vždy pRAvdivo odpovedalo. Kopa bola otvorenou vzájomnou “spoveďou”, vzájomným odhalením a prejavom pRAvdy. Verejné záujmy a spravodlivosť zase dosiahli najvyššiu úroveň. Slobodná kopa zaznamenávala zápisnice o zasadnutiach, dohodách vrátane práce nielen medzi domácimi ale aj medzi “cudzincami”. Všetky papierovačky mal na starosti zapisovateľ, ktorý bol veľmi dôležitým človekom v Kope. Takto budovali vzťahy starí Slovania, naši Predkovia.

Zdroj : велимудр

spracovala: barboRA