Slovensko zasiahlo historicky rekordné zdražovanie všetkého. Ceny vyskočili na 17-ročný vrchol

Od potravín, cez pumpy, stavebniny, až po stravovacie služby v reštauráciách. „Ani jedna položka spotrebného koša v rámci inflácie nás v novembri nevychádzala lacnejšie ako vlani. Všetko bolo medziročne drahšie,” hovorí Jana Glasová, analytička 365.bank.

Na Slovensko zavítalo zdražovanie, aké sme 17 rokov nezažili. Nové čísla Štatistického úradu ukázali, že ceny narástli za rok o 5,6 percenta. Viac platíme prakticky vždy, keď otvoríme peňaženku či vojdeme do obchodu. Od potravín, cez pumpy, stavebniny, až po stravovacie služby v reštauráciách. „Ani jedna položka spotrebného koša v rámci inflácie nás v novembri nevychádzala lacnejšie ako vlani. Všetko bolo medziročne drahšie,” hovorí Jana Glasová, analytička 365.bank.

Najrozsiahlejšie však ľudia cítia dosah na svoje peňaženky pri nákupoch v obchodných reťazcoch. Kým nové oblečenie, elektroniku, dovolenku či večeru v reštaurácii si vedia dopriať aj neskôr, prípadne sa pri nich uskromniť, výdavky na potraviny nepustia. Odkrajujú takmer pätinu z rodinného rozpočtu. Domácnosť dôchodcov zaplatí za stravu ešte viac – až štvrtinu z celkového rozpočtu.

Štatistici namerali potravinám medziročný rast vo výške 4,8 percenta. Je to najvyššia hodnota od mája 2020. Ak stál nákup potravín pred rokom 100 eur, dnes by to isté vyšlo o takmer 5 eur viac. Ťahúňom cien boli oleje a tuky, ktoré zdraželi o takmer pätinu. Dnes stojí liter slnečnicového oleja v priemere od 1,8 eura, pred rokom to bolo zhruba o 40 centov menej. Ovocie, zelenina, mlieko, syry a chlieb išli hore medziročne o päť percent. Napríklad kilogram banánov sa dnes pohybuje od 1,3 eura. Pred rokom stáli v priemere o desať centov menej.

Podobný vývoj sa dá očakávať aj po Vianociach. Už dnes slovenskí pekári, mliekari či chovatelia ošípaných upozorňujú, že im rastú ceny energií a základných surovín, pretože zdražela pšenica, kukurica či sója. Nedávno sa ozvali aj slovenskí spracovatelia mäsa, ktorí hovoria o zvýšení odbytových cien až o desať percent. Slovenskí pekári zas vyzvali obchodníkov z reťazcov, aby im platili za výrobky desať až dvadsať percent navyše, inak neudržia výrobu.

Reťazce sú podľa Martina Krajčoviča zo Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá zdržuje podniky ako Kaufland, Tesco či Lidl, ochotné rokovať so slovenskými výrobcami. No ako vždy napokon býva, rozhoduje cena. Tú však zrejme nebudú vedieť ponúknuť už ani zahraniční dovozcovia potravín, ktorí doteraz cenovú vojnu s tými slovenskými vyhrávali.

Pod rastúce ceny potravín vo svete sa podľa analytičky Glasovej podpisuje horšia úroda v dôležitých producentských krajinách, ale aj pandémia, ktorá spôsobila problémy pestovateľom aj výrobcom. „Mnohí z nich bojovali s nedostatkom zamestnancov a narušená bola aj medzinárodná preprava. Drahšia ropa a náklady na prepravu taktiež tlačia ceny potravín nahor. No a do tretice sú to aj aktuálne rastúce ceny energií, ktoré taktiež vstupujú do výroby, a teda aj do cien potravín.

Analytička preto odhaduje, že ceny potravín ešte mierne porastú aj v našich obchodoch. „V zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 6 percent,” vyčísľuje Glasová.

Situácia nie je iná ani v iných krajinách. Svetové ceny potravín totiž v novembri dosiahli najvyššiu úroveň za posledných 10 rokov. A v medziročnom porovnaní sú ceny potravín vo svete v priemere vyššie až o 27 percent. Vyplýva to z Indexu cien potravín, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Ten zahŕňa ceny obilnín, olejov, cukru, mliečnych výrobkov a mäsa.

Zdražovanie ťahal aj sektor gastra. Reštauračno-hotelové odvetvie dvíhalo ceny o takmer 13 percent. Čiastočne si podnikatelia takto kompenzujú obmedzenia prevádzky spôsobené pandemickými opatreniami. Medziročne si treba priplatiť o takmer 8 percent viac aj za alkoholické nápoje a tabak.

Hlbšie do vrecka majú v posledných mesiacoch hlavne šoféri. Benzín či nafta išli nahor medziročne o tretinu. „Vyššie boli ceny aj za náhradné diely a príslušenstvo pre osobnú dopravu a taktiež za nákup motorových vozidiel či bicyklov,” vyčísľuje Eva Sadovská, analytička Wood & Company.

Ceny ešte poskočia, potom klesnú

Zlé správy sa pri potravinách nekončia. Na začiatku nového roka ekonómovia predpovedajú ďalší rast cien. Otvorenou otázkou stále zostáva, kedy sa nevídaný rast cien skončí. Vyzerá to tak, že koncoročné odmeny bude najrozumnejšie odložiť na zvýšené výdavky spôsobené infláciou. Blížime sa totiž do finále. Podľa ekonómov má zdražovanie vyvrcholiť práve na začiatku budúceho roka. „Vrchol inflácie predpokladáme začiatkom budúceho roka,“ tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Ekonómovia iba odhadujú – bude to 6– alebo 7-percentný rast? Zatiaľ nikto nevie.

Analytička Wood & Company Eva Sadovská odhaduje, že v prvom štvrťroku 2022 inflácia presiahne úroveň šiestich percent.„Strop by mal byť dosiahnutý v prvom štvrťroku 2022 na úrovni 6 až 7 percent,” hovorí. Ubezpečuje však, že následne by malo prísť k postupnému spomaľovaniu. Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor očakáva výraznejší pád inflácie na jar.

„Zlom príde na jar a postupne sa budeme vracať na nižšie úrovne,“ povedal pre Pravdu. Očakáva, že rast cien bude na úrovni pod päť percent. K ešte väčšiemu útlmu však dôjde až od roku 2023. „Nemusíme sa obávať, že rast v okolí 6 či 7 percent tu bude natrvalo. Bohužiaľ, nič s tým nevieme robiť. Neobávam sa však, že sa vrátia 70. roky a budeme tu vidieť 7– až 8-percentné nárasty cien,“ dodáva ekonóm.

O tom, že môže svitať na lepšie časy, ubezpečuje aj Európska centrálna banka (ECB). „Očakávame, že inflácia bude v priebehu roka 2022 klesať. Ponuka bude postupne dobiehať dopyt. Trhy predpokladajú, že ceny energií budú v budúcom roku klesať,” odhadujú centrálni bankári. Isté riziko však ostáva kvôli COVIDU-19. Banka pripúšťa, že pandémia bola v modernej dobe bezprecedentná. Preto aj zotavenie zo šoku, ktoré spôsobila, môže byť tiež odlišné. Môže sa natiahnuť náprava masívneho narušenia dodávateľských reťazcov a ceny energií môžu pokračovať v raste hlavne v dôsledku zelenej transformácie, ústupu od fosílnych palív a zdražovania emisných povoleniek.

Navyše, kým v tomto roku sú elektrina, plyn či teplo medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend otočí. Spôsobia ho rastúce ceny energií na svetových trhoch. Slovákom tak náklady na bývanie v budúcom roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu. Dobrou správou je, že vďaka regulácii budú výdavky za kúrenie či svietenie oveľa nižšie ako napríklad u susedov v Česku.

Roztočí sa inflačná špirála?

Najzávažnejšou otázkou, ktorou si lámu hlavu ekonómovia aj banky, ostáva, čo sa bude diať ďalej. Aj keď podľa ECB prevláda argument, že mnohé faktory, ktoré poháňajú infláciu, sú prechodné, neutícha ani strach z roztáčajúcej sa inflačnej špirály. To by znamenalo efekt začarovaného kruhu, ktorý nastáva, keď inflácia vyvoláva tlak na rast miezd. Vyššie platy si budú chcieť vypýtať zamestnanci, aby si vykompenzovali vyššie ceny. Rast miezd by pridal peniaze do obehu a následne spôsobil ďalší rast inflácie. Prečo? Pretože zvýšenie platov znamená pre podniky rast nákladov, čo by sa premietlo do zvýšenia ceny svojich tovarov.

Aj šéf oddelenia Medzinárodného menového fondu pre Európu Alfred Kammer ešte v novembri v Bruseli uviedol, že rýchlejší rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa zatiaľ nepremietol do ďalšieho zvyšovania platov pre stagnáciu trhu práce.

Zamestnanci a odbory však už v súčasnosti žiadajú zvýšenie platov, aby kompenzovali vyššie životné náklady. Tie tlačia nahor aj samotní zamestnávatelia, pretože trh práce potrebuje ľudí, no zamestnanosť na Slovensku stagnuje. Rast cien tak zostane aj na začiatku roka 2022 veľkou otázkou nielen pre peňaženky ľudí, ale aj pre ekonómov.

Zdroj: pravda.sk