Boris Kollár: Reformy zdravotníctva, súdnictva a národných parkov v súčasnej podobe môžu vážne poškodiť ľudí v regiónoch

Koaliční partneri vytýkajú predsedovi parlamentu, že jeho hnutie blokuje avizované reformy nemocníc, súdov či národných parkov. Kollár hovorí, že reformy podporí vtedy, keď budú pripravené tak, aby ľudia v regiónoch kvôli nim nestratili prácu a živobytie

V poslednom období sa na hnutie Sme rodina valí jedna kritika za druhou, a to z radov ich vlastných koaličných partnerov. Problémom pre nich je postoj Kollára k pripravovaným reformám. Kollár sa bráni a opakovane hovorí, že táto kritika nie je na mieste. Podľa jeho vyjadrení, hnutie nie je proti reformám, ak tieto neovplyvnia negatívne zamestnanosť ľudí v regiónoch. Neopodstatnené rušenie nemocníc, nelogické znižovanie počtu súdov v okresných a krajských mestách či neexistujúca zonácia v národných parkoch nie sú podľa neho reformami, ale pre miestnych ľudí cestou do pekla.

„My sa na to nesmieme pozerať úradnícky z Bratislavy, že niečo niekde zrušíme a odfajkneme si, že sme zreformovali zdravotný systém, justíciu alebo ochránili prírodu. Zrušením každej nemocnice alebo súdu prídu o prácu desaťtisíce ľudí v danom meste či okrese. To isté platí pre reformu národných parkov. A keďže hovoríme hlavne o regiónoch, v ktorých je už dnes vysoká nezamestnanosť, tak tá sa ešte prehĺbi. Je neprípustné, aby sa napríklad rušili nemocnice, ktoré sú v zisku alebo krajský súd s tisíckou zamestnancov. Alebo aby bola prijatá novela zákona o ochrane prírody bez diskusie s tými, ktorých sa to bytostne dotkne. Takže za nás reformy áno, ale musia mať logiku a nesmú priniesť stratu zamestnania a životných istôt tisícov ľudí v už aj tak ťažko skúšaných regiónoch,“ povedal Boris Kollár.

Kameňom úrazu pre partnerov je okrem iného Kollárovo rozhodnutie stiahnuť podpis z novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Kollár hovorí, že pôvodne sa zmeny mali týkať asi 300 tisíc hektárov pôdy, v súčasnej novele je to viac ako 600 tisíc hektárov s presahom až na 1 200 000 hektárov štátnych a súkromných pozemkov. Podľa predsedu parlamentu takáto zásadná zmena s ďaleko väčším rozsahom a dopadom, ako sa pôvodne hovorilo, nemôže byť prijatá poslaneckým návrhom bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ďalším veľkým problémom je podľa neho aj neexistujúca zonácia národných parkov.

„Ako prvý krok musí byť urobená zonácia. Až potom môžeme presúvať pozemky. Bez zonácie dnes nikto nevie, kam jeho pôda bude patriť a či k nej následnou zonáciou nestratí prístup. Toto môže byť pre ľudí až likvidačné, pretože sa to dotkne ich súkromných vlastníckych práv aj ich živobytia. My nie sme proti novele, len chceme, aby sa ministerstvo životného prostredia stretlo s tými, ktorých sa tieto zmeny dotknú, aby si vypočuli ich pripomienky a aby boli do novely zapracované. Keď sa tak stane, novelu zákona podporíme,“ povedal Kollár.

Kollár má obdobný postoj aj k reforme zdravotníctve či k súčasnej podobe súdnej mapy. Faktom je, že reformy šité horúcou ihlou môžu skôr uškodiť, ako pomôcť. Napríklad o zásadných nedostatkoch súdnej mapy svedčí fakt, že sa proti nej postupne stavajú aj ďalší členovia vládnej koalície, a dnes je súdna mapa v podstate v troskách.

Zdá sa, že Kollár sa stále snaží pri svojich rozhodnutiach držať zdravého rozumu. Posudzovať nastolené reformy nie populisticky v snahe zapáčiť sa úzkemu okruhu ľudí z „bratislavskej kaviarne“, ale pozerať sa na reálne dopady reforiem tam, kde budú najciteľnejšie. Zostáva len dúfať, že koaliční partneri pristúpia na tento racionálny pohľad a avizované reformy dostanú zelenú až vtedy, keď budú naozaj na prospech všetkých.

hlavné správy