Americká nočná mora: hroziaca vojna hneď na dvoch frontoch súčasne – proti Rusku a Číne

Americký geopolitický web (a časopis) National Interest priniesol sériu článkov vysokých vojenských funkcionárov, z ktorých vyplýva, že sa USA a ich spojenci postupne zobúdzajú do nočnej mory, keď si začínajú uvedomovať reálne hroziace nebezpečenstvo konfrontácie hneď na dvoch stranách súčasne – na západe od Číny a na východe od Ruska. Táto konfrontácia pritom môže byť vedená rovnako konvenčnými ako aj nukleárnymi zbraňami. V oboch prípadoch už Spojené štáty ťahajú za kratší koniec.

„Nový Varšavský pakt“

David Pyne, bývalý štábny dôstojník na veliteľstvách a dnes zástupca riaditeľa pre Národné operácie spojené s EMP zbraňami, píše, že americké spravodajské služby majú napriek ich filmovým vyobrazeniam katastrofálnu povesť – nedokázali predpovedať útok na Pearl Harbor, neboli schopné predpovedať koronavírus, ktorý usmrtil už 700-tisíc Američanov a Pyne predpokladá, že podcenili aj rusko-čínsku vojensko-ekonomickú alianciu. Pokračuje:

„Toto spojenectvo dvoch najmocnejších protivníkov Ameriky nie je nedávnym vynálezom. Ruská federácia a Čínska ľudová republika založili Šanghajskú organizáciu spolupráce v júni 2001. Ruský prezident Vladimír Putin to označil za „znovuzrodený II. Varšavský pakt“. Rusko a Čína v súčasnosti vedú vojenskú alianciu, ktorá zahŕňa 68 percent pevniny Eurázie, takmer 42 percent svetovej populácie, 30 percent svetového HDP a približne 75 percent svetových operačných jadrových zbraní s viac ako dvoma tretinami v Rusku.“¹

Vojna na troch frontoch?

Pyne varuje, že Amerika bude musieť v budúcnosti zmeniť svoju doterajšiu vojenskú doktrínu, v súlade s ktorou je pripravená prísť na pomoc všetkým svojim spojencom – keďže tá už je jednoducho neudržateľná. USA nebude v blízkej budúcnosti už disponovať kapacitami, ktoré by umožňovali brániť Taiwan na jednej strane sveta a Ukrajinu a „bývalé Československo“ na strane druhej. Zvlášť, ak by bol na spojeneckú alianciu podniknutý kooperovaný útok z čím ďalej, tým nepriateľskejších diktatúr Ruska a Číny.

Aliancia USA by dokonca mohla čeliť až trojitej invázii súčasne – a to už spomínanej čínskej na Taiwan, ruskej na východ Európy, či dokonca do strednej Európy a ako tretí front sa začína javiť možný severokórejský útok na Južnú Kóreu. Pyne uvádza, že za takýchto podmienok by Amerika nedokázala zrejme zachrániť žiaden národ pred pádom.

Tieto úvahy vôbec nie sú neopodstatnené. Čína sa voči Taiwanu správa čím ďalej tým drzejšie a len v priebehu posledných štyroch dní (1. až 4. októbra) vyslala nad ostrov dohromady 150 okrídlených bojových strojov. Samotný taiwanský minister obrany nevylučuje skutočnú inváziu v priebehu troch rokov (https://www.christianitas.sk/mraky-nad-taiwanom/). Na opačnej strane zemegule – vlastne tu, u nás – v apríli a marci 2021 rozmiestnili Rusi na hranice s Ukrajinou neuveriteľných 100-tisíc až 150-tisíc vojakov, na čo USA zareagovali tak, že po prvý raz od 11. septembra 2001 zvýšili úroveň ostražitosti DEFCON na tretí stupeň. To bol inak dôvod, prečo Joe Biden inicioval osobné stretnutie s ruským prezidentom Putinom vo Švajčiarsku.

Z 18 simulácií čínskeho útoku na Taiwan aliancia pod vedením USA 18-krát prehrala. Pyne pokračuje:

„Východná Európa nebola počas II. svetovej vojny považovaná za národno-bezpečnostný záujem USA, keď ju prezident Franklin Delano Roosevelt a premiér Winston Churchill na Jalte prenechali Sovietom, či keď počas studenej vojny americkí predstavitelia odmietli príležitosti vojensky zasiahnuť na obranu Maďarska a Československa počas sovietskej invázie – (tak ako „východná Európa“ nebola dôležitá vtedy) tak nie je dôležitá ani dnes.“²

Ide o znepokojivé slová týkajúce sa našej národnej bezpečnosti. Zdá sa však, že NATO by nám nepomohlo ani keby chcelo, pretože naozaj začína ťahať za kratší koniec. Samotná Európa ako celok je na tom z vojensko-obranného hľadiska mimoriadne zle. Článok pokračuje:

„Je ľahké odpovedať na otázku, či sa Európa dokáže brániť pred odhodlanou ruskou inváziou do Pobaltia alebo iných spojeneckých krajín NATO vo východnej Európe – odpoveď znie: Nedokáže. Ako bolo uvedené vyššie, geografia a súčasná korelácia vojenských síl favorizujú úspešný (ruský) útok.“

Rovnako tak americký admirál Charles Richard vystúpil v apríli tohto roku pred kongresom USA, kde načrtol scenár, podľa ktorého môže skutočne dôjsť k inváziám hneď na troch miestach súčasne, prípadne v krátkom časovom horizonte, a to na Taiwan, do východnej Európy a Južnej Kórey. Podľa admirála nedisponuje Pentagon „žiadnymi plánmi“ v prípade takéhoto vývoja udalostí. Richard pokračuje:

„O schopnosti USA a ich spojencov prežiť, nieto ešte vyhrať, vojnu vedenú proti našim nepriateľom s takými silnými nekonvenčnými zbraňami, teda stále veľmi pochybujeme.“³

Nukleárna hrozba

„Rusko zostáva hrozbou kvôli svojmu obrovskému jadrovému arzenálu a svojim novým schopnostiam projektovať svoju obmedzenú moc šikovnými a nepredvídateľnými spôsobmi… Aj obmedzené používanie taktických jadrových zbraní by malo zničujúce následky.“⁴

Nukleárny konflikt je reálnejší než kedykoľvek v minulosti. Je to dané tým, že v dnešnej dobe sú už nukleárne zbrane menšie, menej deštrukčné a tým pádom môžu mať národy menšie zábrany siahnuť po nich, najmä v prípade pre ne nepriaznivého vývoja udalostí.

Rusko a Čína už dnes disponujú väčším počtom nukleárnych zbraní než USA a Šangahjská organizácia spolupráce ako celok dokonca vlastní (podľa Pynea) 75 % všetkých jadrových zbraní. Rusko preto môže „vydierať“ Ameriku, no jeho schopnosť „započať katastrofický útok priamo na USA“ je skutočne reálna, nehovoriac o tom, že prípadná americká odpoveď by po počiatočnej devastácii nemusela byť dostatočná. „Takýto útok by v zásade spôsobil vymazanie USA z geopolitickej mapy podobne ako spojenci vymazali (nacistické) Nemecko na konci II. svetovej vojny,“ uvádza Pyne. Amerika si preto podľa neho musí dvakrát rozmyslieť, či naozaj chce riskovať vlastné zničenie kvôli obrane malých – a z jej pohľadu zrejme aj tak neudržateľných – národov.

Nukleárne zbrane nie sú jediné, ktoré robia Američanom vrásky na čele. Iným typom je takzvané EMP (elektro-magnetické pulzné zbrane), ktoré dokážu zničiť akúkoľvek elektroniky v dosahu. Pyne:

„Takýto útok (elektro-magnetickými pulznými zbraňami) by mohol spôsobiť roztavenie všetkých deväťdesiatich štyroch jadrových reaktorov v USA, čím by sa rozšírila rádioaktívna kontaminácia a spad do okolitých miest.“

Pyne preto dochádza k jednoznačnému záveru: „Ak by to prerástlo do jadrovej konfrontácie, mohlo by to dokonca ohroziť samotnú existenciu našej krajiny. Vzhľadom na takéto vysoké riziká musí byť vyhnutie sa vojne na dvoch frontoch s Čínou a Ruskom jedným z najdôležitejších cieľov súčasnej globálnej stratégie USA.“⁵

Spojené štáty by sa preto mali podľa vojenských odborníkov zamerať na rozbite rusko-čínskej aliancie – aj za cenu „ústupkov“ –, ale nie kvôli obrane malých národov za každú cenu.

Podľa katolíckej diecézy Petrohradu bol Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zasvätený len „svet“ ako taký,⁶namiesto toho, aby bolo Panne zasvätené Rusko, ako to v roku 1917 vo Fatime požadovala. Dnes sa teda vojensko-politický komunizmus vracia mocnejší ako kedykoľvek predtým. Ešte je čas urobiť ten jeden potrebný krok. Ale dokedy tomu tak bude?

Zdroje:

https://nationalinterest.org/feature/russia-and-china-are-already-winning-nuclear-arms-race-194527

https://nationalinterest.org/feature/america-cannot-take-china-and-russia-simultaneously-194899

https://nationalinterest.org/feature/strategy-avoiding-two-front-war-192137

1 https://nationalinterest.org/feature/russia-and-china-are-already-winning-nuclear-arms-race-194527

2 https://nationalinterest.org/feature/america-cannot-take-china-and-russia-simultaneously-194899

3 Tamtiež.

4 Tamtiež.

5 https://nationalinterest.org/feature/russia-and-china-are-already-winning-nuclear-arms-race-194527

6 https://www.dosp.org/heartofmary/consecration-to-the-immaculate-heart-of-mary/faq/

Autor: Matej Gavlák

CHRISTIANITAS