Na vedeckých faktoch v politike nezáleží. Oponentov je možné vždy umlčať vhodnou propagandou

„Na vedeckých faktoch v politike nezáleží. Vedcov, ktorí oponujú, je možné vždy umlčať vhodnou propagandou. Dokonca je možné ich ponížiť. Nezáleží na faktoch. Len na najefektívnejšej klimaticko-hysterickej panike, ktorou sa dosiahne, že ľudia budú konečne rešpektovať svetovú veľmoc, ktorá jediná ponúkne riešenie.“

Cieľom ochrany klímy je predchádzať klimatickým zmenám. Čo neznamená nič iné ako udržať klímu v stave, v akej je momentálne. Navždy. A pritom vôbec nie je isté, že rovnakou, aká je dnes, vďaka programu ochrany klímy ostane navždy. Pretože podľa Herakleita existuje iba jedna vec, ktorá sa nemení. A tou je samotná zmena.

Aké môže byť vôbec prepojenie medzi ochranou klímy a globalizáciou?

Pokiaľ ide o globalizáciu, cieľom je zjednotiť ľudstvo pod kontrolu jednej svetovej vlády. V záujme večného mieru a šťastia. Tento plán si však vyžaduje odstránenie všetkých rozdielov medzi ľuďmi. Zlúčenie celého ľudstva do jednej homogénnej biomasy, kde nikto nebude mať žiadnu identitu, národnosť, náboženstvo, dokonca sa zotrie aj rozdiel medzi pohlaviami. Nebude ani žena, ani muž. Pre tento ušľachtilý cieľ bude potrebné zabudnúť na tradície a zastarané koncepty, akými sú história, kultúra, vlastenectvo, viera, sebaobetovanie, vernosť, poctivosť, hrdinstvo, udatnosť, rytierstvo.

Ako nakŕmiť ľudí tým, že globalizácia je ten najušľachtilejší cieľ a čin

Recept existuje už tisícročia. Doteraz však nebol do praxe uvádzaný míľovými krokmi a v takom veľkom rozsahu, ako to je dnes. A pritom vôbec nie je isté, že sa to teraz konečne podarí. Prvým krokom je vyvolanie strachu. Potom ukážeme ľuďom, že existuje múdra vládna moc, ktorá má správne riešenie, ktoré keď dodržia, nebezpečenstvo sa dá odvrátiť. Otázkou však stále ostáva, čo by malo byť zdrojom strachu, paniky. Odkiaľ vezmeme to hrozné nebezpečenstvo, ktorému treba čeliť a usilovne sa riadiť pokynmi svetovej veľmoci.

V minulosti bol tento problém riešený vonkajšou alebo vnútornou hrozbou, ktorá ohrozovala bezpečnosť národa alebo ríše. To si potom vyžadovalo špecificky identifikovateľného nepriateľa, proti ktorému bolo potrebné bojovať. V dobe Rímskej ríše to boli napríklad barbari, proti ktorým bolo potrebné neustále viesť vojnu a rozširovať hranice impéria. Alebo náboženstvá, v mene ktorých viedli ľudia medzi sebou vojny. V „modernom,“ dvadsiatom storočí možno ako zdroj nebezpečenstva uviesť komunistov, v iných častiach sveta amerických imperialistov, ale nebezpečenstvom môžu byť aj určité skupiny ľudí, ako boli napríklad Židia.

Zdroj ľudského nebezpečenstva je kvôli globalizácii zbytočný, musí sa nájsť iný zdroj

Pri realizácii globalizácie však tieto možnosti už nie je možné využiť. Ak má byť celé ľudstvo zjednotené, akýkoľvek zdroj ľudského nebezpečenstva je zbytočný. Jednou z možností bolo, že prídu Marťania alebo mimozemšťania odniekadiaľ mimo Zeme. Tento zdroj nebezpečenstva a strachu si však veľkú popularitu nezískal. Napriek propagande cez vzrušujúce sci-fi filmy. A nezabrala ani predstava o strašení, že Zem zmizne kvôli nárazom asteroidov. Epidémia covidu síce poskytla určitú príležitosť na centrálne riadenú globálnu spoluprácu, ale ani epidémie netrvajú navždy. Takže toto riešenie nemožno použiť ako hrozbu, ktorá bude pretrvávať navždy, bez obmedzenia.

Žolíkom centrálnej vlády, ktorou vyvolá strach, sú klimatické zmeny

Žolíkom dneška sú klimatické zmeny, proti ktorým musí celé ľudstvo bojovať. A kvôli ktorým bude možné ľudstvo centrálne ovládať. A pretože klimatické zmeny sa dejú miliardy rokov, prakticky od vzniku Zeme nepretržite, tento potenciál je nevyčerpateľný. A v závislosti od aktuálnych zmien, môžu byť ľudia konečne poriadne vydesení. Buď blížiacou sa dobou ľadovou, aká tu bola pred polstoročím, alebo otepľovaním, ktoré má nastať v blízkej budúcnosti.

Je potrebné si položiť aj otázku, či je ľudstvo skutočne ohrozované neustálou zmenou klímy. A tiež, či môže ľudstvo klímu vôbec ovplyvniť. Ide o príliš komplikovaný vedecký problém, ale ak sa podarí skeptických vedcov v tomto smere umlčať, samozrejme, vhodnými mocenskými metódami, mediálna propaganda už väčšinu ľudí o tom, že sú ohrození, presvedčí.

Ochrana klímy však nie je to isté ako ochrana životného prostredia

Problém má však ešte jeden aspekt. A to vzťah medzi ochranou klímy a ochranou životného prostredia. Niet pochýb o tom, že stále väčší počet ľudí plytvá prírodnými zdrojmi. Deje sa to kvôli zrýchlenému životnému tempu, kvôli väčšej produkcii a spotrebe. Tým sa stále viac poškodzuje životné prostredie, znečisťuje vzduch, voda, pôda a prostredníctvom nich, toxickými látkami aj potraviny, ktoré sa ľuďom dostávajú na stôl.

Vyriešenie všetkých týchto problémov znamená v užšom slova zmysle ochranu životného prostredia, v záujme ktorej sa mnohé zelené organizácie pokúšajú vyvinúť tlak na politiku. V mnohých prípadoch sa dá na takýchto iniciatívach aj dohodnúť. Ochrana klímy však nie je to isté ako ochrana životného prostredia. Tieto dva pojmy spolu absolútne nesúvisia. V skutočnosti nemajú nič spoločné. Ľudstvo môže byť pre vlastné životné prostredie natoľko deštruktívne, že sa týmto spôsobom zničí samé, pritom klíma sa vôbec nezmení. A môže sa stať aj to, že aj keď ľudstvo úplne odstráni znečistenie životného prostredia, klíma sa radikálne zmení.

Ochrana životného prostredia a ochrana klímy nie je to isté, úmyselne zavádzajú

Ochrana životného prostredia a ochrana klímy s dôrazom, že ide o to isté, nie je nič iné ako úmyselné zavádzanie verejnosti. Spojnicou medzi nimi je oxid uhličitý, ktorého hodnoty hlásia obetnému baránkovi a ktorý údajne znečisťuje vzduch a súčasne spôsobuje zmenu klímy. Pokiaľ ide o oxid uhličitý, tento plyn je základnou súčasťou vzduchu.

Oxid uhličitý je pre rastliny rovnako dôležitý ako je dôležitý kyslík pre ľudí. Bez kyslíka by sme zomreli. A bez oxidu uhličitého by odumreli rastliny. A potom by ľudia zomreli od hladu. Samotný fakt, že život na tejto planéte môže vôbec existovať, je tiež spôsobený prítomnosťou oxidu uhličitého vo vzduchu. A keby bol oxid uhličitý znečisťujúcou látkou, sóda, pivo a šampanské by museli byť zakázané, pretože sú nasýtené práve oxidom uhličitým.

Pokiaľ ide o súvislosť medzi oxidom uhličitým a znečisteným podnebím, nie je možné jednoznačne vplyv oxidu uhličitého dokázať. Ale ani vyslovene vyvrátiť. Faktom je, že za posledných milión rokov boli príklady, keď v určitých obdobiach bolo v ovzduší desaťkrát viac oxidu uhličitého ako je napríklad teraz, v Dobe ľadovej. A existujú aj príklady, keď bola nižšia hladina oxidu uhličitého. To súviselo s otepľovaním. Na vedeckých faktoch však v politike nezáleží. Vedcov, ktorí oponujú, je možné vždy umlčať vhodnou propagandou. Dokonca je možné ich ponížiť. Záleží na najefektívnejšej klimaticko-hysterickej panike, ktorou sa dosiahne, že ľudia budú konečne rešpektovať svetovú veľmoc, ktorá jediná ponúkne riešenie.

Komentár Istvána Héjjasa (Magyar Nemzet)/hlavnydennik.sk