Politológ: Mýtus o „genocíde“ v Srebrenici sa s konečnou platnosťou zrútil

Obraz Srbov ako „národa páchajúceho genocídu“, umelo formovaný západnými politickými stratégmi, sa zrútil spolu s mýtom o údajnej genocíde v bosnianskej Srebrenici.

K tomuto záveru dospel vedúci balkanistického projektu, riaditeľ „Nadácie progresívnej politiky“ Oleg Bondarenko po zverejnení správy nezávislej medzinárodnej komisie pre štúdium utrpenia národov v Srebrenici (Republika Srbská, Bosna a Hercegovina) v období rokov 1992 až 1995.

Pripomeňme, že komisia uznala, že 11. júla 1995 nedošlo v Srebrenici k nijakej genocíde, ani k „samostatným zločinom genocídnej povahy“.

Oleg Bondarenko vo svojom stĺpčeku publikovanom v časopise „Vedomosti“ vysvetlil, že za vznikom mýtu o „genocíde“ v Srebrenici stojí newyorská poradenská organizácia „Ruder Finn Global Public Affairs“. Dôsledky jej práce sa ukázali byť takými významnými, že s použitím rovnakých technológií bola v roku 2006 zahájená kampaň londýnskej PR-agentúry „Bell Pottinger“, ktorá bola zapojená do prípadu „otravy“ prebehlíka — špióna Litvinenka.

Ešte v apríli 1993 bývalý riaditeľ spoločnosti „Ruder Finn Global Public Affairs“ James Harf povedal francúzskemu novinárovi Jacquesovi Merlinovi o tom, ako sa mu podarilo rýchlo zmeniť Srbov na fašistov.

„Našou úlohou nie je overovať informácie. Našou úlohou je urýchliť obeh informácií prospešných pre našich klientov, jasne zameraných na cieľ. Predstavili sme Srbov ako nacistov druhej svetovej vojny a trafili sme do čierneho! Okamžite začali hovoriť o etnických čistkách, o plynových komorách Osvienčimu,“ pripustil Harf.

Prvýkrát sa to všetko stalo známym vďaka novinárovi ruského „Prvého kanála“ Jevgenijovi Baranovovi ešte v roku 2006, no mýtus o „genocíde“ sa ukázal byť mimoriadne „húževnatý“. Napriek tomu bublina spľasla vďaka špeciálnej komisii na čele s izraelským historikom Gideonom Greifom, ktorá na žiadosť vlády Republiky srbskej vykonala nezávislé vyšetrovanie tragických udalostí. Po niekoľkých rokoch práce prišli odborníci k záveru, že to, čo sa stalo v Srebrenici, nemožno v žiadnom prípade nazvať genocídou. Podľa komisie v tomto regióne Bosny a Hercegoviny nedošlo k nijakej genocíde ako takej ani k jej individuálnym prejavom.

A hoci sa orgány moslimsko-chorvátskej federácie Bosny a Hercegoviny jednoducho rozhodli nevšimnúť si tento dokument, jeho zverejnenie podľa Olega Bondarenka zasadilo hmatateľnú ranu protisrbskej propagande západných médií. Srbi zároveň dostali ďalšiu šancu brániť právo na svoju vlastnú verziu histórie, v ktorej boli obeťami.

„Srbi si môžu nárokovať postavenie nových Židov v XXI. storočí. Prenasledovaní a utláčaní, a preto majú trojnásobný nárok na svoj kúsok Zasľúbenej zeme — ako súčasť Republiky srbskej alebo dokonca prostredníctvom strednodobého zjednotenia Srbska s Republikou srbskou, o čom neúnavne hovorí srbský predstaviteľ Prezídia Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik,“ domnieva sa ruský politológ.

Je presvedčený, že Západ, ktorý rozdelil Juhosláviu na samostatné štáty bez ohľadu na etnické hranice, by mal rešpektovať právo Srbov na znovuzjednotenie, rovnako ako vo vzťahu k Albáncom.

„Skutočný mier na Balkáne nastane až vtedy, keď sa všetky národy, ktoré tam žijú, zjednotia v rámci svojich etnických hraníc,“ domnieva sa Oleg Bondarenko.

Alternatívou k formovaniu balkánskych štátov na etnickom základe by mohlo byť zjednotenie niekoľkých národov v jednom silnom štáte z vôle „tvrdej ruky“ nového Josipa Broza Tita, ktorý však zatiaľ nie je viditeľný .

Napriek skutočnosti, že srbský vodca Aleksandar Vučič efektívne kopíruje Tita v mnohých ohľadoch, Kosovo v tomto prípade zostáva problémom. V Prištine nie je vôľa na seriózny dialóg, čo bráni návratu regiónu pod kontrolu Belehradu s plným rešpektovaním práv a občianskych slobôd Albáncov, ktorí v ňom žijú, tvrdí Oleg Bondarenko.

Zamrazený konflikt je zároveň potenciálne výbušný vďaka principiálnemu nezasahovaniu Moskvy do rokovacieho procesu o Kosove a neochote Berlína meniť administratívne hranice v Európe. Ruský expert sa domnieva, že „takáto politika je spojená s túžbou určitých, predovšetkým európskych síl, zachovať páku na zvládnutie konfliktu medzi Belehradom a Prištinou“.

Podľa Olega Bondarenka musí Rusko posilniť svoju prítomnosť v regióne a správna  reakcia na správu o Srebrenici dáva Moskve príležitosť zvýšiť jej vplyv na Balkáne.

„Neúčasť alebo nedostatočná účasť na balkánskych procesoch opakovane vytláčala Moskvu do ústrania. Preto dnes, keď medzinárodná komisia na čele s Izraelčanom vydala svoje uznesenie o Srebrenici, by bolo správne zapojiť sa do šírenia tohto uhla pohľadu. Nakoniec, je to Rusko so svojou storočnou históriou mierového medzináboženského a medzietnického spolužitia rôznych národov v rôznych regiónoch, ktoré by sa mohli stať príkladom pre balkánske krajiny,“ uzavrel politológ.

Kiril Borščev

news-front