Jedinečný úkaz: Gejzír v Herľanoch

úsok Islandu necelých tridsať kilometrov od Košíc. Cesta k úpätiu Slanských vrchov je síce rozbitá, navštíviť Herľany sa však oplatí. Len tam majú jediný slovenský gejzír. Navyše, je to studený gejzír.

VIDEO: Pozor, unikátne divadlo sa začína.

Prvé gejzíry opísali Islanďania už koncom 13. storočia. Samotné slovo gejzír je islandského pôvodu a znamená striekať.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Všeobecne je gejzír druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje vodu a paru do vzduchu. Zvyčajne je reč o horúcich gejzíroch, keď sa voda, ktorá presakuje do vnútra Zeme, prehreje takmer na bod varu a potom zmiešaná s vodnou parou vystrekne na povrch.

No sú aj gejzíry, ktoré majú studenú vodu. Pod povrchom Zeme sa v takomto prípade voda zmieša s nahromadeným oxidom uhličitým a iba v oblastiach, kde je narušená zemská kôra, sa dokáže dostať na povrch.

Herliansky gejzír je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957 až 2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. V roku 1987 bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku. Od roku 2002 je na predbežnom zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Hlboká, hlboká studňa

V Herľanoch, obci v okrese Košice-okolie, boli kúpele už v 18. storočí. Na rozvoj však potrebovali dostatočné množstvo liečivej minerálnej vody.

Prvé studne v obci postavili v roku 1870. Úspech prišiel až vtedy, keď robotníci vykopali studňu do hĺbky 172 metrov a došlo k prvej erupcii. Kopali ďalej a keď boli v hĺbke 330 metrov, voda striekala 10 dní do výšky 112 metrov.Foto: Jana Vargová, PravdaGejzír vystrekuje vodu do výšky 22 metrov.

Voda eruptovala každých osem až deväť hodín s intenzitou 21 až 36 litrov za sekundu. Odvtedy sú erupcie pravidelné. Vrt dokončili 6. mája 1875 v hĺbke 404,5 m, ale pre nedostatok rúr bol založený len do hĺbky 351 m s vnútorným priemerom 10,3 cm. Jej teplota je od 10 do 17,8 stupňa. V čase pokoja má 12 až 13, no ku koncu erupcie 22 až 24 stupňov.

Ako prvý na minerálnu vodu v Herľanoch upozornil okolo roku 1764 lekár Abovskej stolice Daniel Textoris, ktorý ju aj chemicky analyzoval.

Aj preto na tom mieste vznikli kúpele na liečenie žalúdočných, črevných, reumatických, dýchacích a ženských chorôb. Obec sa stala obľúbeným miestom nielen Košičanov, ale oddychovať tam chodila aj uhorská šľachta.

Liečivé pramene

Vtedajšie maďarské kráľovské ministerstvo financií v 19. storočí poverilo známeho banského inžiniera a bratislavského rodáka Viliama Zsigmondyho, aby urobil v Herľanoch prieskumné vrty. Objavil nové zdroje minerálnych vôd.

Potom sa Herľany zaradili medzi vychýrené liečebné centrá, kde sa mohlo liečiť 500 pacientov v 112 izbách. Pacienti pili vodu zo slaných železitých prameňov alebo sa kúpali v 25 kamenných vaniach v umelo ohrievanej vode.

K dispozícii boli štyri pramene, ktoré sa volali tak trochu poeticky: V záhrade, Pred hostincom, Kysuca a Sloboda.

Až do 1. svetovej vojny boli zaradené do prvej kategórie, tak ako Piešťany, Trenčianske Teplice či Karlove Vary. Po 2. svetovej vojne sa ich však nepodarilo obnoviť.Foto: Jana Vargová, PravdaČakanie na erupciu vody si možno skrátiť v príjemnom prostredí.

Dlhá budúcnosť

V roku 1980 opravili zrub fontány gejzíru. Čiastočne zrenovované objekty od roku 1985 patria Technickej univerzite v Košiciach.

Do roku 2016 sa interval medzi erupciami zvýšil na 34 až 36 hodín a voda striekala už len do výšky sedem až pätnásť metrov. V roku 2016 bol vrt zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice.

Výška erupcie je po oprave okolo 22 metrov, trvá 25 minút a priemerná výdatnosť je 25 až 30 litrov vody za sekundu. Čas medzi erupciami závisí od množstva zrážok v tejto oblasti.

Orientačné časy „prírodného divadla“ uvádza obec na svojej webovej stránke. Tam možno nájsť aj približne dvojhodinový interval, teda čas, keď by mal gejzír striekať.

Hoci sa časy medzi jednotlivými erupciami líšia a intenzita klesá, predpokladá sa, že pokiaľ gejzír nebude mechanicky poškodený, bude fungovať dlho.

Dokončením úseku diaľnice D1 z Budimíra po Bidovce sa o trochu zlepšil prístup do obce. Napriek tomu 10-kilometrový úsek na blízke parkovisko musia ľudia prejsť po dosť rozbitej ceste. Návštevníci sa však v obci dlho nezdržia. Hneď po skončení erupcie väčšina odchádza.

Jana Vargová, Pravda