Mýtus o Šambhale

Šambhala (z tibetského Šam bha la) alebo Šambala je mysteriózna zem, o ktorej sa počas celej histórie ľudstva hovorí veľa. O Šambhale sa hovorí, že sa nachádza na severe sveta.

Spasiteľský šambhalský mýtus je veľmi rozšírený medzi tibetskými laikmi, ktorí bežne veria, že až sa v budúcnosti ľudská nenávisť plne prejaví vo svojej ničivej podobe, svet sa zapletie do siete neutíchajúcich vojen a nezhôd, tak nakoniec zvíťazí ríša zla. V tomto okamihu však porazí kráľovstvo Šambhaly vládcu zla a zbaví ľudstvo tejto pozemskej formy tyranie.

Mýtus o Šambhale hovorí o tom, že v súčasnosti je ukrytá v podzemí a ľudia v nej žijúci nechcú mať žiadny kontakt s ľudskou civilizáciou na povrchu. Zatiaľ… očakáva sa, že by sme mali sami dospieť na takú duchovnú úroveň, aby sme boli schopní prijať fakt, že žijú aj iné ľudské rasy a civilizácie. 

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Poloha Šambhaly.

Napriek tomu, že nikto nevie, kde Šambhala leží, zdá sa, že existuje. Akokoľvek ju momentálne obyčajní ľudia nemôžu vidieť ani s ňou bežným spôsobom komunikovať, po nejakom čase bude zrejmé ako to robiť. Podľa posvätných textov Šambhala nakoniec vstúpi do styku s naším svetom. Stručne povedané, blíži sa čas, keď prirodzene vznikne spoločná svetová spoločnosť, ako celok. Existuje viacero vysvetlení a ponímaní pojmu šambhala. Niektoré sú dokonca rozporuplné až úplne odlišné. Šambhala je v každom prípade akýsi paralelný svet, pre obyčajných ľudí nedostupný, neviditeľný. Tento svet má iba obmedzené väzby na náš vidieľný svet ľudí a zvierat. To je podľa Tibeťanov jeho hlavná funkcia, nie však jediná. Podľa nich je šambhala aj miestom duchovnej aj pozemskej obrody, potom čo sa svet zachráni pred záhubou zo strany nevercov a parazitov.

Kráľovstvo Šambhaly.

V nedávnej dobe niektorí učenci vyjadrili názor, že Šambhala by skutočne mohla byť jedným z kráľovstiev, ktoré sú historicky dokumentovanými kráľovstvami staroveku ako napr. kráľovstvo Zhang-Zhung v centrálnej Ázii. Mnoho učencov však vníma legendy o šambhale ako čistý mýtus. V skutočnosti medzi mnohými tibetskými učiteľmi existuje dlhá tradícia, ktorá nechápe Šambhalu ako nejaké vonkajšie miesto, ale pojíma ju ako základ alebo koreň bdelosti a zdravia, ktorý existuje ako potenciál v každej ľudskej bytosti. Z tohto hľadiska nie je dôležité rozhodnúť, či je kráľovstvo Šambhaly iba myšlienka alebo skutočnosť. Mali by sme tento ideál osvietenej spoločnosti, ktorý Šambhala predstavuje oceniť a snažiť sa ho napodobniť. 

Je rozšírená viera, že kráľovstvo Šambhaly môže byť ešte objavené, skryté niekde vo vzdialenom himalájskom údolí. Je taktiež známe množstvo budhistických textov o tom ako Šambhalu nájsť s detailnými, ale ťažko zrozumiteľnými popismi, avšak názory v tom, či majú byť tieto popisy chápané doslovne alebo metaforicky sa líšia. Mnoho textov popisuje detailne samotné kráľovsto. Napríklad podľa Veľkého komentára ku Kálačakre od uznávaného budhistického učiteľa z 19. stor. Miphama je zem Šambhala severne od rieky Šitá a je rozdelená ôsmymi horskými hrebeňmi. Palác Rigdenov, kráľovských vládcov Šambhaly, je postavený na vrchole kruhovitej hory v strede zeme. Mipham hovorí, že táto hora sa volá Kailáš. Palác menom Kalápa sa rozkladá na mnohých štvorcových míľach. Pred ním smerom na juh je krásny park Malaja a v strede parku je chrám zasvätený Kálačakre, ktorý postavil Dawazangpo. 

Nech už je ako je, mýtus o Šambhale ovplyvňuje ľudstvo na povrchu Zeme celé tisícročia…

ZDROJ:
Coleman Graham, A Handbook of Tibetian Culture: A Guide to Tibetian Centres and Resources throughout the World, London: Rider 1993.
Trungpa Chögyam, Shambala. Posvátna cesta bojovníka, prel. Antonín R. Machander, Praha: Pragma 1999.
Luboš Bělka, Milan Fujda, Zuzana Kubovčáková – Náboženství světa II: Východní tradice, Masarykova univerzita 2014.

žijeme vedome?