Britská tajná služba GCHQ masovým sledovaním ľudí porušila zákon aj právo na súkromie, rozhodli sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva

Podnetom na žalobu boli odhalenia whistleblowera Edwarda Snowdena týkajúce sa odpočúvania, spracovávania a ukladania údajov o súkromnej komunikácií miliónov ľudí touto spravodajskou službou.

Britská spravodajská službu GCHQ (Vládne komunikačné ústredie) svojím hromadným sledovaním porušila právo verejnosti na súkromie a jej metóda zberu údajov bola nezákonná, rozhodol v utorok Európsky súd pre ľudské práva.

Ako píše britský denník The Guardian, ide o konečný verdikt v prípade žaloby proti GCHQ podanej v roku 2013 neziskovou organizáciou Big Brother Watch a inými subjektami. Podnetom na žalobu boli odhalenia whistleblowera Edwarda Snowdena týkajúce sa odpočúvania, spracovávania a ukladania údajov o súkromnej komunikácií miliónov ľudí touto spravodajskou službou.

Súdny proces sa týkal špecificky programu zberu údajov, ktorý GCHQ zastavila v roku 2016, keď ho nahradil nový zákon o vyšetrovacích právomociach.

Sudcovia podľa vlastných slov identifikovali tri zásadné nedostatky programu. Sú nimi skutočnosť, že hromadné sledovanie schvaľovalo britské ministerstvo zahraničných vecí, a nie orgán nezávislý od exekutívy Spojeného kráľovstva; že kategórie kľúčových slov, podľa ktorých sa spravodajská služba rozhodovala, či komunikáciu sledovať, neboli zahrnuté v žiadosti na odpočúvanie; a že vyhľadávanie údajov na základe osobných informácií (napríklad e-mailovej adresy) nemuselo byť najprv schválené nadriadeným.

„V záujme minimalizovania rizika zneužitia hromadného sledovania musí tento proces podľa súdu podliehať od začiatku do konca bezpečnostným opatreniam. To znamená, že na vnútroštátnej úrovni by mala byť pri každom kroku tohto procesu prehodnotená nevyhnutnosť a proporcionalita prijatých opatrení; že hromadnému sledovaniu musí predchádzať nezávislé schválenie, a to už v čase keď sa definuje cieľ a rozsah operácie; a že samotná operácia musí po svojom ukončení podliehať dohľadu a nezávislému preskúmaniu,“ píše sa v rozhodnutí súdu.

Verdikt privítala organizácia Amnesty International (AI), ktorá bola jedným zo žalobcov.

„Ničím neohraničený zber a spracovávanie súkromnej komunikácie miliónov ľudí sa musí skončiť. Dnešné rozhodnutie predstavuje významný krok vpred v odsúdení sledovania na základe rozmaru vlády,“ povedala právna zástupkyňa AI Kate Loganová.

„Významné je, že súd objasnil, že štáty nemôžu delegovať na výkonnú moc právo schváliť sledovanie, ani zaobchádzať s súkromnou komunikáciou miliónov ľudí ako s tovarom,“ dodala.

Niektorí zo 17 sudcov, ktorí sa vyslovili proti verdiktu, uviedli, že rozhodnutie bolo príliš mierne. Sudca Paulo Pinto de Albuquerque, ktorý nesúhlasil s časťami verdiktu, povedal, že rozhodnutie otvára dvere pre digitálneho „veľkého brata“. Ďalší štyria sudcovia zase protestovali proti záveru, že zdieľanie citlivých informácií s inými vládami nebolo protizákonné. Traja sudcovia citovali z románu 1984 od Georga Orwella: „Človek si, samozrejme, nemohol byť nikdy istý, či ho v danom okamihu sledujú.“

Snowden odhalil v roku 2013 okrem iného aj podrobnosti o programe s kódovým označením Tempora, v rámci ktorého britské tajné služby odoberali obrovské objemy dát z optických káblov, pripomína The Guardian. Od roku 2013 žije Snowden v exile v Rusku.

Zdroj: trend.sk