Zabudnuté umenie košikárstva

Medzi staré veľkonočné tradície na Slovensku patrí pletenie veľkonočných korbáčov. Táto zručnosť úzko súvisí s umením pliesť košíky a iné domáce potreby z mladého prútia alebo kôry. Na pripomenutie tejto zabudnutej zručnosti, ktorú kedysi ovládal takmer každý dospelý chlap, Liptovské múzeum v Ružomberku, expozícia Čierny orol v Liptovskom Mikuláši usporiadalo na jar 2019 špeciálnu výstavu pod vedením Anny Beťkovej. Z tejto výstavy si pripomenieme niekoľko ukážok.

Z prútia, kôry, trstiny bolo možné upliesť nádoby akéhokoľvek tvaru a veľkosti. Mali veľa výhod, lebo boli ľahké, trvanlivé a okrem ohňa takmer nezničiteľné. Preto sa používali hlavne vonku a okolo domu, kde nebola núdza o kolízne situácie.

Tú nezničiteľnosť som ešte videl demonštrovanú na vlastné oči. V detstve k nám ešte na nové sídlisko chodievali podomoví obchodníci dvere od dverí. Jeden v kroji oblečený pán raz prišiel ovešaný aj košíkmi a hoci mama sprvoti nič nechcela, nakoniec ju presvedčil, že jeho košíky vydržia všetko. Zobral jeden jemne pletený košík – misku, položil hore dnom na zem a svojimi ťažkými čižmami po ňom postúpal. Košík zastenal, sploštil sa, ale keď ho pán zdvihol zo zeme a udrel päsťou s hrubými prstami, bleskovo sa vrátil do pôvodnej podoby. Košík vydržal najmenej 40 rokov. Mama ho nevyhodila, len sa nejakým činom stratil, keď na starosť predávala byt a vysťahovávali sme ju.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Nielen košíky, aj drobný nábytok sa dal touto technológiou vyrobiť. Tu je ukážka ľahkej poličky na stenu na odkladanie šálok, koreničiek alebo iných kuchynských pomôcok.

No napríklad aj úle mohli byť z tohto materiálu. Stačilo vymazať škáry ílom a aj tieto dva kúsky z výstavy demonštrujú, že boli schopné vydržať prekvapujúco dlho.

Zvyklo sa hovoriť, že sedliakom trčí slama z topánok. Niektorí sedliaci si však dokázali zo slamy urobiť celé topánky. Alebo papuče ako v tomto prípade. Toto pletenie bolo niekoľkofázové, lebo najskôr bolo treba zo slamy vyrobiť povrieslo. Niečo ako dlhý, potenciálne nekonečný, hrubý povraz. Ten sa potom ľubovoľne tvaroval a spevňoval tenšími prútikmi. Aj tento exponát dokladá, že sa nezodrali tak rýchlo ako tie dnešné od Číňana.