Príklady česko – slovenskej vzájomnosti v dejinách (2)

• „Hospodyne pomyluj ny“ je najstaršia vzájomná pieseň. Kadavý s Dobrovským sa domnievajú, že ju do Čiech priniesol sv. Vojtech zo svojho pôsobenia v Uhorsku.

• Roku 1039 založil knieža Břetislav kláštor v Sázave, do ktorého boli povolaní mnísi zo Slovenska. Ako hovorí kronika Česká diel I., str. 302: „Mniši kláštera tohoto (Sazaeského) nebyli ani Němci, ani Čechowé, ale Slowané z Uher do Čech powolaní, kteří služby boží slowanským jazykem konali a knihy swé literami slowanskými, kterýchž podnes Rusowé užívají, psali. Nebo prwní tohoto kláštera opat Prokop těch liter od sw. Cerhy nalezených weliký milovník byl, a protož mnichy tohoto jazyka we swůj klášter uwedl.“

• Roku 1348 prikázal cisár Karel IV. V Novom meste Pražskom založiť kláštor a rozkázal do neho uviesť pravých Slovákov na pamiatku toho, že Česi od Slovákov svoj počiatok vzali a z jazyka slovanského vzišli, a že ten jazyk je vo svete veľmi znamenitý. Aj zjednal u biskupa rímskeho, aby sa v tom kláštore iba slovanským jazykom spievalo a aj omše sväté slúžili tak, ako je to Slovákom v ich krajinách umožnené. (Hájk. Kron. Č. list 246)

• Roku 1457 bol Mathiáš Huňady poslaný do Čiech ako väzeň a Jiřímu Poděbradskému bol daný na starosť. Tento slovutný český šľachtic spozoroval skvelé schopnosti mladého Mathiáša a s predvídaním jeho budúcej veľkosti ho držal na slobode a zasnúbil mu svoju dcéru Kateřinu (Kunhutu). Hneď roku 1458 bol Mathiáš zvolený za uhorského kráľa a ešte v tom istom roku pojal za manželku dcéru svojho vychovávateľa Jiřího z Poděbrad. (Allgem. Weltgesch. Von Joh. M. Schröck, IV. Th. III. Abchn. S. 278) Kadavý ďalej opisom listu Mathiáša Huňadyho Zdeňkovi zo Šternbergu dokladá, že Huňady s českými pánmi komunikoval v češtine.

• Okolo roku 1550 Klen Rozkochaný, ktorý sa sám podpísal ako Clenius Bozkochány Slowenyn, spísal latinsko-český slovník. Že bol Slovák, potvrdzujú mnohé u Čechov nezvyčajné slovakizmy (napr. znoj, lemeš, pozlátka, jatka, chvost, čavka, svrčala, škvorec, rataj, uspenina, svák, žrď, šatka, masár a iné).

• Ján Sylván (Panónsky), jeden z najstarších skladateľov, strávil veľkú časť svojho života v Čechách ako pisár (sekretár) u Popela z Lobkovic. Niektorí učenci ho nazývajú českým básnikom, napr. Prokop Lupáč.

• Ján Táborský, žil okolo roku 1576, bol rodený Slovák z Nitrianskej stolice, kde je tiež hora Tábor. Bol učiteľom v Prahe, odkiaľ sa dostal do Mělníka a potom do Varína v Uhorsku. V tomto čase mnohí v Uhorsku narodení Slováci pôsobili v Čechách a na Morave v školách a cirkevných úradoch. Medzi nimi Juraj Fabricius z Jelšavy, pôsobil v Prahe ako pestún Jána Mološického; Mikuláš marci Mošovský z Turca pôsobil v Uhorskom Brode; Pavel Kermezius ako kňaz tiež v Uhorskom Brode; Ján Lovčáni, učiteľ v Uhorskom Brode; Mikuláš Racocius (Rakovský), latinský básnik, oženil sa a usadil v Kutnej Hore; Pavel Jesenský, jeden z prekladateľov Biblie Králickej a mnohí ďalší.

• Vavrinec Benedikt z Nedožier z Nitrianskej stolice, nar. 1555, skvele vzdelaný muž, spisovateľ českej mluvnice, bol 1594 rektorom školy v Uhorskom Brode na Morave a neskôr v Nemeckom Brode v Čechách, 1596 bol profesorom matematiky a rečníctva na Pražskej univerzite a nakoniec aj správcom Karolína. Zomrel 1615.

• Ján Jesenský (Jessenius) z Turčianskeho Jasena zo zemianskej rodiny, príbuzný vyššie spomenutého Pavla, slávny lekár v Prahe, učil sa vo Wittenbergu a v Padui. Pôsobil na lekárskej fakulte v Prahe, kde ho Univerzite zvolila za kancelára a správcu. Po bitke na Bielej Hore bol r. 1621 s ďalšími českými pánmi odsúdený a popravený.

• Pavel Jozef Šafárik, nar. 1795 v Kobeliarove v hornom Uhorsku, doktor filozofie a čestný orgán spoločnosti Českého národného múzea, slávny literát a cenzor českých kníh v Prahe.

*

Toľko výber z knižky Jána Kadavého, uvádza desiatky ďalších mien Slovákov, ktorí pôsobili v Čechách a o českú vzdelanosť a kultúru sa zaslúžili.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Chcel by som však ešte raz pripomenúť slovenských mníchov v Sázavskom kláštore. Kadavý síce túto pasáž cituje z Hájkovej kroniky, ktorá vzbudzuje pochybnosti, no tieto udalosti sa dajú overiť aj z iných overených zdrojov, hoci priamo zo stránky Sázavského kláštora. Hájek interpretuje názor Karla IV. na slovenčinu ako na pôvodný slovanský cirkevný jazyk. Túto interpretáciu môžeme zobrať s rezervou, no svedčí o tom, že sám Hájek v 16. storočí píše o jazyku týchto mníchov ako o slovenskom, nie ako o „staroslovienčine“. Rovnaký názor zrejme má aj sám Kadavý v 19. storočí, o čom svedčí jeho doslovná citácia bez komentára.

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)