VIDEO: Európe dochádzajú zásoby nafty. Rastú aj ceny zemného plynu a európske zásobníky sa plnia pomalšie než v predchádzajúcich rokoch

Európa sa dlhodobo potýka s poklesom vlastnej rafinérskej kapacity. Rad starších rafinérií bol v posledných rokoch zatvorený kvôli prechodu na zelenšie technológie a vysokým prevádzkovým nákladom. Dovoz zo Stredného východu a Ázie naráža na obmedzenú kapacitu a geopolitické napätie. Kríza v Červenom mori a v Hormuzskom prielive navyše sťažuje dopravu, takže dodávky sa oneskorujú alebo zdražujú.

Európa sa podľa americkej banky Morgan Stanley pripravuje na mimoriadny nedostatok nafty. Analytici varujú, že problém môže nastať už počas tohto jesene a zimy, keď sa dopyt tradične zvyšuje. Hlavným dôvodom sú problémy s dovozom a klesajúce zásoby.

Na začiatku roka 2026 boli európske zásoby nafty výrazne pod päťročným priemerom. Rezervy sa tenčia, hoci ceny nafty momentálne zostávajú stabilné. Kombinácia nízkych zásob, dopytu po vykurovaní a sezónnej údržby rafinérií na jeseň podľa Morgan Stanley vytvára nebezpečnú zmes, ktorá môže viesť k prudkému rastu cien.

Európa sa dlhodobo potýka s poklesom vlastnej rafinérskej kapacity. Rad starších rafinérií bol v posledných rokoch zatvorený kvôli prechodu na zelenšie technológie a vysokým prevádzkovým nákladom. Dovoz zo Stredného východu a Ázie naráža na obmedzenú kapacitu a geopolitické napätie. Kríza v Červenom mori a v Hormuzskom prielive navyše sťažuje dopravu, takže dodávky sa oneskorujú alebo zdražujú.

Nedostatok nafty sa nevyhne ani Českej republike. Aj keď máme strategické zásoby, tie pri dlhodobejšom výpadku dovozu nestačia. Očakáva sa, že ceny nafty porastú, čo sa premietne nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do cien tovaru, ktorého výroba a doprava sú na nafte závislé.

Rozdiel medzi cenou surovej ropy a nafty dosiahol historické maximum, kým zásoby nafty v Európe sú na niekoľkoročnom minime. V utorkovom komentári na to upozornil hlavný ekonóm českej Trinity Bank Lukáš Kovanda, ktorý vodičom odporúča do konca roka počítať s citeľným nárastom ceny tohto paliva.

Rozdiel v cene nafty a ropy sa v súčasnosti blíži k 70 dolárom (61,26 eura) za barel (159 litrov). Podľa Kovandu pomerne nízka cena ropy Brent, ktorá sa drží výrazne pod úrovňou 100 dolárov za barel, fakticky maskuje vysoké napätie na trhu s naftou. Veľkoobchodná cena nafty na komoditnom trhu v Rotterdame v pondelok (20. 7.) uzavrela na najvyššej úrovni od mája na hodnote 1202,50 dolára za tonu. Ekonóm pripomenul, že keď nafta v Rotterdame naposledy dosahovala podobnú cenu, ropa stála približne 110 dolárov za barel.

„V praxi tento nárast ceny nafty oproti cene ropy znamená, že pozerať sa len na vývoj svetovej ceny ropy môže byť zavádzajúce. Pretože ekonomika – priemysel, doprava, automobily atď. – nie je bezprostredne poháňaná ropou, ale vo veľkej miere práve naftou. Napríklad v Česku tvorí podiel nafty na spotrebovaných pohonných látkach takmer 75 percent,“ vysvetlil ekonóm.

Kovanda spomenul varovanie americkej banky Morgan Stanley, že zásoby nafty v Európe sú v súčasnosti na niekoľkoročnom minime. „Na dne by sa európske zásoby nafty mali ocitnúť v novembri tohto roka, keď majú dosiahnuť len 299 miliónov barelov, čo by pre dané obdobie roka bola najnižšia úroveň minimálne od roku 2015,“ uviedol.

Okrem komplikovanej situácie v Perzskom zálive podľa neho cenový tlak spôsobuje aj zákaz vývozu ruskej nafty.

Podľa analytika J&T banky Stanislava Pánisa za tým stojí kombinácia viacerých faktorov – napätie na Blízkom východe, útoky na ruskú energetickú infraštruktúru aj problémy s exportom kazašskej ropy. Výsledkom je podľa neho rekordný rast rafinérskych marží, nízke zásoby a rastúci tlak na ceny pohonných látok aj energií. O problematike hovoril v relácii Štúdio 24.

Pánis upozornil, že za rastom cien nestojí len samotná ropa, ale predovšetkým prudký nárast cien spracovaných ropných produktov. Cena ropy Brent sa podľa neho v priebehu niekoľkých hodín posunula z približne 90 na 95 dolárov za barel, zatiaľ čo veľkoobchodná cena nafty v Rotterdame sa priblížila k 170 dolárom za barel.

Podľa analytika je dôvodom kombinácia bojov na Blízkom východe, hrozby obmedzenia dopravy cez Hormuzský prieliv a Červené more, ale aj ukrajinských útokov na ruské rafinérie a exportnú infraštruktúru. Upozornil, že rafinérske marže sa dostali na historické maximá. Významne k tomu podľa neho prispelo poškodenie ruských rafinérií, ktoré výrazne obmedzilo ich spracovateľskú kapacitu.

„Dostávame sa do mimoriadne kritickej situácie. Nehovorím, že hrozí nedostatok ropy a ropných produktov, ale tie ceny môžu vyskočiť na rekordné úrovne,“ povedal.

Ak sa situácia nezlepší, očakáva ďalší rast cien na slovenských čerpacích staniciach. „Cena nafty by sa mohla priblížiť tým maximám z jari tohto roka, keď sa pohybovala okolo 1,85 na slovenských čerpacích staniciach v priemere,“ uviedol.

Analytik upozornil, že napätie sa netýka iba trhu s ropou. Rastú aj ceny zemného plynu a európske zásobníky sa podľa neho plnia pomalšie než v predchádzajúcich rokoch. Varoval, že ak sa trend nezmení, zásobníky nemusia byť pred zimou naplnené na plánovanú úroveň. Vyššie ceny energií pritom podľa neho ďalej oslabujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

„No my už teraz nevieme konkurovať,“ skonštatoval. Ako príklad uviedol Nemecko, kde podľa jeho slov dlhodobo klesá priemyselná výroba a energeticky náročný chemický priemysel sa dostal na 30-ročné minimá. Pánis zároveň odmietol hovoriť o plnohodnotnej energetickej kríze.

„Hovorme skôr o nejakom nepríjemnom energetickom šoku, ktorý bude veľkým protivetrom pre svetovú ekonomiku a predovšetkým pre ekonomiku Európy,“ uzavrel.

Viac v rozhovore:

Zdroj: tokenomika.sk / openiazoch.sk / joj24.noviny.sk / InfoVojna