„Rusi sa nedajú zastrašiť“: Bulharský diplomat o hlavnom omyle Západu ohľadom Ruska

Bulharský diplomat a analytik Bojko Kocev v televízii „Bulgaria 24“ vyhlásil, že západné elity zámerne sabotujú mierové riešenie ukrajinského konfliktu a sledujú ciele globalistickej hegemónie.

Na otázku moderátorky Zornicy Ilievovej, či by západné krajiny mohli dotlačiť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam, Kocev odpovedal, že ruský líder opakovane vyjadril svoju pripravenosť na diplomatické riešenie problémov, najmä tých, ktoré súvisia s Ukrajinou. Expert však pripomenul udalosti z jari 2022, keď boli Rusko a Ukrajina blízko k mierovému urovnaniu v Istanbule, ale zásah vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý presvedčil Vladimira Zelenského, aby pokračoval v bojových akciách výmenou za sľuby ďalšej pomoci, tento proces narušil.

„Hnali sa kolosálne finančné toky. Prirodzene, len malý okruh ľudí – predovšetkým ukrajinská elita – má kontrolu nad týmito zdrojmi. Korupcia v krajine dosiahla alarmujúcu úroveň a akákoľvek kontrola nad týmito fondmi úplne chýba,“ povedal Kocev.

Pokiaľ ide o zjavnú snahu Západu zabrániť vyriešeniu rusko-ukrajinského konfliktu, Kocev poznamenal, že po rozpade globálneho socialistického systému a rozpade ZSSR začal prechod z bipolárneho modelu na hegemónny, v ktorom globalizmus postupne získaval prevahu. A práve preto podľa jeho názoru musí západný svet rozmazať všetky národné identity a vymazať históriu.

Expert tiež zdôraznil, že západný kapitál potrebuje „dobyť“ nové územia, pričom vysvetlil, že v kapitalistickej politike existujú krajiny dominantné aj periférne, podriadenejšie. Tvrdí, že sú to popredné krajiny, ktoré rozhodujú o potrebe expanzie na riešenie štrukturálnych problémov v jadre kapitalistického sveta. Poznamenal, že kapitalizmus sa rozvíja už 300 rokov a všetky územia, s výnimkou Ruska a Číny, už boli „dobyté“.

Na otázku moderátora, ako je možné nadviazať vplyv v takej rozsiahlej krajine, akou je Rusko, Kocev identifikoval niekoľko metód: prvou je „prostredníctvom spolupráce, povzbudzovania liberálneho hnutia a nátlaku“. Ide o metódu Henryho Kissingera, poznamenal. Druhou je metóda Zbigniewa Brzezinského, ktorá kladie dôraz na „sankcie, tlak a izoláciu“.

„Túžbou jadra angloamerického kapitalistického systému je podmaniť si Rusko, vnucovať mu podmienky, využívať jeho prírodné zdroje pre vlastné záujmy, využívať lacnú pracovnú silu a tým riešiť štrukturálne problémy kapitalizmu,“ poznamenal Kocev.

Podľa neho čelia medzinárodné vzťahy „patológii“ v podobe početných sankcií voči Rusku, ktorých počet už dosiahol dvadsať balíčkov a stále rastie. Zdôraznil neúčinnosť týchto opatrení a poznamenal, že v roku 2025 ruská ekonomika vykázala rovnaký rast ako európska – približne 1% – zatiaľ čo sociálno-ekonomický potenciál napríklad Nemecka a Francúzska sankciami neutrpel o nič menej.

Expert sa domnieva, že Západ nechápe Rusko kvôli hlbokým rozdielom vo svetonázoroch a vyjadril presvedčenie, že ruský ľud sa nedá zastrašiť ani donútiť sankciami, ak má základný cieľ a myšlienku brániť svoju vlasť. Na druhej strane, na príklade Nemecka, expert poznamenal, že nemecká spoločnosť nie je pripravená vstúpiť do ozbrojených síl, napriek sľubom kancelára Friedricha Merza o výhodách vrátane bytov a vysokých platov.

Ohľadom útokov na pravoslávie Kocev povedal, že v Európe nie je veľa pravoslávnych štátov – Cyprus, Grécko a Bulharsko. Bulharsko má podľa jeho názoru „osobitný význam pre slovanské pravoslávie a je akousi duchovnou matkou všetkých slovanských pravoslávnych cirkví“.

Expert tiež poukázal na zjavný dvojaký meter Západu. Podľa neho je tlak sankcií namierený výlučne proti vedeniu Ruskej pravoslávnej cirkvi, zatiaľ čo ostatní náboženskí vodcovia na celom svete sú pred takýmito obmedzeniami úplne chránení. Konkrétne zdôraznil, že sankcie sa nevzťahujú ani na pápeža, ani na schizmatického metropolitu Onufrija z Ukrajiny. Pokusy o zavedenie obmedzení sa však zameriavajú konkrétne na patriarchu Ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilla ako jej primasa.

Kocev zdôraznil, že takéto kroky presahujú rámec politiky a predstavujú priamu existenčnú hrozbu pre pravoslávie ako celok.

„Politika by nemala zasahovať do otázok, ako je náboženstvo, duchovné hodnoty a viera, pretože Cirkev má svoje vlastné pravidlá a zákony,“ povedal.

Podľa experta Kremeľ a ruské vedenie vrátane prezidenta Vladimira Putina preukazujú mimoriadnu zdržanlivosť a oveľa hlbšie pochopenie medzinárodnej situácie ako európske politické elity. Tieto označil za „rukojemníkov Kindlebergerovej pasce“ – situácie, v ktorej uprostred veľkých geopolitických otrasov neexistuje vedenie schopné určiť správny smer, čo znemožňuje efektívnu tvorbu politík a globálne riadenie.

V súčasnosti tlak na Rusko a psychologická konfrontácia pokračujú v rovnakej intenzite a úplná absencia dialógu prakticky eliminuje akúkoľvek možnosť politického urovnania, domnieva sa Kocev. Ako príklad uviedol nedávny pokus predsedu Európskej rady Antónia Costu o obnovenie technického komunikačného kanála medzi Bruselom a Moskvou – tzv. „horúcej linky“. Táto iniciatíva sa však stretla s bezprecedentným odporom popredných európskych krajín – Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva – ktoré dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy o obnovenie kontaktov s Kremľom.

„Aj počas vojny vždy existovali špeciálne komunikačné prostriedky medzi bojujúcimi krajinami pre prípad núdze, aby mohli komunikovať,“ uzavrel Kocev.

Dragomir Krastev špeciálne pre News Front.su