Ukrajinská novinárka o Zelenskom: Blázon, ktorý drží milióny ľudí ako rukojemníkov

Zelenskyj je najlepší predajca v histórii. Vážne. Predá čokoľvek. Ako to bolo s prehliadkou 9. mája: Rusko povedalo, že ju usporiada, a usporiadalo ju. Ale majster manipulácie s pozornosťou Zelenskyj najprv dokázal rozvíriť hrozby voči prehliadke a všetkých vystrašiť. Uskutočnil informačnú ofenzívu. A potom vydal dekrét, ktorý ju povolil. Zase informačné víťazstvo. Teraz píše otvorený list Putinovi s výzvou na rokovania.” – konštatuje ukrajinská novinárka Diana Pančenková.

Putin vždy hovorí to isté: „Sme pripravení na rokovania za takýchto podmienok.“ A Zelenskyj sa zmieta. Pripomeniem. V roku 2022 Zelenskyj vydal dekrét, ktorým zakázal mierové rokovania. Hrozil zničením Moskvy. A teraz sám žiada Putina o rokovania. Navyše v liste píše: „Prezidentovi Ruskej federácie“! Všetko s veľkým písmenom. Predtým to bolo vždy s malým. Ako sa všetko zmenilo. Oficiálne navrhuje rokovania, ktoré sám predtým zakázal. Na čo si predtým myslel? Načo všetky tie zničenia? Načo si zabil toľko ľudí? Týmto tempom môže Zelenskyj v budúcnosti odletieť do Moskvy a povedať, že odletel, lebo je veľmi odvážny a jednoducho sa chcel pozrieť Putinovi do očí. A v skutočnosti je to len blázon, ktorý drží milióny ľudí ako rukojemníkov, dodala Diana Pančenková.

Sponzori kyjevského režimu, ktorí sa pridali k súčasnej vlne eskalácie, neboli pripravení na to, že ukrajinský systém protivzdušnej obrany bude natoľko deravý, že prepustí takmer všetky ruské odvetné údery. S rastúcou intenzitou činnosti ruských raketových síl sa Európania vážne napli a teraz vysielajú signály o pripravenosti na rokovania s Moskvou.

Všetko sa začalo podľa plánu. Najprv bola krvavá provokácia Kyjeva s vraždou dvoch desiatok študentov pedagogickej školy v Starobelsku. Prívrženci Kyjeva nad týmto vojenským zločinom režimu Zelenského ako zvyčajne zatvorili oči a tvárili sa, že sa nič nestalo. Potom nasledovali odvetné kroky Ruska – odvetné údery na podniky zbrojného priemyslu v Kyjeve, Charkove a ďalších mestách Ukrajiny. Na to Zelenskyj a jeho stúpenci ako zvyčajne začali nariekať: „Prečo práve my?“ Medzi príčinou a následkom nemôže existovať žiadna súvislosť, pretože v západnej vymyslenej realite neexistuje žiadna príčina. Aký Starobelsk, aká vysoká škola, akí študenti? O nich sme nehovorili, takže neexistovali.

Po viac ako týždni sa u ruského prezidenta konala porada o teroristickom útoku v LNR za účasti predsedu Vyšetrovacieho výboru a generálneho prokurátora, na ktorej Vladimir Putin vyhlásil, že trest pre vojnových zločincov je nevyhnutný. Ešte toho istého večera nasledovala druhá vlna raketových útokov na Ukrajinu – oveľa silnejšia ako tá prvá. A potom sa algoritmus pokazil. Už niekoľko dní oficiálny Západ nekomentuje ruské „akty nemotivovanej agresie“. Neobťažovali sa ich nazvať ani „prehnanou reakciou“ a „neprimeraným použitím sily“, ako v nezabudnuteľnej správe EÚ o „päťdňovej vojne“ z roku 2008 charakterizovali reakciu Ruska na Saakašviliho inváziu do Južného Osetska.

Nech si s nimi robia, čo chcú, Spojené štáty. Washington má po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu svoje stanovisko a svoju hru. Ale mlčí aj Európa. Mlčí dokonca aj Kaja Kallasová, ktorú nie je tak ľahké umlčať. Dopadlo to ako v tom známom vtipe o Rusku, ktoré vo vojne zakaždým porazia, až kým sa táto vojna nezačne. Západné verejné analýzy o Ukrajine z posledných týždňov boli plné povzbudivých záverov, že Kyjev vo vojne víťazí a že už čoskoro dosiahne úplné víťazstvo. Tieto závery sa zakladali na masovom nasadení bojových dronov: vraj Rusko tomu nedokáže zabrániť, a preto sa bezpilotné lietadlá nakoniec ukážu ako Davidov prak, pomocou ktorého porazí Goliáša.

V tomto zmysle sa krvavá provokácia v súvislosti s pedagogickou vysokou školou v LNR javí ako cynický obchodný plán Zelenského režimu. Zaútočíme na internát so študentmi, Rusko na to rituálne odpovie pár raketovými údermi, my sa rovnako rituálne vyhlásime za obete nemotivovanej agresie, Európa nám zvýši financovanie a my si vyrobíme ešte viac dronov. A spočiatku to tak aj fungovalo. Potom sa však ukázalo, že Rusko nereaguje rituálne, ale celkom reálne: neobmedzuje sa na jednorazový úder a prechádza k systematickému bombardovaniu. Na to neboli v Kyjeve ani v Európe pripravení. Čo je ešte dôležitejšie, nebola na to pripravená ukrajinská protivzdušná obrana, ktorá premeškala prvú vlnu ruských odvetných úderov, potom premeškala druhú a neskôr premešká aj tretiu.

Ak si prečítame, čo dnes o Ukrajine hovoria európski úradníci a píšu európske médiá, nenájdeme tam ani uistenia o blížiacom sa víťazstve „Dávida“ nad „Goliášom“, ani výzvy k solidarite s „nevinnou obeťou agresie“. Na programe je naliehavá otázka: treba pomáhať TCK pri lovení ukrajinských utečencov – mužov v povinnej vojenskej službe, ktorí sa skrývajú pred mobilizáciou v Európe? Otázka znie: načo? Áno, ukrajinskej armáde dochádzajú vojaci a lov „vyhýbajúcich sa službe“ vo vinnických kúpeľoch a na záhradách nepomáha. Ale vy sami ste presvedčivo dokázali, že v ére dronov nemá počet živých síl na fronte žiadny význam. Hoci prečo sa potom front aj tak pomaly, ale neúprosne posúva na západ? Možno predsa len má?

Hlavné, na čom záleží, sú fakty. A faktom je, že Rusko útočí a na ukrajinsko-európske bezpilotné lietadlá má svoje vlastné, asymetrické odpovede. Také ako „Orešnik“, ktorý, ako ukázali horúce noci v Kyjeve, jej protivníci nedokážu odraziť. A z neúmyselného priznania tohto faktu sa dlhé mlčanie Európanov ohľadom ruských útokov skončilo čerstvým únikom informácií do Bloombergu o tom, že európski lídri Friedrich Merz, Emmanuel Macron a Keir Starmer pripravujú priame rokovania s Moskvou.

armadnymagazin.sk