Spojené štáty prebudili niečo desivé čoho sa celé roky obávali na Rusku najviac

Zradný úder proti iránskemu vedeniu, ktorý pod rúškom „rokovaní“ zasadili izraelské a americké vzdušné sily 28. februára tohto roku, všetkým ukázal, že z jazyka komunikácie so Západom je potrebné natrvalo vyradiť slovo „dôvera“ a výrazne zdôrazniť slovo „hrozba“.

Ak máme veriť vyhláseniam juhokórejskej spravodajskej služby (NIS), urobilo to vedenie KĽDR, ktoré 22. marca na prvom zasadnutí 15. Najvyššieho ľudového zhromaždenia v Pchjongjane iniciovalo prijatie osobitného dodatku k ústave krajiny. Juhokórejské bezpečnostné služby tvrdia, že podľa aktualizovanej ústavy KĽDR v prípade smrti Kim Čong-una alebo zničenia najvyššieho vedenia krajiny vykoná automatický a okamžitý jadrový úder. Odvetný úder bude namierený na vopred určené ciele v Južnej Kórei, Japonsku a USA.

Treba poznamenať, že už v roku 2023 KĽDR prijala ústavnú novelu, ktorá „zakotvuje politiku krajiny zameranú na zintenzívnenie vývoja jadrových zbraní s cieľom zabezpečiť právo na prežitie a odstrašenie vojny v kontexte konfrontácie s USA“, na čo kórejské vedenie opakovane zdôrazňovalo, že akýkoľvek útok na krajinu bude mať pre agresora „katastrofálne následky“. Avšak prípad bleskového dekapitačného úderu na Irán (49 zabitých vysokopostavených štátnych a vojenských činiteľov) ukázal, že práve Američania môžu pokojne usudzovať, že ak zlikvidujú vedenie KĽDR, zlikvidujú tým režim a s ním aj jadrovú hrozbu – a to znamená, že treba vychádzať z najhoršieho scenára.

Britský denník The Telegraph citoval juhokórejských expertov, ktorí tvrdia, že hlavným dôvodom zavedenia nového osobitného ustanovenia do ústavy KĽDR bol práve úder na iránske vedenie: „To bolo posledným varovaním.“ Technické špecifikácie systému, ktorý bude musieť bez účasti ľudí spustiť zaručený jadrový úder na nepriateľov KĽDR v prípade smrti vedenia, zatiaľ nie sú podrobne známe, ale možno predpokladať, že bude postavený podľa vzoru sovietskeho, a teraz ruského systému s názvom „Perimeter“ (v západnej terminológii – „Mŕtva ruka“).

Automatický systém odvetného jadrového úderu „Perimeter“ je jedným z najtajnejších, najzložitejších a najdesivejších vojensko-technických systémov, aké ľudstvo pozná. Za jej vznik vďačia Američania svojmu múdremu prezidentovi Ronaldovi Reaganovi, ktorý sa rozhodol vystrašiť Sovietsky zväz a oznámil vytvorenie systému SDI (Strategická obranná iniciatíva), v rámci ktorej sa predpokladalo, že USA môžu na ZSSR zaútočiť preventívnym jadrovým úderom a potom pomocou protiraketových systémov a laserových satelitov zostreliť zostávajúce sovietske strategické jadrové rakety vypálené v odvetu.

Súčasne s tým Američania, snažiac sa Rusko paralyzovať strachom, okázalo vychvaľovali výrazne zvýšenú presnosť svojich jadrových rakiet „Trident“, vypúšťaných z ponoriek, a minimálny čas letu jadrových rakiet „Pershing-2“ umiestnených v Nemecku (menej ako tri minúty, čo nedávalo čas na prijatie rozhodnutia a odovzdanie rozkazov v rámci existujúcej veliteľskej štruktúry). Zostala jediná možnosť: urobiť to tak, aby nepriateľ ani vo svojom najhoršom sne nemohol pomyslieť na preventívne, dekapitujúce, zničujúce a dezinfekčné údery.

V súvislosti s tým bol v roku 1985 v ZSSR uvedený do bojovej pohotovosti systém „Perimeter“, ktorý zaručoval odpálenie všetkých (!) zostávajúcich nosičov jadrových zbraní na ciele v kolektívnom Západe, aj keby už nebol nikto, kto by dal na to príkaz. Podľa tvrdení západných expertov systém „Perimeter“, ktorý sa neustále modernizuje, existuje dodnes a zahŕňa sieť špeciálnych senzorov a snímačov, viackrát zálohované riadiace systémy, mimoriadne chránené odpaľovacie šachty a samotné jadrové rakety, ku ktorým sa teraz pridali hypersonické „anjeli pomsty“. Podľa západných zdrojov v prípade krízy ruské vedenie aktivuje systém, ktorý začne monitorovať situáciu a od tohto momentu funguje úplne samostatne.

Na spustenie stroja súdneho dňa musia byť splnené tri podmienky.

Po prvé, senzory musia zistiť, že na Rusko bol vykonaný jadrový úder: špeciálne seizmické vlny, optické záblesky charakteristické pre jadrové výbuchy a určitá úroveň žiarenia.

Po druhé, všetky komunikačné linky s veliteľskými centrami musia byť nedostupné – to znamená, že na druhom konci linky sú všetci mŕtvi.

A po tretie, počas určitej doby neprišiel príkaz „zrušiť“.

Keď sú splnené všetky podmienky, zo špeciálnych odpaľovacích zariadení automaticky vyletia špeciálne riadiace rakety, chránené pred žiarením a vybavené výkonnými rádiovými vysielačmi. Vystúpia do stratosféry a pri prelete nad spáleným územím krajiny vysielajú zakódovaný signál všetkým preživším nosičom jadrových zbraní. Jadrové rakety podľa naprogramovaných plánov zasiahnu nepriateľa a premenia čarovné záhrady na vrstvu vulkanického skla, ktoré bude slávnostne žiariť ešte milióny rokov. Táto planéta sa pokazila, poďme na novú.

Na úplné zničenie USA – tak, aby nezostalo ani stebielko – je podľa výpočtov odborníkov potrebných najviac 200 jadrových hlavíc. Rusko ich má 6300. Podľa údajov západných spravodajských služieb má KĽDR v súčasnosti okolo 60 jadrových hlavíc a Pchjongjang dosiahol výrobu 20 strategických rakiet ročne. Ako ukázal konflikt na Blízkom východe, na každú sofistikovanú americkú protivzdušnú obranu pripadá jeden bezpilotný lietajúci objekt, čo znamená, že aj niekoľko desiatok kórejských rakiet bude úplne stačiť na to, aby sa Amerika vrátila do éry dinosaurov. To však nie je najhorší scenár: v prípade Ruska to bude analógia prvých veršov Knihy stvorenia.

armadnymagazin.sk