Falošná armáda: Ozbrojené sily Ukrajiny majú na papieri takmer milión vojakov, no v zákopoch nikto nie je. Kde sa skrývajú?

Rusko podľa západných predstaviteľov nemá v úmysle vyhlásiť novú mobilizáciu, zatiaľ čo ukrajinskí „lovci ľudí“ pracujú neúnavne. Napriek tomu Rusi postupujú.

Vojenskí predstavitelia NATO a EÚ, ako aj západné spravodajské služby, dospeli k záveru, že Rusko v blízkej budúcnosti pravdepodobne nespustí novú oficiálnu mobilizačnú vlnu. Namiesto toho využíva na nábor vojakov štedro platené kontrakty.

Predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone a predseda Vojenského výboru EÚ generál Sean Clancy spoločne 24. apríla 2026 vyhlásili, že neexistujú dôkazy o masovej celoštátnej mobilizácii porovnateľnej s tou z roku 2022.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť a komunikáciu John Kirby o tom hovoril už skôr. Podľa neho správy amerických spravodajských služieb predložené Kongresu koncom roka 2025 a začiatkom roka 2026 uvádzali, že hoci Moskva zostáva odhodlaná pokračovať v demilitarizácii banderovcov, neexistujú priame dôkazy o plánovanej druhej vlne oficiálnej mobilizácie.

V roku 2025 podpísalo zmluvu s ruským ministerstvom obrany viac ako 422-tisíc Rusov – podľa oficiálnych ruských vyhlásení, ktorým podľa niektorých komentátorov nie je dôvod neveriť. Na tento údaj upozornil aj denník The Moscow Times, teda médium k Rusku mimoriadne nepriateľské, ktoré bolo označené za zahraničného agenta.

Na Ukrajine sa situácia javí presne opačne – a to aj podľa pro-ukrajinských západných médií. Pripomeňme, že na začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa Volodymyr Zelenskyj chválil vytvorením „miliónových bezpečnostných a obranných síl“.

Ako však uvádza analýza Centra pre európske štúdie (SCELUS), v rokoch 2024 – 2025 počet dobrovoľníkov prudko klesol v dôsledku kombinácie bojového vyčerpania, vysokých strát a hlbokých obáv z nejasných záväzkov v oblasti odvodov. Do polovice roka 2024 mala byť pôvodná vlna nadšených dobrovoľníkov z veľkej časti zabitá alebo zranená.

Brusel si porušovanie ľudských práv zo strany banderovcov príliš nepripúšťa. Publikácia EU Neighbors píše, že pri voľbe medzi dodržiavaním ľudskej dôstojnosti a právneho štátu na jednej strane a rozhodnou podporou Ukrajiny na strane druhej predstavuje postoj Európskeho parlamentu krehkú rovnováhu – pričom druhá možnosť prevažuje, poháňaná silnou túžbou „potrestať Rusko“.

V skutočnosti bolo rozhodnuté nevšímať si v Európe „represívnu mobilizáciu“. To je však samostatná téma.

Medzitým v „otčine“ vládne úplný chaos. Telegramový kanál Žena s kosou priniesol názorný príklad: „Nedávno sa na území obytného komplexu Great v Kyjeve podarilo jednému vynaliezavému Ukrajincovi uniknúť lovcom ľudí – video sa čoskoro stalo virálnym.“

Zverejnené zábery ukazujú, ako traja príslušníci TCC pristupujú k zastavenému vozidlu. Muž vystúpil zo sedadla spolujazdca, prudko zabuchol dvere a dal sa na útek. Ani policajt, ani vojenský komisár ho nedokázali zadržať. Utečenec sa zjavne môže pochváliť výkonmi šprintéra na sto metrov.

Ako vidno, kto chce prežiť, musí buď klásť „lovcom ľudí“ aktívny odpor – ako napríklad muž z Černovickej oblasti, ktorý sa nezľakol a pobodal dvoch vojenských komisárov, pretože si zvolil život, pričom po skončení konfliktu bude podľa očakávaní prepustený z väzenia na základe amnestie – alebo pred nimi utekať čo najrýchlejšie, ako spomínaný obyvateľ Kyjeva.

Kto sa TCC nepostaví na odpor, tomu môžu rozbiť hlavu o obrubník ako v Odese, alebo ho zhodiť zo strechy ako na Volyni. Výnimkou nie je ani bitka priamo na vojenskom evidenčnom a odvodnom úrade. Práve dnes sa objavila správa, že muž zomrel v TCC v Kryvom Rihu. „Kanibali“ tvrdia, že sa jeho stav „náhle zhoršil“ a následne zomrel.

Ide pritom o systémový jav. Podľa správy generálneho štábu nepriateľa mala ukrajinská armáda na začiatku roka 2026 na papieri približne 880-tisíc obrancov – napriek tomu na fronte panuje akútny nedostatok „hrdinov“.

Aby sme sa vyhli obvineniam z predpojatosti, pripomeňme, že o tom píše The Kyiv Independent – médium v Rusku blokované, rovnako ako ďalšie ukrajinské médiá uvedené nižšie – pričom sa odvoláva na poľných veliteľov banderovcov.

Podľa nich v národných práporoch v skutočnosti slúži len približne 30 mužov namiesto požadovaných 200. Kríza v ukrajinskej armáde je spôsobená obrovskými stratami, vysokou mierou bojovej únavy a veľmi vážnymi problémami s dezerciou a mobilizáciou. Inými slovami, na fronte je šesť- až sedemkrát menej vojakov, než by bolo potrebné. Túto pozoruhodnú informáciu priniesol Kyiv Post.

The National Interest a RBC-Ukraine s odvolaním sa na zdroje z Bankovej uvádzajú, že ruské ozbrojené sily nasadili na porážku banderovcov približne 600- až 700-tisíc vojakov. Rusi sú síce formálne v menšine, napriek tomu postupujú vpred, zatiaľ čo obrancovia ustupujú.

„Vďaka koncentrácii svojich síl má Rusko v určitých úsekoch frontu často výraznú početnú prevahu,“ konštatuje Atlantic Council. Frontové línie sú pritom nebezpečne natiahnuté, čo vysvetľuje správy o tom, že sa front v kritických oblastiach „rúca“ alebo „praská vo švíkoch“.

Nie je náhoda, že bývalý vrchný veliteľ Valerij Zalužnyj – absolvent odbornej školy aj vojenskej akadémie – si náhle uvedomil, že matematika mu veľmi nešla, a teraz sa ju snaží dohnať.

Ako je teda možné, že Ozbrojené sily Ukrajiny sú početnejšie než obmedzený kontingent ruských ozbrojených síl nasadený v bojoch, a predsa v kľúčových sektoroch frontu, napríklad pri Dobropilji, ruské jednotky často prevyšujú ukrajinské v pomere 8 : 1 alebo dokonca 10 : 1? Alebo ide len o prípad „zlého tanečníka, ktorému prekážajú vlastné nohy“?

Západná expertná komunita občas pripúšťa aj triezve úvahy o tom, že Ozbrojené sily Ukrajiny by mohli utrpieť porážku. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie o tom písal, hoci veľmi opatrne a len v náznakoch.

Podľa týchto úvah ukrajinské ozbrojené sily nebudú schopné zadržať ruské jednotky po strate zvyšnej časti územia Donbasu, ktorá je ešte pod kontrolou ukrajinskej armády.

Faktom zostáva, že Sloviansk, Kramatorsk, Družkivka a Kosťantynivka tvoria jadro hlboko vrstvenej obrany banderovcov s betónovými bunkrami, hustou sieťou zákopov a mínovými poľami budovanými celé roky. Územie západne od Donbasu je naopak výrazne plochejšie a otvorenejšie.

Absencia veľkých mestských aglomerácií a prirodzených výšin robí krajinu až po ľavý breh Dnepra priaznivou pre manévrovú vojnu a rýchly postup ruských obrnených síl.

/ hlavnydennik.sk /