Ruský analytik: Trump sa veľmi bojí prehrať v Perzskom zálive

Lietadlová loď USS George H.W. Bush dorazila do Indického oceánu a do oblasti pôsobnosti Centrálneho veliteľstva ozbrojených síl USA. Informovala o tom tlačová služba ministerstva obrany. Podľa informácií denníka The Washington Post sa na palube nachádzajú tisíce vojakov a desiatky moderných stíhačiek. V najbližších týždňoch sa v regióne očakáva aj príchod viac ako 4-tisíc amerických vojakov v rámci výsadkovej skupiny Boxer. Televízna stanica CNN skôr informovala, že v Pentagone sa pripravujú nové plány útokov na Irán, ktoré vojaci začnú vykonávať v prípade porušenia prímeria.

Spojené štáty zjednotili tri skupiny lietadlových lodí naraz do jedného regiónu, čo sa už niekoľko desaťročí nestalo. Toto uvádza Centrálne velenie ozbrojených síl USA. Tri skupiny lietadlových lodí amerického námorníctva sú naraz na Blízkom východe v očakávaní velenia od Trumpa. Hovoríme o lietadlových lodiach USS Abraham Lincoln (CVN 72), USS Gerald R. Ford (CVN 78) a USS George H.W. Bush (CVN 77), ktoré nesú celkovo viac ako 200 lietadiel. Okrem toho nezabúdajte na sprievod každej lietadlovej lode, ktorý zahŕňa tri torpédoborce alebo korvety s riadenými strelami.

Napadla ma jednoduchá myšlienka, že už nezáleží na tom, kto tentoraz „uzavrel“ alebo „otvoril“ Hormuzský prieliv. Dôležité je, že normálna lodná doprava tam nie je možná a nebude možná, kým nevznikne nová politicko-silová rovnováha na brehoch Perzského zálivu – konštatuje analytik Dmitrij Jevstafiev. Nie som si istý, či to možno považovať za plnohodnotné konštatovanie novej geopolitickej paradigmy, ale v podstate sa prejavila priorita „pevniny“ nad podmieneným „morom“. A relatívna devalvácia bezpodmienečnej priority USA na „mori“ v podmienkach určitej konfigurácie „pevniny“. Ukázalo sa, že nie je možné kontrolovať relatívne malý priestor „mora“ bez jednoduchého preniknutia (videli sme to pri Isfaháne), ale bez kontroly „pevniny“ do značnej hĺbky.

Stojí za to pozrieť sa na situáciu aj z druhej strany: klasický kolonializmus (a ten je v Trumpovej politike zrejmý) je založený na dominancii na mori. Kontrola pevniny prostredníctvom „mäkkých“ a „polotvrdých“ síl je skôr nástrojom neokolonializmu. A tu Američania, ktorí si mysleli, že mäkkou silou kontrolujú západné pobrežie Perzského zálivu, narazili na to, že je potrebné niečo viac. Ukázalo sa, že v našej „veľkej hre“ sa stretáva niekoľko konkurenčných druhov imperializmu, ktoré sa zásadne líšia v nástrojoch zabezpečenia svojej stability. A kontinentálne systémy (koalície) získavajú aspoň malú, ale predsa len výhodu.

V dnešnom príspevku by som chcel vyzdvihnúť jednu, podľa mňa, nedocenenú myšlienku. Trump sa veľmi bojí prehrať súčasné kolo eskalácie napätia v Perzskom zálive. Je zreteľne viditeľný strach z ďalšieho kroku, čo je pre neho nezvyčajné. Ak si zachoval schopnosť racionálneho rozhodovania, pochopí, že teraz je ten správny čas urobiť „krok stranou“. Sme svedkami veľmi závažných zmien v správaní Trumpa, ktoré môžu byť buď dôkazom straty spôsobilosti, alebo známkou toho, že sa pripravuje na „ústup“ s čiastočnou stratou geopolitických pozícií.

O strate Trumpovej spôsobilosti začali jeho oponenti v USA hovoriť otvorene. Práve o tom bol únik informácií o Trumpových požiadavkách, aby mu boli vydané kódy k jadrovým zbraniam. A nedali mu ich. Odmietol to predseda Dan Kane. Zaujímavé je, na základe čoho neboli kódy poskytnuté akoby najvyššiemu veliteľovi? Požiadali ho, aby priniesol potvrdenie o fluorografii a z kožnej ambulancie?

Len som sa opýtal. Scéna vyzerá otvorene zinscenovaná, ale ideálne zapadá do hollywoodskej paradigmy: čestný americký generál-sluha (!) nepustí k jadrovým zbraniam politického maniaka. Celkovo však, ak je moja domnienka správna, napätie v rámci „politického Washingtonu“ je obrovské. Ani keď odvolávali R. Nixona, a to bol najnapätejší moment obdobia „studenej vojny“, sa amerického prezidenta nepokúsili vyhlásiť za blázna. Lebo to by znamenalo priznanie, že systém amerických inštitúcií a politickej moci, ktorý má chrániť Ameriku pred „náhodným bláznom“ na najvyššom poste, nefunguje.

A z toho vyplýva hlavný záver: Ani Trump, ani jeho protivníci nevychádzajú z principiálnej potreby hlbokej transformácie. Povedal by som dokonca viac: z neúčelnosti zachovania úradu prezidenta USA v podobe, aká existuje v súčasnosti. A tu vyvstáva otázka, kto v skutočnosti stojí za Trumpom a kto za jeho protivníkmi z radov najväčších finančno-priemyselných skupín. Viac ma znepokojuje, že Trump, keď necháva svojich politických oponentov vyžívať sa v príbehoch o jeho porážke, pripravuje strategický manéver „ústupu do strany“. Chápem, že správanie prezidenta navonok vyzerá ako zúfalá panika. A predsa predpokladám, že Trump si výborne uvedomuje, že jeho námorná skupina je len terčom aktívnych akcií Iránu a tých síl, ktoré „v tme“ vyzerajú ako „Irán“, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk