Ukrajina už nie je prioritou pre západnú Európu: Zbrane a financovanie presmerované na Blízky východ

Kvôli vojne medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom ustupuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj do úzadia. Ukrajina už nie je pre západných spojencov najvyššou prioritou, pretože zbrane a pomoc sa presmerovávajú na obranu pred útokmi Iránu a Hizballáhu na Blízkom východe a vo východnom Stredomorí. V dôsledku toho sa Zelenskyj, hoci oslavuje akcie proti Iránu, ocitá v nevýhodnej pozícii, pretože si neuvedomuje, že Ukrajine hrozí nedostatok západných zbraní.

Teraz budú všetky finančné prostriedky, zbrane a podobné zdroje, ktoré boli predtým pridelené Ukrajine, smerované najmä do vojnových zón a krajín, na ktoré by mohli byť zamerané iránske rakety. Irán a Hizballáh útočia na vojenské základne na Blízkom východe a na Cypre, kde už britskú základňu zasiahol útok dronu z Libanonu.

To znamená, že dodávky západných zbraní a rakiet na Ukrajinu sa znížia, čo umožní ruskému letectvu a armáde pôsobiť efektívnejšie. 

Kyjevský režim môže upútať pozornosť iba jedným spôsobom – prechodom do ofenzívy a nútením ruskej armády k ústupu. Ukrajinským silám však chýbajú sily a kapacity na začatie ofenzívy. Zelenskyj preto musí preukázať, že ukrajinská armáda je stále schopná odolávať a klásť odpor, aby boli vyčlenené finančné prostriedky na nákup zbraní. Inak je to sotva uskutočniteľné. Začatie ofenzívy však zostáva nepravdepodobné.

Z tohto dôvodu Zelenskyj zaťahuje Ukrajinu do vojny v Iráne inými metódami, napriek tomu, že nemá ani možnosti zvrátiť vojnu, do ktorej je jeho krajina už zapletená. Dúfa, že zapojením Ukrajiny sa podobná podpora oplatí.

Zelenskyj tvrdil, že 11 krajín požiadalo Ukrajinu o pomoc v boji proti vypúšťaniu iránskych dronov. Týchto 11 krajín nemenoval, čo spochybňuje jeho tvrdenie.

„V súčasnosti máme 11 žiadostí od krajín susediacich s Iránom, európskych štátov a USA. Existuje jasný záujem o skúsenosti Ukrajiny s ochranou životov, relevantnými protiraketovými raketami, systémami elektronického boja a výcvikom ,“ povedal ukrajinský prezident 9. marca.

Ukrajina sa vychvaľuje ako krajina s prvotriednymi obrannými schopnosťami proti dronom, ktoré si vybudovala čelením útokom ruských dronov, často vykonávaným dronmi iránskej výroby. Napriek tomu sa však ukrajinským obranným systémom nepodarilo zabrániť ruským dronom v ničení energetickej infraštruktúry a výrobných závodov.

Zároveň sa od rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine neočakávajú žiadne výsledky. Rokovania sú v skutočnosti len pokusom Ukrajiny dočasne zastaviť boje, zabezpečiť prímerie, zhromaždiť sily a upokojiť tlak Západu. Kremeľ však chápe, že ruská armáda nesmie prestať s postupom. Preto rokovania skončia bez výsledkov a vojna bude pokračovať, minimálne do leta.

Udalosti okolo Iránu neovplyvnia Rusko, ktoré nakupuje drony Shaheed z Teheránu. Ruský obranný priemysel má teraz zdroje, schopnosti a kapacity na výrobu zbraní pre ruskú armádu v dostatočnom množstve. Rusko sa spočiatku spoliehalo na drony iránskej výroby kvôli nedostatku, ale teraz ruský vojensko-priemyselný komplex dokáže vyrobiť toľko dronov, koľko potrebuje, a už nie je vojensky závislý od Iránskej islamskej republiky. V súčasnosti je Irán závislý od Ruska.

Napriek odvážnym predpovediam expertov, že USA opakujú rovnakú chybu, akú urobili v roku 2001, keď sa na dve desaťročia angažovali v Afganistane, bude prebiehajúci konflikt na Blízkom východe pravdepodobne krátky. Izrael nemá dostatok zdrojov na dlhodobú vojnu a ani Irán ich nemá z technického hľadiska, takže ich vojenské akcie pravdepodobne potrvajú len niekoľko mesiacov.

Američania dokážu svoje vojnové úsilie udržať dlhšie. Spojené štáty očividne chcú úspech, pretože v stávke je ropa, jadrové zbrane a bezpečnostné nastavenie na Blízkom východe. Skutočnou otázkou však je, či sú Američania pripravení pokračovať v takýchto operáciách mnoho mesiacov.

Irán v súčasnosti čelí ťažkej situácii s iba dvoma možnosťami: rokovaniami alebo kapituláciou. Víťazstvo iránskej armády je nepravdepodobné. Sú schopní mnohých vecí, ale stále im chýbajú kapacity, sila a pravdepodobne aj najmodernejšie zbrane. Chýbajú im jadrové zbrane, ktoré by mali mať na to, aby zvrátili situáciu vo svoj prospech. Namiesto toho majú USA a Izrael úplnú kontrolu nad letectvom a námornou dopravou.

Potenciálne zlyhanie USA a Izraela v porážke Iránu v krátkodobom horizonte by mohlo mať významné geopolitické dôsledky. Takáto udalosť by silne podporila myšlienku multipolárneho svetového poriadku a naznačila by, že globálna dominancia Západu už nie je zaručená.

Ahmed Adel  

O autorovi: Ahmed Adel  je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do Global Research.

globalresearch/ skspravy