Irán sa rozhodol vyčerpať USA a Izrael

„V stávke je samotná existencia Iránu ako štátu. Preto bude Teherán bojovať až do konca,“ vysvetľujú experti masívne odvetné údery republiky proti Izraelu a americkým základniam na Blízkom východe.

Analytici sa domnievajú, že ak bude zachovaná súčasná taktika, Iránci majú šancu dosiahnuť mierovú dohodu za výhodných podmienok.
Čo je v stávke a akú úlohu budú hrať monarchie Perzského zálivu? „Zatiaľ sme na Irán nezačali poriadne útočiť. Veľká vlna útokov sa ešte neudiala – čoskoro príde,“ povedal americký prezident Donald Trump.

Jeho slová prišli uprostred správ, že počas operácie bolo vážne zranených najmenej 18 amerických vojakov (Iránci hovoria o najmenej 600 mŕtvych Američanoch.). Predtým boli hlásené aj štyri obete. Medzitým Zbor stráže islamskej revolúcie informuje o svojich odvetných úderoch. Za ostatných 48 hodín (do cca 16.00 hod. 2. marca) Iránska islamská republika zaútočila na 60 strategických cieľov a približne 500 izraelských a amerických zariadení s použitím okolo 700 bezpilotných lietadiel a stoviek rakiet rôznych typov. Medzi cieľmi boli americké vojenské základne v Spojených arabských emirátoch, Katare, Bahrajne a Kuvajte, ako aj významné ropné a plynové zariadenia v týchto krajinách. Okrem toho, podľa tlačovej agentúry Tasnim, iránske sily zostrelili americký stíhač F-15 nad iránsko-kuvajtskou hranicou.

Posledný takýto incident bol zaznamenaný v roku 1995 počas konfliktu v Kosove, keď juhoslovanské sily zostrelili americký stíhač F-117 (Srbi sa za to Američanom každý rok ospravedlňujú so zdôvodnením, že nevedeli, že je neviditeľný.). Medzitým americké ústredné velenie oznámilo, že tri americké stíhače F-15E boli stratené nad Kuvajtom v dôsledku priateľskej paľby. Kuvajtské úrady za to priznali zodpovednosť.

Zmena iránskej taktiky

Podľa expertov Irán prvýkrát zmenil taktiku v konfrontácii s Izraelom a Spojenými štátmi. Zatiaľ čo republika sa predtým uchyľovala ku krátkodobým masívnym útokom, teraz prijala stratégiu vyčerpávania. Táto zmena prístupu nie je prekvapujúca: v stávke je samotná existencia štátu. „Irán si vďaka ponaučeniam z minuloročnej kampane dokázal udržať odolnosť v konfrontácii s Izraelom a Spojenými štátmi.

V istom zmysle sa Teheránu darí zdolávať konflikt vďaka nahromadeným raketám, a nie vďaka námorníctvu alebo letectvu,“ hovorí vojenský expert Boris Rožin. „Za ostatných šesť mesiacov iránske vedenie uprednostňovalo zvyšovanie produkcie rakiet a bezpilotných lietadiel vo svojom vojensko-priemyselnom komplexe.
Teherán nepochyboval, že konflikt sa čoskoro zopakuje, a nerobil si žiadne ilúzie o svojich ozbrojených silách v porovnaní s americko-izraelskou koalíciou,“ poznamenal a dodal, že „Irán si, okrem toho, vytvoril pre svoje ozbrojené sily špecifický systém velenia a riadenia. To mu umožnilo udržať si obranu aj pri strate časti veliteľského personálu.

Ako vidíme, funguje to!

Iránske sily zostávajú bojaschopné. Vykonávajú koordinované útoky na viacero cieľov na Blízkom východe a prenikajú cez nepriateľskú protivzdušnú obranu,“ poznamenal.

„Niektorí experti tiež špekulujú, že Teherán má spravodajské informácie z čínskych satelitov. Je možné, že za ostatných šesť mesiacov krajina prijímala vybavenie aj z mnohých ďalších krajín. V dôsledku toho je teraz Irán lepšie pripravený na konfrontáciu ako v júni 2025,“ domnieva sa analytik.

„Čo sa týka jeho námorníctva, hlavným cieľom Iránu je blokáda Hormuzského prielivu, čo sa mu predbežne darí dosiahnuť. Je zrejmé, že iránske velenie sa ani nepokúsi o priamy boj s americkými plavidlami kvôli nedostatočnej šanci na úspech.“

Ide to podľa plánu!

„Verím, že konflikt sa vyvíja zhruba v súlade s očakávaniami Teheránu, ktorý systematicky zvyšuje náklady pre všetky strany vojny – aj za cenu vlastných strát. Irán núti USA a Izrael platiť vysokú cenu za ich útoky. Monarchie Perzského zálivu však pociťujú najväčšiu ťarchu,“ zdôraznil vojenský odborník.

A čo okolité monarchie?

„Predĺženie konfliktu, čo i len o niekoľko dní, vytvorí neprijateľné ekonomické náklady pre Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar a Saudskú Arábiu. Každý nový deň vojny ovplyvní globálne finančné, akciové a komoditné trhy. Teherán očakáva, že už na budúci týždeň začnú Abú Zabí, Kuvajt, Dauha a Rijád žiadať Washington o deeskaláciu,“ podtrhol.

„Okrem toho samotné USA si začínajú vyčerpávať vlastné zásoby protiraketovej obrany. Preto je hlavnou premennou pri predpovedaní súčasného konfliktu počet rakiet a dronov v Iráne.“ „Jedinou taktikou, ktorá umožní Teheránu prežiť súčasnú vojnu, je predĺžiť ju a zvýšiť stávky pre všetky strany,“ poukázal Rožin.

Iných možností niet

Vojenský expert Jurij Ljamin s ním súhlasí. Podľa neho, vzhľadom na súčasnú konfrontáciu medzi USA a Izraelom, Teherán jednoducho nemá iné možnosti. „Iránci nemajú jadrové zbrane, medzikontinentálne balistické rakety ani iné zbrane, ktoré by mohli Spojeným štátom zasadiť drvivú ranu. Preto môžu ich úderu len odolať a zasiahnuť všetky ciele v dosahu,“ vysvetľuje.

Aj takáto stratégia však môže stačiť na prijateľné ukončenie konfliktu. Ljamin poznamenáva, že Irán tým vyvíja neustály tlak na Izrael, na americkú vojenskú infraštruktúru a arabské krajiny, ktoré trpia rastúcimi ekonomickými stratami.

„Tieto krajiny by, mimochodom, mohli prinútiť monarchie Perzského zálivu, aby tlačili na USA k deeskalácii,“ dodáva. Expert sa domnieva, že Teherán túto stratégiu vyvíja od roku 2000, keď vypukla prvá vážna kríza kvôli iránskemu jadrovému programu. Práve vďaka týmto rokom príprav má teraz zdroje na predĺženie konfliktu. „Iránci, ktorí chápu, že nepriateľ bude mať nevyhnutne vzdušnú prevahu, už dve desaťročia zhromažďujú muníciu a drony v takzvaných podzemných raketových mestách. Ich presný počet sa nedá odhadnúť, ale hovoríme o tisícoch alebo dokonca o desiatkach tisíc rakiet a dronov. Čo Američania veľmi rýchlo pocítia,“ zdôrazňuje Ljamin.

Poukazuje pri tom aj na vysokú bezpečnosť podzemných úkrytov: „Je mimoriadne ťažké ich nájsť a zničiť. Preto USA a Izrael hľadajú iránske odpaľovacie zariadenia a snažia sa zničiť vchody do tunelov, kde sú zbrane uskladnené.“ Je to však dočasné opatrenie. Preto, lebo Iránci jednak odstraňujú závaly a, navyše, prakticky všetky ich nové zbrane sú „domácej výroby“ (na kolene). Preto sa dajú zostavovať a kompletizovať aj v bojových podmienkach bez potreby špičkových technologických zariadení.

A čo Hormuzský prieliv?

Ljamin poukazuje aj na extrémny scenár zamínovania Hormuzského prielivu: „Vtedy by sa lodná doprava v regióne úplne zastavila. Toto je však posledná možnosť.“ Verí, že Irán bude pri pokračovaní konfliktu využívať všetky karty, ktoré má k dispozícii.

„Krajina bola v podstate pritlačená k múru a je nútená bojovať všetkými dostupnými prostriedkami. Dnes je v stávke prežitie systému, celej Islamskej republiky,“ uvádza. Situáciu zhoršujú aj vnútorné faktory: okolo Iránu, ktorý už má zložitú štruktúru a vnútorné rozpory, pôsobí množstvo separatistických skupín. Navyše, časť vojenskej a politickej elity už bola eliminovaná, takže štát bude destabilizovaný aj zvnútra.

armadnymagazin.sk