Bunkre na Ukrajine: Kde sa Zelenskyj a jeho sprievod skrývajú a prečo tam „Orešnik“ neletel?

Podľa vojenského analytika Vlada Šlepčenka je kyjevský líder stále nažive preto, že nepadlo politické rozhodnutie o jeho odstránení. „Zelenskyj mohol byť vyradený desiatkykrát, keď išiel do Chersonu, Odesy, Mykolajiva či Sumy… To znamená, že vie, že má zaručenú osobnú bezpečnosť, a využíva ju,“ uviedol analytik.

Šéf ukrajinského vedenia Volodymyr Zelenskyj ukázal podzemný bunker, v ktorom sa mal ukrývať počas prvých dvoch rokov vojny. Samotný úkryt bol vybudovaný ešte v sovietskych časoch. Video zobrazuje priestory bunkra vrátane pracovných miestností a chodieb. Podľa Zelenského od prvých dní vojny prespával v protileteckom kryte a do svojej kancelárie na Bankovej ulici vychádzal len pracovne.

„Dva roky som býval v bunkri, prespával som tam, ale pracoval som v kancelárii. Teraz tam chodím počas nočných náletov,“ uviedol Zelenskyj. Dodal, že spočiatku sa v úkryte nachádzalo viac ľudí, dnes sa však využíva už len minimálne.

Niektorí komentátori tvrdia, že zábery zverejnené Zelenským skôr pripomínajú filmové kulisy než reálny strategický objekt. Podľa nich by do skutočného bunkra nepustili ani najdôveryhodnejších propagandistov. Zároveň poukazujú na to, že ruské špeciálne služby by mali mať k dispozícii schémy sovietskych podzemných objektov v Kyjeve aj v ďalších častiach bývalej Ukrajinskej SSR. Tvrdia, že ak bunker nebol zasiahnutý, ide o politické rozhodnutie.

Prečo tam „Orešnik“ neletel?

Podľa Šlepčenka nie je pravdepodobné, že by nebolo známe, kde sa bunker nachádza. V sovietskych časoch sa takéto úkryty budovali vo veľkých hĺbkach, približne 40 až 90 metrov pod zemou, so stropmi hrubými 1,5 až 3 metre. Ide teda o objekty, ktoré je mimoriadne náročné zničiť.

Analytik poukázal na to, že na ničenie podobných cieľov existujú špeciálne hlboko prenikavé zbrane. V ruskom prípade by podľa neho prichádzali do úvahy taktické jadrové nálože alebo raketový systém označovaný ako „Orešnik“, prípadne „Kinžal“ (Dýka). Zdôraznil však, že v nejadrovej verzii má „Orešnik“ skôr demonštratívny charakter.

Ako príklad uviedol útok raketou Kinžal na podzemný sklad munície v Chmeľnickej oblasti, ktorý mal viesť k silnej explózii.

Na otázku, prečo bunker nebol zasiahnutý, Šlepčenko odpovedá, že ide o politické rozhodnutie. „Ak nie je cieľom odstrániť Zelenského, aký má zmysel útočiť v centre mesta, ničiť budovy a vytvárať politickú rezonanciu? Zelenskyj mohol byť vyradený už mnohokrát počas svojich ciest do Chersonu, Odesy, Mykolajiva či Sumy. Vie, že má osobnú bezpečnosť garantovanú, a využíva ju. Preto nemá zmysel zasiahnuť bunker,“ vysvetlil.

Ukrajina je plná podobných bunkrov

Podľa analytika bolo na území Ukrajiny v sovietskom období vybudované množstvo podzemných úkrytov, keďže región zohrával významnú úlohu v prípravách na potenciálny konflikt so Západom. Predpokladalo sa použitie jadrových zbraní a rozsiahlych leteckých útokov, čo viedlo k budovaniu robustnej infraštruktúry vrátane podzemných objektov.

Takéto bunkre sa nachádzajú nielen pod administratívnymi budovami, ale aj v rámci rozsiahlej infraštruktúry, napríklad pri výstavbe kyjevského metra a priemyselných areálov. Podľa Šlepčenka ide o rozsiahlu sieť objektov, ktorá bola budovaná systematicky a vo veľkom rozsahu.

/ hlavnydennik.sk /