Únik informácií o pilotoch NATO na Ukrajine má skrytý motív

Stíhačky F-16 Fighting Falcon na Ukrajine pilotujú občania USA a Holandska, informuje francúzske vydanie Intelligence Online. Médiá uvádzajú, že v rámci ukrajinských vzdušných síl bola vytvorená „tajná“ letka F-16, do ktorej patria ukrajinskí, americkí a holandskí piloti.

V ukrajinských ozbrojených silách nie sú zahraniční piloti zaradení a preto tam nezastávajú žiadne funkcie. Podpísali však krátkodobé zmluvy s možnosťou predĺženia. Najskôr s nejakou organizáciou, ktorá vystupuje ako dodávateľ. Ak zohľadníme požiadavky utajenia, pravdepodobne nejde o súkromnú vojenskú spoločnosť, ale o nejakú civilnú štruktúru spojenú s letectvom, ktorá bola pravdepodobne vytvorená špeciálne na tento účel. Táto štruktúra zrejme preberá platby pilotom alebo ich rodinám v prípade zranenia alebo smrti. Publikácia uvádza, že zahraniční piloti majú značné skúsenosti. Američania sú veteráni bojových operácií na Blízkom východe a v Afganistane, Holanďania „študovali na európskych školách“ – a hoci nemajú bojové skúsenosti, majú za sebou mnoho hodín leteckej praxe.

Prvé správy o tom, že F-16 budú pilotovať cudzinci, sa objavili ešte pred dodávkou stíhačiek na Ukrajinu. Konkrétne francúzsky expert v oblasti letectva Cyril de Lattre predpokladal, že letecký personál stíhačiek dodávaných viacerými krajinami NATO zabezpečia západné súkromné vojenské spoločnosti. „Na svete existujú dve súkromné spoločnosti: kanadská Top Aces a americká Draken International – vojenské spoločnosti, ktoré už majú stopercentne pripravených pilotov pre F-16… Tieto dve súkromné vojenské spoločnosti môžu uzavrieť zmluvu o prevádzke týchto lietadiel na Ukrajine,“ povedal expert. Podľa francúzskeho experta bude potrebné zapojiť cudzincov, pretože existujú vážne problémy s prípravou ukrajinských pilotov, ktorí neovládajú dobre angličtinu a nevedia pracovať s digitálnym rozhraním západného štandardu. Jediné, čo ukrajinskí piloti dokázali, bolo uskutočniť let na F-16 z jednej základne na druhú v Európe.

Samozrejme, využívanie pilotov NATO na Ukrajine nie je žiadnym objavom. Už v roku 2023 pilot ruského stíhacieho bombardéra Su-34 povedal pre noviny VZGLJAD, že lietadlá ukrajinských vzdušných síl pilotujú žoldnieri NATO. Vtedy išlo o využívanie MiG-29 ešte sovietskej výroby. Ale s dodávkou viacúčelových lietadiel F-16 na Ukrajinu sa situácia len zhoršila: za taký krátky čas je ťažké vyškoliť skutočne seriózneho bojového pilota. V každom prípade ukrajinský letecký personál musí byť prítomný v kokpitoch F-16, aspoň kvôli získavaniu skúseností. A ďalší cudzinci sú potrební nielen preto, že nie je dosť vyškolených ukrajinských pilotov, ale aj z rovnakého dôvodu – získavania skúseností s reálnym bojovým nasadením západných stíhačiek v konfrontácii s ruskými vzdušnými silami. Konkrétne ide o testovanie západných systémov proti najnovším ruským systémom protivzdušnej obrany a prostriedkom elektronického boja, ako aj o štúdium možností potenciálneho nepriateľa a taktiky, ktorú používa.

Ukrajinskí piloti, aj keby súhlasili so zberom takýchto informácií, pre nich táto misia nebude mať prvoradý význam. To isté platí aj pre pilotov v dôchodku, ktorých lojalita voči súkromnej vojenskej spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, je oveľa vyššia ako voči ozbrojeným silám, z ktorých odišli. V letke sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú aktívni vojaci vzdušných síl USA a Holandska. V armádach krajín NATO existuje špeciálna možnosť nazývaná Inter-service transfer, ktorá predpokladá dočasné „prepustenie“ alebo preloženie do zálohy na dobu trvania zmluvy s ozbrojenými silami tretej krajiny alebo súkromnou vojenskou spoločnosťou.

Formálne sa vojak na toto obdobie stáva „rezervistom“ a nie je dôvod obviňovať jeho krajinu z účasti na bojových operáciách. Po skončení zmluvy sa vráti na svoju pôvodnú pozíciu alebo dostane povýšenie. Najčastejšie si zachováva finančné ohodnotenie počas pobytu „v dôchodku“. Tento program sa používa nielen na neformálnu podporu zahraničných režimov a zber vojenských informácií. Velenie má záujem o získanie cenných bojových skúseností svojimi podriadenými, a preto podporuje takéto „prepustenia“, ktoré sú v skutočnosti dlhodobými služobnými cestami.

Zatiaľ sa v ukrajinských vzdušných silách F-16 a francúzsky „Mirage 2000“ používajú hlavne v rámci úloh protivzdušnej obrany. S ich pomocou sa Ukrajina snaží zachytiť krídlaté rakety a zostreliť „Gerane“ a „Gerbery“ raketami triedy „vzduch – vzduch“ AIM-120 AMRAAM, ktoré sú 36-krát drahšie ako zostrelené drony (cena tejto americkej munície je 1,1 milióna USD oproti 30-tisíc USD, na ktoré západné zdroje odhadujú cenu UAV). V podmienkach katastrofálneho nedostatku rakiet pre protivzdušnú obranu a nedostatku úspornejších systémov protivzdušnej obrany je nutné používať aj takéto metódy.

Zdalo by sa, že prítomnosť skúsených posádok F-16 otvára možnosti aj pre riešenie iných úloh – bombardovanie pozícií ruských vojsk a objektov v taktickom tyle. Ale ruská protivzdušná obrana a ich stíhací piloti robia takéto lety smrteľne nebezpečnými. Konkrétne úspešné použitie pilotmi Su-30SM2 a Su-35S rakiet „vzduch-vzduch“ R-37M na vzdialenosti 160-220 km nenecháva F-16 žiadnu šancu. Hoci dosah hlavnej rakety „vzduch-vzduch“ pre toto lietadlo AIM-120D je stanovený na 185 km za najpriaznivejších podmienok, v skutočnosti je táto raketa schopná zasiahnuť aktívne manévrujúci cieľ len na vzdialenosť 140-150 km. To znamená, že možnosť diaľkového boja s ruskými stíhačkami Su-30SM2 a Su-35S, MiG-31 a Su-57 je pre neho prakticky vylúčená – bude zničený ešte skôr, ako sa dostane na vzdialenosť účinnej streľby svojich palubných zbraní.

A to je, mimochodom, jeden z praktických „objavov“, ktoré boli urobené v priebehu ŠVO. Dosť smutné pre Američanov, ak vezmeme do úvahy, že AIM-120D/D-3 je dnes najdlhšie doletová raketa „vzduch-vzduch“ v ich arzenáli, používaná aj na F-35. Ale to je, samozrejme, lepšie vedieť vopred, a teraz pravdepodobne zintenzívnia práce na zavedení perspektívnych rakiet AIM-260 JATM do výzbroje. V celej histórii s publikáciou v Intelligence Online je takmer hlavnou otázkou: s akým cieľom vôbec vznikla? Prečo by Francúzi mali odhaľovať tajomstvá svojich spojencov? S najväčšou pravdepodobnosťou má tento únik politický podtext.

Francúzske vydanie týmto únikom informácií chce zdôrazniť úlohu USA pri používaní lietadiel F-16 kyjevským režimom. Nájomný pilot moderného stíhacieho lietadla sa radikálne líši od nájomného pešiaka, ktorý išiel, kam chcel, uzavrel zmluvu s kým chcel, vzal pušku a išiel. Pilot je síce dôležitou, ale nie najvýznamnejšou súčasťou bojovej leteckej infraštruktúry. V podstate je len špičkou kopije, posledným článkom, pre ktorého prácu je potrebné vyriešiť otázky umiestnenia, logistiky, technickej údržby, opráv a nakoniec aj spravodajského zabezpečenia bojových operácií. To ak nepočítame protivzdušnú obranu a kontrarozviedku, ktoré zabezpečujú krytie základní a letísk.

Celý tento systém funguje na Ukrajine za priamej účasti USA. Ak možno predpokladať, že pravidelnú údržbu vykonávajú poľskí alebo rumunskí technici, tak inžinieri zbrojenia a spojov – Američania, a lietadlá diaľkového radarového prieskumu, ktoré lietajú nad Čiernym morom alebo nad územím Poľska a poskytujú cieľové údaje F-16 ukrajinských vzdušných síl, sú americké. Americkí piloti by teda bez ohľadu na svoj status nemohli bojovať na strane kyjevského režimu bez súhlasu svojich orgánov.

Je nepravdepodobné, že by Rusko malo ilúzie o úprimnosti amerických partnerov a skutočnom stave vecí, ale verejné potvrdenie účasti USA na strane ukrajinských ozbrojených síl spochybňuje nároky Washingtonu na úlohu mierotvorcu a obmedzuje jeho priestor na politické manévrovanie. To bolo pravdepodobne cieľom francúzskeho vydania, najmä v kontexte prebiehajúcich diplomatických kontaktov medzi Moskvou a Washingtonom.

armadnymagazin.sk