Anglo-židovská elita Veľkej Británie a jej úloha vo formovaní finančno-priemyselného kapitalizmu

Dnes je Veľká Británia po Francúzsku druhou krajinou západnej Európy s najväčším počtom žijúcich Židov. V roku 2024 sa počet židovskej komunity vo Veľkej Británii odhaduje na približne 270 000 – 290 000 ľudí. Polovica z nich žije v Londýne.

Prvá písomná zmienka o židovských osadách v Anglicku pochádza z roku 1066, keď skupina Židov prišla na ostrovy spolu s Vilhelmom Dobyvateľom, ktorý veril, že obchodné zručnosti prisťahovalcov budú prospešné pre hlavné mesto Anglicka. Už v roku 1218 sa však Anglicko stalo prvou krajinou, kde od Židov vyžadovali nosenie rozlišovacieho znaku, uvalili na nich množstvo daní a v roku 1290 kráľ Eduard I. Plantagenet vyhnal všetkých anglických Židov z krajiny. Dôvodom bolo, že Eduard I. aktívne bral úvery od Židov, a potom zrušil svoje dlhy, vyhnal veriteľov a zmocnil sa ich majetku. Katolícka cirkev zvyšovala tlak na panovníkov, aby vyhnali Židov (zrejme ako svojich konkurentov v bankovníctve). Prenasledovanie Židov sa netýkalo Škótska, ktoré bolo v tom čase nezávislým štátom.

Väčšina vyhnaných Židov sa presťahovala do Poľska, kde boli chránení špeciálnym zákonom. Neskôr početné rodiny anglo-židovských rodín vytvorili základ poľsko-litovského židovstva. Židia pokračovali v príchode do Londýna, ale už ako „Španieli“ a „katolíci“. „Marrani“ – tak sa nazývali skrytí Židia, ktorí tajne vykonávali židovské náboženské obrady. Boli zapojení do rozsiahleho obchodu s Levantom, Indiou, Kanárskymi ostrovmi, Brazíliou, Holandskom, Španielskom a Portugalskom.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V roku 1657 Oliver Cromwell, vodca protestantov-independistov, stúpencov republikánskych myšlienok a demokracie, zrušil zákaz Eduarda I. s konkrétnymi cieľmi:

1) Prilákať veľkých židovských kupcov z Amsterdamu do Londýna a prostredníctvom nich ovládnuť obchod so Španielskom a jeho kolóniami.

2) Zabrániť financovaniu sprisahaní anglických rojalistov zo zahraničia zo strany Židov a rozšíriť svoju slabú sociálnu základňu nezávislých v krajine.

3) A ešte niečo. Cromwellovi republikáni sa snažili dokázať, že Angličania sú vyvoleným národom Izraela, schopným dobyť svet a Svätú zem, na čo je potrebné ich zmiešať so Židmi, obrátiť Židov na vieru independentov a tým dokázať, že je pravdivá.

Jedným z tých, ktorí prispeli k návratu Židov do Anglicka v 17. storočí, bol Manasse ben-Izrael (1604 – 1657), židovský činiteľ portugalského pôvodu, teológ z Holandska. Tvrdí sa, že Manasse sa hlboko zaujímal o problém mesiášstva; bol presiaknutý kabalistickými myšlienkami, hoci sa snažil nevyjadrovať ich v dielach napísaných v nových jazykoch a určených pre ľudí iného vierovyznania. Konkrétne bol presvedčený, že návrat do Svätej zeme nemôže nastať skôr, ako sa Židia rozšíria po všetkých častiach sveta. Manasse veril, že môže prispieť k skoršiemu príchodu Mesiáša, ak dosiahne prijatie Židov do štátov, kde bolo Židom zakázané usadzovať sa. Aby sa Židia mohli vrátiť do Anglicka, viedol živú korešpondenciu s mnohými významnými anglickými teológmi. V roku 1644 sa stretol s Antoniom de Montesinosom (Aaronom Levim), ktorý ho presvedčil, že severoamerickí Indiáni sú vlastne desiatimi zmiznutými kmeňmi. Pod vplyvom tohto stretnutia napísal traktát o desiatich zmiznutých kmeňoch, v ktorom zároveň agitoval za prijatie Židov do Anglicka – „Esperança de Israel“ („Nádej Izraela“; 1650).

Cromwellov zástupca v Amsterdame začal rokovania s Manasseom, ktorý dokonca predložil anglickému štátnemu výboru správu o nutnosti vrátiť Židov do Anglicka. Manasse zostal žiť v Londýne, Cromwell mu pridelil dôchodok a dokonca ho chránil pred londýnskymi Židmi, s ktorými Manasse nebol v dobrom vzťahu. Stručne povedané, vďaka Cromwellovi sa Židia začali vracať do Anglicka – formovala sa sefardská komunita (hlavne z Portugalska), potom aškenázska. Od tej doby britská komunita Židov rástla a rozvíjala sa. Odtiaľ pochádza náboženská tolerancia Angličanov, ktorá sa čoskoro stala charakteristickou črtou anglickej spoločnosti. Vrátili sa všetci okrem holandských Židov. Mimochodom, Holandsko bolo centrom marranov a sefardov.

Židia mali silný vplyv na rozvoj kapitalizmu v 17. a 18. storočí svojím zapojením do nadnárodného obchodu (veľkoobchodného a námorného), stimulovaním rozvoja poistenia, búrz, bánk a dlhových nástrojov. Židovské rodiny investovali do uhlia, textilu, železníc a vlastnili manufaktúry. Židovskí intelektuáli sa zúčastňovali diskusií o liberalizme, socializme a voľnom obchode. Židovskí ekonómovia a právnici vyvíjali nové modely práva a podnikania. Židia, ktorí boli predtým vylúčení z parlamentu, univerzít a štátnej správy, dosiahli úplnú emancipáciu v roku 1858. Stali sa dôležitým mostom medzi starou aristokratickou ekonomikou a novým kapitalizmom a začali hrať aktívnu úlohu v rozvoji kapitalistickej demokracie v Británii.

V priebehu 19. a 20. storočia došlo k spojeniu britskej aristokracie (ktorá potrebovala finančnú podporu v dôsledku industrializácie) so židovskými finančníkmi v ekonomickej sfére prostredníctvom manželstiev, spoločných záujmov v podnikaní a spoločnej práce v štátnych štruktúrach. Hoci ich počet bol pomerne malý, ich vplyv na kľúčové ekonomické a finančné inštitúcie bol neprimerane veľký a formoval ekonomickú, politickú a kultúrnu štruktúru Britského impéria. Rodina Rothschildovcov sa tak spojiła s rodom Roseburyovcov: Hanna Rothschildová sa vydala za budúceho premiéra lorda Roseburyho. A Benjamin Disraeli (premiér, pochádzajúci zo sefardskej židovskej rodiny, pokrstený v anglikánskej cirkvi) sa stal symbolom zväzku medzi židovskou buržoáziou a britskou aristokraciou. Nathan Mayer Rothschild sa stal dodávateľom finančných prostriedkov britskej vláde a financoval vojnu s Napoleonom. Klany Goldsmithovcov, Sassoonovcov, Montaguovcov a Samuelovcov sa podieľali na financovaní železníc, lodnej dopravy a obchodu s Indiou a Čínou.

Židovskí finančníci postupne získali tituly a miesta v parlamente. Mnohí sa stali lordmi, baronetmi, členmi Snemovne lordov. Ich vplyv sa posilnil prostredníctvom financovania volebných kampaní, charitatívnych projektov a účasti na parlamentnom živote. Ako „nová šľachta“ aktívne investovali do umenia, múzeí, univerzít; prijali britské zvyky a náboženské formy (často konvertovali na anglikánstvo). Spojenie britskej aristokracie so židovskými finančníkmi slúžilo imperiálnym záujmom prvých, najmä prostredníctvom obchodu a investícií v kolóniách. Židovská buržoázia získala sociálne uznanie, politický vplyv a status ako súčasť vládnucej elity. Na konci 19. storočia boli v Spojenom kráľovstve založené nasledujúce hlavné židovské organizácie: Anglo-Jewish Association, Jewish Colonisation Association, Jewish Historical Society of England.

Dnes veľké množstvo Angličanov je židovského pôvodu, ale nevyznáva judaizmus (dotazník sčítania ľudu obsahuje otázku o náboženstve, ale nezahŕňa otázku o národnej identifikácii). V súčasnosti viac ako polovica Židov vo Veľkej Británii žije v oblasti Veľkého Londýna (vrátane Londýnskeho City). Pričom 70 % anglických Židov je spojených s jednou z 350 synagóg.

armadnymagazin.sk