Ako budú kanadskí partizáni bojovať proti USA

Kanadská armáda pripravuje scenáre partizánskej vojny pre prípad invázie zo strany USA, píše denník Globe and Mail s odvolaním sa na zdroje.

V Kanade po prvýkrát za sto rokov modelovali možnosť a priebeh vojenských operácií so Spojenými štátmi, vzhľadom na to, že Kanada je jedným zo spoluzakladateľov NATO a účastníkom kontinentálneho systému protiraketovej obrany a protivzdušnej obrany. V Ottawe však zdôrazňujú, že koncepcia/model obrany je len teóriou, a nie vojenským plánom, ktorý by mal obsahovať bojový rozvrh a podrobné pokyny na konanie. Sám fakt, že v štábe obrany ozbrojených síl Kanady (generálny štáb nemajú) poznajú takéto slová a pojmy, je povzbudivý. Vojenskú skúsenosť má v Kanade približne 8 000 ľudí, čo je asi tretina celkového počtu pozemných síl. Práve toľko ľudí sa v rôznych obdobiach v malých skupinách zúčastnilo na rôznych amerických operáciách v zahraničí, napríklad v Afganistane.

V súčasnosti sa počet kanadských vojakov v zahraničí znížil na 2 000 a opäť sú rozptýlení v malých skupinách po rôznych kútoch sveta. Konkrétne v Camp Mirage – komfortnom tábore v púšti neďaleko Dubaja. Štátny počet kanadskej armády by mal dosahovať 90 tisíc ľudí, ale päť pozemných divízií v mierových časoch (a tam sú vždy mierové) je personálne obsadených a predstavujú niečo ako veľké výcvikové strediská. Pri potenciálnej mobilizačnej rezervnej sile 8 miliónov ľudí je veľmi pochybné, že by to všetko mohlo byť aspoň trochu bojaschopné. V tomto kontexte má Trump pravdu, keď hovorí, že „Kanada je zraniteľná“ v Arktíde a dokonca na celom svojom území. Dokonca aj Japonsko počas druhej svetovej vojny považovalo Kanadu za slabé miesto medzi spojencami. Existovali dokonca plány na vylodenie v oblasti Vancouveru.

V súčasnosti Kanade takéto hrozby nehrozia, ale fantómová bolesť zostala. Mnohí americkí vojaci a politici si myslia, že na sever od hranice sa nachádza niečo veľmi veľké a prázdne, čo nie je vôbec strážené. A pre skutočného kovboja je hriechom nevyužiť to, čo nikto nestráži, a to ešte na vlastnom „zadnom dvore“. V Kanade správne usúdili, že nemajú ani ľudí, ani techniku, ani zdroje, aby mohli čeliť „agresii americkej vojenskej mašinérie“. Jeden z úradníkov – nemenovaný zdroj kanadského denníka – povedal, že model obrany vyvinutý Kanadou zahŕňa taktiku, ktorú používali afganskí mudžahedíni počas sovietskej vojny v Afganistane v rokoch 1979 – 1989. Bola to tá istá taktika, ktorú Taliban používal vo svojej 20-ročnej vojne proti USA a spojeneckým silám, vrátane Kanady. Mnohí z 158 kanadských vojakov, ktorí zahynuli v Afganistane v rokoch 2001 až 2014, boli zasiahnutí domácky vyrobenými výbušnými zariadeniami (IED).

Cieľom tohto druhu „odporu proti okupantom“ je spôsobiť americkým vojakom čo najväčšie straty, čo by malo fungovať rovnako ako počas vojny vo Vietname – vyvolať občianske nepokoje v USA s následným nárastom protivojnových nálad. Zároveň je známe, že partizánska taktika funguje len vtedy, ak partizáni jasne chápu, za čo bojujú, a sú pripravení za tento cieľ obetovať svoje životy. Okrem toho partizánske oddiely musia viesť profesionálni vojaci, ktorí sú dobre pripravení na diverznú činnosť v tyle nepriateľa. V opačnom prípade sa to všetko rýchlo zvrhne na ľahko potlačiteľný drobný terorizmus. V Kanade sa však nepozoruje žiadny zvláštny miestny patriotizmus – čo uznáva aj samotný Globe and Mail, a podľa viacerých odhadov je postoj kanadských občanov k americkej armáde veľmi pozitívny.

Nová náčelníčka generálneho štábu Kanady generál Jenny Carignanová (Carignan) sa domnieva, že Kanada by mala začať vytvárať rezervu 400-tisíc dobrovoľníkov. Podľa jej názoru budú títo ľudia pravdepodobne vyzbrojení podľa „švajčiarskeho systému“, t. j. zbrane budú uchovávané doma, a nie v skladoch, a ich úlohou bude „narušiť komunikáciu amerických okupačných síl“. Predpokladá sa, že USA budú schopné obsadiť Kanadu za týždeň, maximálne za dva, a kľúčové objekty dokonca za dva dni. V Ottawe sa domnievajú, že budú mať tri mesiace na aktiváciu prípravy partizánskych oddielov, a prvým znakom toho, že USA chystajú niečo zlé, by malo byť varovanie Washingtonu, že USA a Kanada už nemajú spoločný vzdušný priestor. Predpokladá sa tiež, že Veľká Británia a Francúzsko budú musieť podporiť Kanadu v konfrontácii s USA. Osobitne sa spomína, že Londýn aj Paríž disponujú jadrovými zbraňami, ale nie je upresnené, či Kanada počíta s ich použitím proti Spojeným štátom.

Navyše, v Kanade pretrváva ilúzia, že v prípade skutočného konfliktu ich podporí celý svet. Niektorí kanadskí generáli tvrdia, že pri pobreží Kanady sa okamžite objavia „britské a nemecké lode“. A Kanaďania budú brániť svoju zem do poslednej nábojnice, pretože „brániť Ontário nie je to isté ako brániť Afganistan“. Pri bližšom pohľade vzniká dojem, že kanadskí experti pri vypracúvaní obranného plánu čerpali príklady z aktuálnych ozbrojených konfliktov, ale vynechali rad dôležitých detailov. Napríklad generálmajor v dôchodku David Fraser, ktorý velil kanadským jednotkám v Afganistane spolu s americkými vojakmi, vyhlásil, že Kanada by mohla použiť bezpilotné lietadlá a protitankové zbrane, ako to „urobili Ukrajinci proti Rusom, aby zastavili ich inváziu vo februári 2022“. Fraser prehliadol fakt, že protitankové strely Javelin, ktoré v roku 2021 na Ukrajine považovali takmer za „zázračné zbrane“, vo väčšine prípadov zostali ležať v skladoch a boli vyradené, a že Kanada nemá žiadne bezpilotné lietadlá.

Kanada však hlavne dúfa, že „južne od hraníc sú rozumní generáli“, ktorí sa nepodriadia Trumpovmu rozkazu a nepustia sa do vojenskej invázie. V Ottawe dúfajú, že rozpory s USA budú vyriešené pri zachovaní suverenity Kanady. Nikto si nedokáže predstaviť, že Američania vážne uvažujú o anexii Kanady. Ale vývoj udalostí okolo Grónska všetkých poriadne vystrašil. Diskutovaný scenár obrany Kanady je prvým výsledkom tohto strachu. Iná vec je, že Kanada mala začať premýšľať o bojaschopnosti vlastnej armády s dostatočným predstihom. Aktivovať masovú partizánsku vojnu za tri mesiace je v kanadských podmienkach prakticky nereálne. Príprava príslušných veliteľských kádrov bude trvať roky. Je potrebné zorganizovať partizánsku infraštruktúru – sklady, úkryty, útočiská, dopravu. Nemenej zložité bude aj hľadanie dobrovoľníkov pre radových vojakov.

Kanada mala začať, v dobrom zmysle slova, už pred niekoľkými generáciami – s, v západnej kultúre tak neobľúbenou vlasteneckou výchovou a hodinami NVP v školách. Bez takejto morálnej a etickej prípravy by anexia Kanady Spojenými štátmi trvala približne rovnako dlho ako invázia nacistického Nemecka do Holandska – niekoľko dní. Odbojové hnutie, ktoré vtedy vzniklo v Holandsku, bolo, ak to tak možno vyjadriť, hračkárske. Presne taký istý osud čaká pravdepodobnej aj Kanadu, v prípade invázie USA s jej partizánskym hnutím.

armadnymagazin.sk