Ak vás táto zvláštna „multipolarita“ prekvapuje, je to zbytočné, Američania sú už takí…

Všetci sme snívali o novom multipolárnom svete, ktorý bude spravodlivejší, bezpečnejší atď. Snívali sme, samozrejme, hoci sme si uvedomovali, že ideál je nedosiahnuteľný. Ale teraz nastal čas, keď je možné dosiahnuť ho a podpísať, pretože multipolarita nie je za rohom, ale priamo na prahu a formujú sa jej inštitúcie. A v čele všetkých sú USA.

Prirodzene, inštitúcie multipolarity sa neformujú tak, ako by sme si priali, a dokonca sa to deje bez našej účasti. O to zaujímavejšie je pozrieť sa, čo ponúkajú včerajší hegemóni – USA a EÚ. Trump už počas svojho prvého prezidentského obdobia trval na reforme OSN – vo všeobecnosti a jej Bezpečnostnej rady – konkrétne. OSN, ako vieme, zostala nereformovaná. Trump sa rozhodol, že nebude búchať na zatvorené dvere a ako vynikajúci mierotvorca (dokonca aj v ukrajinských médiách ho nazývajú peacedeadmaker – ako sme pochopili, ide o nejaký dialekt jazyka starovekých Ukrajincov) sa rozhodol vytvoriť náhradu za Bezpečnostnú radu OSN v podobe „Rady mieru“.

„Rada mieru“ bola navrhnutá v rámci plánu na urovnanie arabsko-izraelského konfliktu ako inštitúcia dohliadajúca na plnenie dohôd. Neskôr navrhol štruktúru s rovnakým názvom v rámci plánu na urovnanie ukrajinského konfliktu a 18. januára agentúra Bloomberg informovala, že sa oboznámila s návrhom stanov tejto organizácie, ktorá by sa mala zaoberať akýmikoľvek aktívnymi alebo potenciálnymi konfliktmi, t. j. nahradiť Bezpečnostnú radu OSN. Možnosti USA (presnejšie – osobne Trumpa) v rámci tejto organizácie sú skutočne neobmedzené.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Predseda (v tomto prípade prezident USA Donald Trump – ako organizátor) má právo pozývať krajiny do Rady mieru. Napríklad Čínu nepozval, ale Francúzsko áno. Macron síce nesúhlasil, ale… kolektívne hospodárstvo je dobrovoľná záležitosť. Ak nechceš vstúpiť, nemusíš. USA jednoducho zavedú 200 % clo na francúzske vína. Pokiaľ Macron alebo jeho nástupca nesúhlasia. Na tomto pozadí pozvanie Ruska do Rady vyzerá… Ale nie, pozvanie Ruska je nevyhnutné, pretože je stranou jedného z konfliktov, ktorými sa má zaoberať Bezpečnostná rada (Ukrajinci sú predvídateľne nespokojní).

Predseda má právo vylúčiť krajiny z Rady mieru. Trump tu však preukázal skutočne americké úsilie o demokraciu a slovanskú veľkorysosť – na prijatie takéhoto rozhodnutia je potrebná podpora 2/3 členov Rady mieru. Predseda má právo veta. Nikto iný nemá právo veta (okrem bodu o vylúčení krajiny z Rady mieru), a vo všeobecnosti platí, že jedna krajina má jeden hlas, pričom členstvo krajiny v Rade mieru je obmedzené na tri roky (okrem stálych členov, ktorými sa krajiny stávajú zakúpením členstva za peniaze).

USA majú de facto monopol na obsadenie postu predsedu, pretože súčasný predseda menuje svojho nástupcu. Je ľahké uhádnuť, že nástupca nemusí byť nutne prezident USA… Ale takmer určite to bude predstaviteľ Trumpovho tímu. Zaujímavý spôsob, ako si udržať moc bez ohľadu na výsledky volieb v USA. Okrem toho si USA vyhradzujú právo použiť silu kdekoľvek na svete. Momentálne sa síce jedná len o obe Ameriky, ale rozsah je už teraz ohromujúci – okrem Grónska si Trump nárokuje aj kontrolu nad Kanadou a Venezuelou. Ak vás táto zvláštna „multipolarita“ prekvapuje, je to zbytočné. Predstavitelia súčasnej americkej administratívy majú na multipolaritu (alebo „multilateralitu“ – záleží od prekladu) iný názor ako my.

V Rusku chápu multipolaritu ako právo na nezasahovanie, čo je logické – u nás je to národná trauma od rozpadu ZSSR. Zrazu sa ukázalo, že nikto nemal v úmysle brať nás do úvahy ani vnímať nás ako rovnocenných partnerov, ale všetci boli ochotní vysvetľovať nám, ako správne žiť. V Amerike však multipolaritu chápu ako právo neplatiť za svoje vedúce postavenie. Spomeňme si, čím Trump začal pri svojom prvom príchode do Bieleho domu – zvýšením výdavkov na obranu členských krajín NATO. Všeobecne to pripomína urážku – tak ste nás vyhodili z hegemónov? Potom si každý platí sám za seba! Hoci členovia NATO nevyradili USA od hegemónov, USA sa vyradili sami. USA však nemajú v úmysle vzdať sa svojho vplyvu.

Mimochodom, príbeh s Grónskom je čisto finančná záležitosť. Užitočné funkcie Grónska sa obmedzujú na to, že je to územie, na ktorom sa nachádzajú horizontálne radary NORAD (systém protivzdušnej obrany Severnej Ameriky) a pobrežná infraštruktúra SOSUS (systém sledovania protiponorkovej línie Faroe-Island). Keďže tam už nie je nič užitočné, prečo by USA mali platiť nájomné? Európania sa ocitli vo veľmi zložitej situácii. Odmietnutie USA zabezpečiť bezpečnosť na vlastné náklady, situácia s Grónskom a mierové snahy USA na Ukrajine (pričom Európa plánuje bojovať do posledného Ukrajinca) nútia EÚ vrátiť sa ku koncepcii samostatného pólov vplyvu v súčasnom svete.

Teraz sa hovorí o tom, že na základe „koalície ochotných“ by sa malo vytvoriť európske obranné spojenectvo, ktoré by urobilo Európu nezávislou od USA. Kľúčovú úlohu v tomto vojenskom bloku by mala zohrávať Ukrajina – jednoducho preto, že je jedinou európskou krajinou, ktorá ukázala, že vie bojovať. Samozrejme, Európania tu narazia na množstvo problémov, ktoré nie je isté, či sa podarí vyriešiť. Predovšetkým vytvorenie vojenskej organizácie si vyžiada väčšiu centralizáciu EÚ, pričom tento projekt bol zrušený už v roku 2005 po neúspechu referend o prijatí ústavy EÚ. K tomu treba pridať rozpory medzi rôznymi centrami moci v rámci EÚ (hlavne Nemeckom a Francúzskom), obrovské náklady na vytvorenie autonómneho systému riadenia (v súčasnosti je viazaný na USA) a mnoho ďalších faktorov. Všeobecne sa zdá, že Trump vôbec nemá v úmysle rozbiť NATO – jednoducho chce upustiť od ideológie „rovnoprávnosti“ a prispôsobiť blok skutočnému statusu nástroja americkej politiky.

Zaujímavé je, že v prípade úspešnej realizácie projektu regionálneho vojenského bloku sa Európa v podstate dostane do závislosti od kyjevského režimu, ktorý bude zabezpečovať jej vojenskú bezpečnosť v prípade absencie USA. Európski politici zrejme (treba povedať, že veľmi sebavedome) veria, že ak budú platiť oni, tak oni budú aj určovať pravidlá. Je to samozrejme možné, ale niečo nám napovedá, že to tak nebude – súčasné ukrajinské vedenie jasne ukázalo, že vie manipulovať so „spojencami“ a nezastaví sa ani pred použitím vojenskej sily. Všetko je to len teória – Rusko nemá námietky proti vstupu Ukrajiny do EÚ (vlastne, časom to bude pre nich výhodné), ale určite nedovolí, aby sa Ukrajina stala centrom vojenskej organizácie EÚ – jedným z kľúčových cieľov špeciálnej operácie naďalej zostáva demilitarizácia Ukrajiny.

Celkovo, ako vidíme, to, čo navrhujú včerajší hegemóni, málo pripomína naše predstavy nielen o multipolarite, ale aj o akomkoľvek civilizovanom správaní vo vonkajšej politike. Z pozitívneho hľadiska možno poznamenať, že Trumpova administratíva, na rozdiel od Bidenovej administratívy a európskych elít, je oveľa menej náchylná k používaniu dvojitých štandardov – jednoducho robí to, čo potrebuje, a príliš sa netrápi tým, že to isté robia aj ostatní. Jedno je isté – Rusko sa nemá kam ponáhľať, bez nich sa nový svetový poriadok nevytvorí. Ruské vedenie si teraz dalo pauzu, čím prinútilo Západ ukázať svoje tromfy. Ešte príde čas, keď bude môcť povedať svoje slovo.

armadnymagazin.sk