Blackout a utečenci z Ukrajiny

Ruské útoky na ukrajinský energetický sektor, ktoré spôsobili masívne problémy s elektrinou a kúrením v niekoľkých oblastiach Ukrajiny, vrátane miest s miliónmi obyvateľov a hlavného mesta, nielenže narúšajú infraštruktúru, ale aj zvýšia prílev utečencov do EÚ.

Treba si uvedomiť, že problém sa neobmedzuje len na kúrenie, vodovod, kanalizáciu a elektrinu, ktoré ukrajinské orgány zatiaľ relatívne rýchlo obnovujú a  výpadky nie sú všade. V  Kyjeve sú niektoré štvrte bez elektriny niekoľko dní, zatiaľ čo v iných nie sú plánované výpadky vždy.

Masové výpadky elektrickej energie však spôsobujú problémy s obchodom s potravinami: v supermarketoch sa vypínajú chladničky s rýchlo sa kaziacimi produktmi a včasná dodávka nie je vždy možná. V dôsledku toho obchod, ktorý už aj tak utrpí straty v dôsledku poklesu počtu obyvateľov a klesajúcej kúpnej sily tých, ktorí zostali, znáša dodatočné náklady, zavádza režim prísnych úspor – počet predajných miest sa znižuje a sortiment sa zužuje.

Všeobecne povedané obyvateľstvo, ktoré zostalo na Ukrajine, čaká skaza. Už nejde o to, či v zime zamrznú alebo nezamrznú radiátory, ale o to, že obyvateľom je čoraz ťažšie prežiť. A to je ešte len začiatok. V takejto situácii sa všetci, ktorí môžu, spravidla snažia opustiť zónu zúfalstva (teraz sa to nazýva zóna humanitárnej katastrofy). Občania Ukrajiny nemajú veľký výber: buď Bielorusko, alebo EÚ. Do Ruska cez jediný hraničný priechod veľa ľudí neprejde, a samotný proces odchodu z Ukrajiny smerom do Ruska je spojený s vážnymi nebezpečenstvami: ukrajinské špeciálne služby považujú samotný zámer odísť do Ruska za dôkaz zrady.

Takže očakávaný nový prílev utečencov  bude smerovať hlavne do EÚ. Je to tak lepšie, pretože riešiť problémy ukrajinských utečencov v podmienkach vojenského zúrivého postoja Ruska by bolo zložité nielen z materiálneho, ale aj zo sociálno-psychologického hľadiska – vlastná spoločnosť by to nepochopila, najmä vzhľadom na známy zvyk mnohých ukrajinských utečencov z roku 2022 prijímať ruskú pomoc a zároveň hlasno preklínať Rusko.

Ale je tu problém. EÚ už má Ukrajincov plné zuby. V predvečer predpokladaného kolapsu Ukrajiny sa Európania začínajú vážne obávať, že tieto milióny „bohov, ktorí zostúpili z neba“ so svojimi nadmernými materiálnymi požiadavkami zostanú v Európe navždy. Tendencie v EÚ sa zmenili. Ukrajincov tam už nečakajú, naopak, snažia sa zbaviť tých, ktorí už prišli: znižujú im dávky, sprísňujú pravidlá získavania a predlžovania štatútu utečenca, v niektorých prípadoch ich vyhosťujú z Európskej únie. Merz dokonca vyhlásil, že je potrebné poslať na Ukrajinu všetkých mužov vo veku povinnej vojenskej služby, ktorí prišli do EÚ od roku 2022, aby tam doplnili rady ukrajinskej armády, ktorá krváca.

Všeobecne povedané, vyhliadky pre novú vlnu utečencov v EÚ sú pochmúrne. A to platí aj pre utečencov, ktorí prišli v predchádzajúcich vlnách. To sa však nevyhnutne odrazí na rokovaniach o urovnaní ukrajinskej krízy. Áno, v súčasnosti tieto rokovania prakticky neprebiehajú, ale treba mať na pamäti, že čas, ktorý Ukrajine poskytla história, sa kráti a Západ sa bude musieť aj tak dohodnúť s Ruskom na princípoch spolunažívania v postukrajinskom svete.

Jednou z najdôležitejších otázok, ktorá sa v súčasnosti javí ako uznanie nových ruských hraníc (ktoré ešte nie je jasné, kde budú prebiehať, keďže regióny, ktoré už vstúpili do zloženia Ruska, nemusia byť posledné), nemusí byť pre Západ až tak zásadná. Ak Ukrajina úplne zmizne, nebudú existovať žiadni uchádzači o územie, ktoré sa stalo súčasťou Ruska, ale ak z nej niečo zostane, Rusko zatiaľ preukazuje tvrdé odhodlanie prinútiť tento zvyšok, aby uznal nové geopolitické reality, ak to bude potrebné, dokonca aj prostredníctvom premenovania ukrajinského štátu v nových hraniciach. To znamená, že Moskva má v úmysle vytvoriť právne základy pre uznanie územných zmien, a kto bude chcieť tieto zmeny uznať a kto nie, bude závisieť viac od potreby konkrétnych krajín v politickej a ekonomickej spolupráci s Ruskom, ako od existencie alebo neexistencie právnych dôvodov na uznanie. Spomeňte si, ako USA do polovice 70. rokov uznávali Čínsku republiku na Taiwane za jedinú skutočnú Čínu a potom okamžite uznali za takú pevninskú ČĽR. Z právneho hľadiska sa nič nezmenilo – zmenili sa americké politické záujmy.

To, že niekto možno uzná ukrajinské „vládu v exile“ (ak taká bude vytvorená) a niekto Rusko v nových hraniciach, Moskve ako celku nebude ani zima, ani teplo – pre Rusko je zásadný problém zabezpečenia vlastnej bezpečnosti, a nie názor niekoho iného na túto tému.

Otázka „návratu utečencov“ sa však môže nečakane ukázať ako oveľa zložitejšia téma rokovaní. Najmä ak sa EÚ rozhodne úplne odpísať Ukrajinu, vymaniť sa z tejto krízy a obnoviť hospodársku spoluprácu s Ruskom, k čomu sa prikláňa čoraz viac európskych politikov. V takom prípade sa milióny ukrajinských utečencov v EÚ stanú nepotrebnými – budú prebytočnou záťažou, navyše nespokojnou s politikou zbližovania s Ruskom. Riešenie je zrejmé – poslať ich späť do miesta narodenia. Tu vznikne konflikt, ktorý bude o to väčší, čím viac bývalých ukrajinských území sa ocitne v zložení Ruska.

Legálne alebo nelegálne ste pripojili nejaké územie, o tom sa dá diskutovať do zmodrania, pozícia v tomto spore bude závisieť od konkrétnych politických záujmov strán, a nie od túžby dostať sa k pravde. Ale vyhnať obyvateľov pripojeného územia nemožno – to sa nazýva etnické čistky. Preto EÚ, ktorá sa chce zbaviť ukrajinských utečencov, bude trvať na tom, aby Rusko prijalo buď všetkých (ak sa do jeho zloženia zahrnie celá Ukrajina), alebo tých z nich, ktorí pred vojnou žili na územiach, ktoré sa stali súčasťou Ruska.

Rusko nebude mať formálne dôvody na odmietnutie dohody o takomto bode v mierovej dohode. Zároveň sú milióny prevažne nepriateľsky naladených ľudí na nedávno pripojených územiach, ktoré prežívajú hospodársku krízu zloženú krízou identity, pre Rusko tiež ťažkou záťažou, ale nemožno ich úplne odmietnuť prijať – je to ich vlasť.

Myslím si, že v prípade, ak EÚ predloží požiadavku na úplný návrat utečencov, Rusku môže pomôcť súčasný postoj ukrajinských orgánov, ak ho rozumne využije. Kyjev teraz začína obviňovať Rusko z organizovania humanitárnej katastrofy v súvislosti s masívnymi útokmi na energetickú infraštruktúru. Rusko odpovedá, že Ukrajina je sama na vine, pretože vedie proti Rusku teroristickú vojnu. To znamená, že nikto nespochybňuje skutočnosť existencie alebo nebezpečenstva vzniku humanitárnej katastrofy, Moskva a Kyjev sa len obviňujú navzájom z jej vyvolania.

Po vojenskom víťazstve nad Ukrajinou bude názor Kyjeva na to, kto je zodpovedný za humanitárnu katastrofu, najmenej zaujímať tých, ktorí sa budú chcieť dohodnúť s Ruskom. Rusko však môže vo svoj prospech využiť skutočnosť, že uznáva existenciu humanitárnej katastrofy na územiach, ktoré sa stali súčasťou Ruska. Moskva môže navrhnúť formuláciu „humanitárna katastrofa, ktorá vznikla v dôsledku vojenských operácií“, ktorá konštatuje existenciu problému, ale neukazuje na konkrétnu vinu niekoho.

Pre nás je dôležité, aby EÚ súhlasila s tým, že určité územie, ktoré je súčasťou Ruska, je zónou humanitárnej katastrofy. Do zóny humanitárnej katastrofy nemožno vracať (vyhnať, deportovať) utečencov. Z toho vyplýva, že kým sa nepodarí prekonať jej dôsledky a obnoviť normálne životné podmienky, Ukrajinci budú musieť zostať v EÚ, proti čomu Ukrajinci určite nebudú protestovať. Čas, ktorý bude potrebný na obnovenie štandardov, závisí len od Ruska. Naše štandardy sú v súčasnosti vysoké a neustále rastú, takže nie je také jednoduché dohnať ich v zničených oblastiach.

Rusko môže v prípade potreby a záujmu rozšíriť počet kontrolných bodov na hranici, aby umožnilo prechod do Ruska tým občanom Ukrajiny, ktorí skutočne chcú stať sa ruskými občanmi a ocitli sa v EÚ len preto, že možnosť úteku do Ruska bola uzavretá a prežitie na frontových územiach nebolo možné. To znamená, že Moskva získa mechanizmus na reguláciu počtu a osobný výber vracajúcich sa utečencov.

Ak takýto režim po vyriešení ukrajinskej krízy bude fungovať 5–10 rokov, väčšina probanderovských Ukrajincov zostane v EÚ, pretože ľudia nemôžu žiť neustále na kufroch a prví utečenci (z roku 2022) budú o dva mesiace v EÚ už piaty rok. Deti narodené tam sa stanú občanmi krajín EÚ a ich rodičia si postupne nájdu trvalé bývanie a prácu. A nakoniec, nenávisť voči Rusku by tiež mala zohrávať svoju úlohu v ich neochote presťahovať sa. My pre nich vytvoríme zákonný základ a budeme naďalej robiť radosť našim európskym partnerom svojou prítomnosťou. Takže nárast počtu a sily ruských úderov na ukrajinskú infraštruktúru môže pomôcť vyriešiť nielen vojenské, ale aj povojnové problémy.

armadnymagazin.sk