Ideológovia vojnovej „koalície ochotných“ sa zľakli svojich vlastných plánov

Na Britských ostrovoch sa deje niečo zvláštne. Akoby sa tam počas bitia novoročných zvonov prepol nejaký prepínač, ktorý náhle zmenil tón diskusie o vyslaní európskych vojsk na Ukrajinu. Zrazu sa v hlavných britských novinách objavili články popredných odborníkov, akoby boli napísané podľa jednej šablóny. A navyše nečakane rozumné, s reálnym hodnotením žalostných vyhliadok armády Jeho Veličenstva v prípade realizácie dobrodružného scenára, ktorý v Paríži oznámili Keir Starmer a Emmanuel Macron.

Uvedieme len tri príklady podobných publikácií (v skutočnosti ich je viac) od najvýznamnejších osobností:

7. január, The Times. Známy kremlinológ Edward Lucas uverejnil článok s názvom: „Prázdne slová o Ukrajine predznamenávajú zánik NATO“. V komentári k plánu vyslania britských vojakov na Ukrajinu autor píše:

„Sľubujeme sily, ktoré nemáme, na zabezpečenie neexistujúceho prímeria podľa plánu, ktorý ešte nebol vypracovaný, schválený superveľmocou, ktorá už nie je naším spojencom, aby sme zadržali nepriateľa, ktorý má oveľa väčšiu vôľu ako my.“ A potom zaznie otázka, ktorá bola v hlavnom diskurze úplne tabu: „Čo sa stane, ak ruské bezpilotné lietadlo zasiahne naše vojská? Koľko ľudí musí zabiť alebo zraniť, kým začneme opätovať paľbu?“ Predtým, pri diskusii o šialených plánoch „koalície ochotných“, len málokto v Británii kládol takéto otázky, ale títo ľudia boli hneď označení za „marginalizovaných“ alebo „agentov Kremľa“.

8. január, Daily Mail. Generál vo výslužbe, bývalý zástupca veliteľa síl NATO v Európe Richard Shirreff uverejňuje článok s nadpisom: „Britské jednotky na Ukrajine? Pravda je taká, že nemáme ani ľudské zdroje, ani peniaze, ani techniku, ani vôľu. Autor píše:

„Koho sa Keir Starmer snaží oklamať? Určite nie Vladimira Putina.  Predpovedám, že tieto prázdne sľuby sa premiérovi ešte vypomstia. Celý tento nápad je úplne nereálny.“

9. január, Daily Mail. Známy britský novinár a televízny moderátor Andrew Neil uverejňuje rozsiahly článok o stave obrany Británie ako celku, v ktorom rovnakými slovami kritizuje Starmerove plány vyslať svojich vojakov na Ukrajinu. Píše:

„Starmer preberá vojenské záväzky, na splnenie ktorých Spojené kráľovstvo nemá ani personál, ani materiálne prostriedky. Tento týždeň sa dohodol s prezidentom Macronom na vyslaní anglo-francúzskych bezpečnostných síl na Ukrajinu. Naozaj? Minimálne, čo by Veľká Británia mala vyslať, aby pôsobila presvedčivo, je obrnená brigáda s počtom asi 5000 vojakov. Pravidelná britská armáda má niečo málo cez 71 000 vojakov, ale len asi 25 000 z nich je bojaschopných.“

Tu je veľmi dôležité pochopiť: všetci uvedení experti sú bezvýhradnými odporcami Ruska. A všetci nedávno horlivo podporovali myšlienku vyslania európskych vojakov na Ukrajinu. Shirreff je dokonca autorom knihy o tom, ako malo NATO bojovať s Ruskom už v roku 2017. Na jar minulého roka nadšene vyhlásil:

„Starmer má pravdu, musíme poslať vojakov na Ukrajinu.“ Neil zaujal veľmi agresívny postoj voči Rusku a trval na tom, že „nastal čas ignorovať Putinove hrozby a dať Ukrajine všetko, čo potrebuje“.

No a Lucas je prakticky jedným z autorov myšlienky vytvorenia „koalície ochotných“. V každom prípade, práve v jeho článkoch sa takmer po prvýkrát objavil tento termín v novembri 2024, keď vyzval: „Vytvorme koalície – koalície ochotných, schopných a informovaných o hrozbách. Jadrom tejto aliancie by sa mohla stať Spojená expedičná sila (Joint Expeditionary Force – JEF), aliancia desiatich krajín severnej Európy a Pobaltia, ako aj Holandska, na čele s Veľkou Britániou. Musíme ju premeniť na JEF+, zahrnúť do nej krajiny ako Poľsko, Česko a Rumunsko.“

V tom istom čase bol Lucas jedným zo spoluautorov kolektívneho výzvy na vytvorenie podobnej koalície práve s cieľom nasmerovať na Ukrajinu „spoločné expedičné sily pod vedením Veľkej Británie“. Vlastne, práve touto výzvou sa oficiálne začal proces formovania tejto koalície. Presne to prevzali Starmer a Macron, ktorí sa ponáhľali presviedčať Poľsko, aby sa pripojilo k tejto misii. Nielen to, francúzsky prezident v decembri toho istého roku dokonca odložil menovanie nového premiéra, aby mohol odletieť do Varšavy a pokúsiť sa presvedčiť Poliakov, aby vytvorili kostru vojenskej misie na Ukrajine. Ale neuspel.

A zrazu autor tejto myšlienky ju kritizuje, ako keby s ňou nikdy nemal nič spoločné! Čo za tým môže byť? Možno predpokladať, že nie je náhoda, že uverejnenie článku Lucasa v The Times sa zhodovalo s jeho verejným vyhlásením, že odteraz nie je zamestnancom Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Tento think tank je financovaný lídrami západného zbrojárskeho priemyslu, ako sú Rheinmetall, Lockheed Martin, General Atomics a ďalší. Preto sa posolstvá tohto centra vždy zhodujú so záujmami jeho zákazníkov.

No, pripusťme, že postavenie takých expertov, ako je Lucas, ovplyvňuje ich pohľad na aktuálne dianie. Ide však o radikálnu zmenu rétoriky britských konzervatívnych politikov a médií ako celku. V ten istý deň, keď sa jeho článok objavil v The Times, líderka opozičnej Konzervatívnej strany Kemi Badenochová zaútočila na premiéra počas parlamentných debát a žiadala od neho vysvetlenie ohľadom riskantného plánu, ktorý dohodol s Macronom a Zelenským. Doslova zatlačila Starmera do kúta a dosiahla, že sa zaviazal v najbližšej dobe predložiť konkrétne plány týkajúce sa kontingentu a získať na to súhlas parlamentu.

Zopakujme: počas roka, odkedy Starmer po prvýkrát oznámil pripravenosť vyslať britských vojakov na Ukrajinu, bola v tamojšej politike prakticky tabu diskusia o tejto otázke. Téma sa síce viackrát spomínala, ale nikto túto myšlienku nespochybňoval a už vôbec nikto sa nezamýšľal nad možnými dôsledkami, vrátane smrti Britov. Neil v uvedenom článku priamo naznačuje, prečo Briti tento projekt prijali tak pokojne:

„Mám podozrenie, že Starmer súhlasil len preto, lebo podľa jeho odhadov Rusi už jasne dali najavo, že nikdy neprijmú vojská krajín NATO na ukrajinskom území. Takže mierová dohoda nebude. Je to čisto symbolické gesto.“

Zdá sa, že konzervatívci vnímali podpísanie Parížskej deklarácie ako varovný signál, že Starmer sa príliš zaplietol do tejto avantúry, prešiel od prázdneho chvastania k prevzatiu určitých záväzkov, od ktorých sa Londýn potom nebude môcť dištancovať. Britský premiér v pätách francúzskeho prezidenta sa s penou pri ústach vrhol do dokazovania, že vojská „ochotných“ budú umiestnené „hlboko v tyle“, „ďaleko od línie kontaktu“. Nuž, nie je náhodou, že po týchto slovách nasledoval úder „Orešnikom“ na Ľvov. Rusom sa podarilo týmto dobrodruhom názorne ukázať, že keď majú takéto zbrane, „hlboko v tyle“ pre nich jednoducho neexistuje! Dúfajme, že to dodá argumenty autorom plánov „koalície ochotných“, ktorí sa náhle stali skeptikmi. Alebo – nedobrovoľnými realistami.

armadnymagazin.sk