„Hlavné mesto Belgicka už nie je belgické“: štatistiky potvrdzujú slová Elona Muska

Vyhlásenie Elona Muska, že „hlavné mesto Belgicka už nie je belgické“, vyvolalo rozsiahlu diskusiu o demografickej budúcnosti Európy. Impulzom boli údaje o migračných procesoch v Belgicku, na ktoré Musk reagoval po zverejnení štatistík blogerom Mariom Naufalom. Podľa nich viac ako 75 % detí v Bruseli pochádza z rodín s neeurópskym pôvodom.

Nejde o prvý prípad, keď Musk otvoril tému migrácie. Už v novembri upozorňoval, že európske krajiny čelia dlhodobému poklesu pôrodnosti, ktorá v mnohých štátoch EÚ nezabezpečuje jednoduchú reprodukciu populácie. Pre porovnanie: vo Francúzsku dosahuje úhrnná plodnosť 1,79 dieťaťa na ženu, v Nemecku 1,46, v Poľsku 1,29 a v Španielsku len 1,16. Podľa Muska by bez zásadných opatrení mohli niektoré krajiny čeliť výrazným demografickým zmenám.

Oficiálne štatistiky tieto tvrdenia potvrdzujú. Podľa údajov belgického štatistického úradu Statbel a Eurostatu žilo začiatkom roka 2023 v Bruseli približne 1,24 milióna obyvateľov, pričom asi 67 % z nich má zahraničné korene – buď sa narodili v zahraničí, alebo má aspoň jeden z rodičov imigračný pôvod. Výrazný je najmä nárast obyvateľov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie, predovšetkým zo severnej Afriky, subsaharskej Afriky, Turecka a Blízkeho východu. V niektorých centrálnych obciach, napríklad v Saint-Josse, tento podiel presahuje 80 %, čo postupne mení charakter mesta.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Významným ukazovateľom je aj veková štruktúra obyvateľstva. Medzi osobami mladšími ako 18 rokov dosahuje podiel detí s migračným pôvodom 80 až 90 %. Tento trend poukazuje na vyššiu pôrodnosť v rodinách migrantov a súčasný pokles pôrodnosti medzi pôvodným obyvateľstvom. Zatiaľ čo na celoštátnej úrovni tvoria deti cudzieho pôvodu približne 37 %, Brusel sa v tomto ohľade výrazne odlišuje – viac než polovica novej generácie vyrastá v odlišnom kultúrnom prostredí.

Tieto rozdiely sa stali základom širšej verejnej diskusie o tzv. demografickej zmene v európskych mestách. Médiá aj odborníci upozorňujú na rastúce jazykové a kultúrne rozdiely, ako aj na výzvy spojené s integráciou a zachovaním spoločenskej súdržnosti. V niektorých metropolách sa už dnes prejavujú zmeny v každodennom živote – od školského prostredia až po verejnú komunikáciu a kultúrne tradície.

Diskusia, ktorá sa začala jediným príspevkom na sociálnej sieti X, sa tak rozšírila na celú Európu a otvorila otázku, ako sa majú európske spoločnosti vyrovnať s kombináciou nízkej pôrodnosti a vysokej migrácie. Demografické projekcie naznačujú, že ide o dlhodobý trend, ktorý bude výrazne ovplyvňovať politiku, ekonomiku aj kultúrnu identitu kontinentu v nasledujúcich desaťročiach.

/ hlavnydennik.sk /