Kopa

KOPA je Občinný Kruh. Ak čítate po Runách: Runa Ka je spojenie, zjednotenie; Runa Otcov; Runa Púti; Runa Az (t. j. Bohovia), získa sa obraz (sprava doľava): „Božie Púte Otcovia zhromaždili“, t.j. je to systém zjednocovania. Mnoho slov pochádza z koreňa „KOP“, napríklad: nakopiť, skopom, t. j. všetci spoločne niečo urobiť.

KOPA je večný Rodový Ústoj, ktorá počas mnohých generácií nahromadila princípy Slavjansko-Árijskej morálky do jedinečnej Kultúry a jedinečnej Tradície.

KOPA je občinný súbor pravidiel, ktorý posilňuje vzťahy medzi Rodmi a systém prijímania životne dôležitých rozhodnutí. Kopa vo svojom jadre nesie Rodové tradície, pravidlá, ktoré zjednocujú rôzne Rody, a nesie v sebe aj určitý systém riešenia vznikajúcich konfliktných situácií a problémov (problémy vojny a mieru, výstavby, rozvoja územia, ochrany hraníc atď.).

KOPA býva Veľká a Malá:

Malá Kopa pozostáva z Hláv Rodov (Starcov), Žrecov (Starejších Občín) a Vojvodu.

Veľká Kopa zjednotila všetkých občinníkov uznávaných ako nástupcov Rodov, t.j. tí, ktorí si založili rodinu. Za zvyšok na Kope hovoria ich rodičia.

Pravidlo Kopy

Hlavným pravidlom Kopy je, že nikto nemôže byť zbavený práva hovoriť. T.j. Všetci prítomní na Kope prehovorili, ale vždy hovorí najstarší človek v danej Občine (hovorili mu inak: Vedun, Vedič, Mnoholetič). T.j. Prvý nehovorí Žrec, ale najstarší človek. A všetko, čo bolo povedané na Kope, zapísal karung (akoby kronikár), zapísal Runami obraz toho, čo ten či onen povedal o tejto otázke.

Slovo je dané v určitom poradí. T.j. otázky sú vopred známe, ľudia o nich môžu diskutovať a potom na Kope postupne hovoria:

Prvý, najstarší človek Občiny hovorí o prvej otázke.

Potom, v poradí podľa veku, Starci.

Potom Hlavy Rodov a ich manželky, ak majú čo dodať, alebo sa jej názor na túto otázku líšil od názoru jej manžela.

Keď prehovorí hlava Rodu a manželský partner, slovo dostanú ich deti, ktoré si už vytvorili vlastné rodiny, hovoria aj podľa veku a ako prvý hovorí hlava, potom jeho manželka, ak sa jej názor líši. .

Po tom, čo sa všetci vyjadrili k prvej otázke, Žrec to všetko privedie k spoločnému menovateľovi, t.j. vypočul si názory všetkých a zhrnul problém. Ak všetci súhlasia so Žrecom, problém sa považuje za vyriešený a prejdú k ďalšiemu problému. Ak aspoň 1 osoba nesúhlasila, začala sa spoločná diskusia, t.j. ten kto s tymto rozhodnutim nesuhlasi, povedal presne preco nesuhlasil a potom sa kazdy mohol vyjadrit k tomu co ten clovek nepochopil, vysvetlit mu – nenutit, ale presvedcit, dokazat, aby pochopil co je to potrebné pre každého.

Porušenie Ústojov Kopy

Kto neprijme rozhodnutie Občiny na Kope, opustí Občinu a presťahuje sa na voľné miesta, kde bude bývať on sám alebo so svojím Rodom. Zároveň mu nikto nič neberie a vždy sa môže vrátiť. T.j. môže žiť sám 5-10 rokov, ale ak si uvedomí, že Občina mala pravdu, môže sa vrátiť.

Ak niekto poruší Ústoje Kopy, opustí Občinu. T.j. za opakované porušenie pravidiel Občiny alebo závažný trestný čin, napríklad v hádke alebo bitke zabil osobu, potom bol poslaný žiť oddelene. Slavjani nemali krvnú pomstu, zločinca jednoducho vyhnali, t.j. ži medzi zvieratami, keďže nemôžeš žiť s ľuďmi, ži niekoľko rokov sám a premýšľaj o tom, čo si urobil.

o Za vraždu z nedbanlivosti – od 1,5 do 3 rokov.

o Ak úmyselne zabil, povedzme: niečo nezdieľali, šiel a podpálil dom a ľudia zomreli – od 3 do 5 rokov vyhnanstva.

o Nebol trest smrti, lebo vedeli o reinkarnácii atď., t.j. zabiť zločinca znamená zbaviť ho možnosti pochopiť, čo urobil. Preto, povedzme, v Asgarde v Iriiskom bol neďaleko v strede Irtyša ostrov a ak niekto porušil pravidlá Občiny, mohol sám opustiť Občinu alebo ho poslali na ostrov, bol tam dom a pozemok.

Boli to staré pravidlá a fungovali, pretože boli predtým vychovaní v úplne inom systéme, kam ísť proti vlastným ľuďom – na také niečo by nikoho ani nenapadlo. Dnes sa deti vedia biť na ulici, ale predtým to tak nebolo, výchova bola iná, rešpektujúca, hry boli úplne iné, hrali sa tam od detstva – na ochranu domova, rodičov, Občiny atď.