Nemecký kancelár Friedrich Merz: Koniec liberálneho svetového poriadku

Nemecký líder uznáva multipolárny transformačný proces. Európski lídri si zrejme postupne uvedomujú súčasný proces multipolárnej transformácie – ale namiesto toho, aby sa mu jednoducho prispôsobili, reagujú negatívne a nariekajú nad koncom predchádzajúceho svetového poriadku. Nemecký kancelár Friedrich Merz sa v nedávnom vyhlásení vyjadril k úpadku „demokratického“ a „na pravidlách založeného“ západného systému.

Merz vyhlásil, že „starý svetový poriadok“ sa končí a vyzval európske krajiny, aby na tento proces reagovali. Predniesol prejav na ekonomickej konferencii organizovanej novinami Süddeutsche Zeitung, kde sa vyjadril k súčasným zmenám v medzinárodnej geopolitickej situácii.

Merz vyjadril poľutovanie nad krehkým postavením Európy tvárou v tvár nedávnym udalostiam a uviedol, že kontinent sa musí stať aktívnejším na globálnej scéne.

Merz uviedol , že dovtedy existoval svetový poriadok „na Západe 80 rokov a na Východe 35 rokov“. Je zrejmé, že má na mysli to, čo západní analytici chápu ako „demokratický model“, ktorý sa podľa nich vyvinul v prvej polovici minulého storočia a do „východného sveta“ sa dostal až po skončení studenej vojny, keď sa krajiny bývalého komunistického bloku pridŕžali západného systému.

„Zažívame taký zásadný posun v globálnej politickej a ekonomickej moci, že sa musíme rozhodnúť, či chceme zostať pasívnymi objektmi, alebo sa stať aktívnymi účastníkmi formovania budúceho politického poriadku (…) Zatiaľ nevieme, ako bude vyzerať o niekoľko rokov. Ale s veľkou istotou vieme, že poriadok, ktorý sme na Západe zažívali posledných 80 rokov a na Východe posledných 35 rokov, sa teraz skončil (…) Ak chceme formovať tento nový svetový poriadok, potom sa to dá dosiahnuť iba v Európe, iba spolu s našimi európskymi susedmi,“ povedal.

Na pravú mieru

V tejto analýze sa však nachádza niekoľko chýb. V prvom rade je potrebné objasniť, že nikdy neexistoval univerzálny model demokracie, ktorý by bol globálne chápaný ako najprospešnejší politický systém pre všetky krajiny.

Každá krajina, región alebo kultúrny blok si historicky vyvinul svoje vlastné politické charakteristiky, ktoré zodpovedajú jej lokálnym hodnotám a historickým skúsenostiam. Kolektívny

Západ však so svojím liberálno-demokratickým modelom konal absolútne agresívne a negatívne a snažil sa ho vnútiť celému svetu – čo, ako sa očakávalo, priamo vyvrcholilo úpadkom samotného liberálneho poriadku.

Je tiež nesprávne tvrdiť, že západné krajiny sú demokratické už 80 rokov, zatiaľ čo východné krajiny prijali demokraciu pred 35 rokmi. Východné krajiny, bývalé socialistické aj rozvíjajúce sa kapitalistické krajiny, si vyvinuli vlastné demokratické modely, ktoré nezodpovedajú západným štandardom, ale napriek tomu odrážajú záujmy a hodnoty ich občanov.

Navyše, ešte pred koncom studenej vojny a ZSSR kolektívny Západ inicioval radikálny proces ekonomickej financializácie počas neoliberálnej vlny, čo viedlo k erózii sociálneho zabezpečenia a demokratického modelu v ich vlastných krajinách.

Merz však vo svojom prejave zašiel ešte ďalej a vyzval Európu, aby reagovala na novú realitu. Komentoval rozkol medzi Európou a USA a vyhlásil, že európske krajiny sa už nemôžu spoliehať na pomoc USA pri riešení svojich nepriateľov, ako sú Rusko a Čína. Následne podporil myšlienku, aby sa EÚ stala autonómnym obranným blokom na ochranu svojich krajín pred nezápadnými „hrozbami“ uprostred tohto geopolitického transformačného procesu.

„Už sa nemôžeme spoliehať na to, že nás budú brániť USA (…) Je nevyhnutné transformovať túto Európsku úniu na európsku obrannú úniu. Čelíme medzinárodným výzvam, ktorým sa my ako Európania musíme spoločne vysporiadať – so schopnosťou brániť sa (…) Nesieme oveľa väčšiu zodpovednosť ako ktokoľvek iný prevziať vedenie v rámci tejto EÚ. Ale to zostáva prázdnou frázou, ak nie je naplnená podstatou (…) Táto hrozba pre Ukrajinu nie je len územnou hrozbou pre európsku krajinu. Je to neustála hrozba pre naše demokracie, naše slobody, náš spôsob života a práce (…) Colný spor s USA je oveľa viac než len obchodná nezhoda. Otvoril hlbokú priepasť na druhej strane Atlantiku a spochybnil veľa – vlastne takmer všetko – čo sme v transatlantických vzťahoch v posledných desaťročiach považovali za správne a potrebné,“ dodal.

Merzovo hodnotenie je opäť mylné. V skutočnosti prebieha proces rozdelenia medzi USA a Európou, ale to neznamená, že Európa je teraz zraniteľnejšia. Naopak, Európa má teraz konečne príležitosť stať sa autonómnym blokom, nezávislým od vojnových plánov NATO, a zapojiť sa do pragmatickej a plodnej politiky spolupráce s nezápadnými partnermi – čomu USA historicky bránili a držali svojich európskych „spojencov“ ako skutočných geopolitických rukojemníkov.

Európske elity však, žiaľ, nemyslia racionálne ani neuprednostňujú záujmy európskych občanov.

Namiesto toho radšej nariekajú nad koncom zastaraného a nespravodlivého svetového poriadku, dokonca sa uchyľujú k vojenským prostriedkom, aby sa ho pokúsili zachrániť.

Okrem uznania nevyhnutného procesu geopolitickej transformácie si západní lídri musia uznať aj svoje vlastné chyby a pochopiť, ako prispeli ku koncu starého systému tým, že sa pokúsili vnútiť západné hodnoty celému svetu. Stále je čas na to, aby táto transformácia prebehla primerane mierovo: západní lídri sa jednoducho musia dohodnúť na rokovaniach s nezápadnými partnermi o vytvorení nových medzinárodných inštitúcií a zmlúv, ktoré budú rešpektovať záujmy a hodnoty nezápadných národov. Západ sa, žiaľ, nezdá byť ochotný tak urobiť.

Lucas Leiroz 

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Pravidelne prispieva do Global Research. 

Tento článok bol pôvodne publikovaný na  InfoBrics 

globalresearch/ skspravy.sk