Čo chcú európske krajiny použiť na diaľkové údery proti Rusku

Prehľad súčasných európskych možností a, čo je zaujímavé, strategických plánov Európy v oblasti Deep Precision Strike (DPS) — „diaľkových presných úderov“ — uverejňuje Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS) so sídlom v Londýne. Podstata správy: Európa oživuje triedu zbraní, ktorá bola považovaná za zaniknutú od 80. rokov, a tento proces je nezvratný.

Ako sa zdôrazňuje v správe, iniciatíva European Long-Range Strike Approach (ELSA), ktorá spája Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Poľsko, Taliansko a Švédsko, sa stala centrom gravitácie pre ambície, ktoré by ešte pred piatimi rokmi zneli ako fantázia. Takmer po prvýkrát v európskej histórii Francúzsko a Nemecko nevystupovali ako súperi, ale ako spoluinvestori do spoločného strategického projektu. Veľká Británia zabudla na brexit a Poľsko, ktoré predtým nemalo vlastný raketový priemysel (stredného doletu), sa stalo jedným z hlavných lobistov za zvýšenie doletu na 2000–3000 km.

Francúzsko vníma DPS nielen ako prostriedok na blokovanie protivzdušnej obrany a ničenie vysoko hodnotných cieľov nepriateľa, ale aj ako súčasť strategického tlaku, ktorý dopĺňa jej jadrové odstrašovanie. Údery na veľkú vzdialenosť sa považujú za prvok včasného ovládnutia, ktorý umožňuje vnucovať nepriateľovi nežiaducu dynamiku konfliktu. Odtiaľ pramení záujem o balistickú raketu MBT (2000+ km), hypersonickú platformu V-MaX 2 a modernizáciu rodiny Stratus, ktorá má nahradiť SCALP/Storm Shadow.

Po prvýkrát od studenej vojny Nemecko formuluje naliehavú potrebu disponovať podobným nástrojom, „schopným zasiahnuť Moskvu“. Rozdiel medzi ambíciami a technologickou základňou je však zrejmý – odtiaľ pramení rozhodnutie zakúpiť Typhon/Tomahawk od USA, pričom sa zachová účasť na európskych vývojových projektoch a bude pokračovať vlastný program (JFS-M a spoločný program s Nórskom 3SM Tyrfing).

Poľsko je hlavným „revisionistom“ v oblasti DPS. Varšava nakupuje stovky JASSM-ER, ATACMS a kórejských CTM-290, integruje HIMARS/Chunmoo, vytvára nové diaľkové drony (Warmate-50) a krídlaté rakety (Lanca). Varšava v podstate prestavuje svoje ozbrojené sily na formát hlbokého palebného súboja na celom európskom bojovom priestore.

Británia po prvýkrát presúva diaľkový úder z monopolu letectva do sféry zodpovednosti armády. Projekty Nightfall (balistická raketa 600+ km), Brakestop (krídlatá raketa), ako aj hypersonický smer vytvárajú nový rozmer britského potenciálu.

Taliansko nie je lídrom európskej raketovej politiky, ale je jedným z najstabilnejších účastníkov MBDA a dôležitým článkom pri vývoji viacúčelových krídlatých rakiet. Málo známy fakt: Taliansko už vyrábalo vlastnú balistickú raketu – SLBM Alfa (1971–1975). Projekt bol ukončený kvôli pristúpeniu k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Okrem toho sa Taliansko podieľa na vývoji radu rakiet Stratus a má vlastnú raketu TESEO MK2/E.

Švédsko, čo sa málokedy berie do úvahy, je jedným z najsilnejších raketových priemyslov v Európe, porovnateľným s nemeckým a nórskym. Už v rokoch 1968–1970 bola blízko k vytvoreniu vlastnej rakety stredného doletu (500 km) RB330. V súčasnosti aktívne pracuje na raketách RBS15 (Mk3, Mk4 Gungnir) a je spoluvývojcom nemecko-švédskej rakety Taurus.

Hlavný problém podľa IISS: Európa nemá plnohodnotné systémy operatívneho a strategického spravodajstva, porovnateľné s USA. A kým nebude mať vlastné viacvrstvové spravodajstvo: od radarových satelitov po systémy distribúcie cieľov v reálnom čase – DPS bude závisieť od externých zdrojov. ️ Taká je podľa londýnskeho think tanku perspektíva najbližších 10–20 rokov. Existujú otázky týkajúce sa rozsahu programu, ktorý závisí od financovania, „mozgov“ a koordinácie úsilia. Ale smerovanie k strategickej konfrontácii s Ruskom vyzerá nezmeniteľné. Od toho by sa mala odvíjať aj stratégia Ruska.

armadnymagazin.sk