Ľudia vyhodia takmer miliardu ton jedla ročne. Ako plytvajú potravinami Slováci

Mnoho potravín skončí v koši, pretože ľudia ich vnímajú ako samozrejmosť vďaka tomu, že v obchodoch je dostatok, až prebytok potravín.

Neuvedomujú si, že takýmto spôsobom plytvajú nielen ľudskou prácou, ale aj energiami.

O čom sa však hovorí veľmi málo je, aký dopad má plytvanie potravinami vo „vyspelom svete“ na narastajúcu chudobu v krajinách tretieho sveta. A nehovorí sa ani o tom, aký hrozivý dopad na ovzdušie majú hnijúce potraviny na skládkach.

Výsledky štúdii sú alarmujúce a vypovedajú o veľkej nezodpovednosti ľudí, ale aj chamtivosti výrobcov a obchodníkov.

Väčšina ľudí vníma jedlo ako samozrejmosť. Mnohí si ani neuvedomujú, koľko jedla vyhodia počas jedného dňa. Celková hmotnosť sa potom za celý rok vyšplhá aj na niekoľko desiatok kilogramov.

Pre laikov to môže byť banálny „problém“. Odborníci na to však majú iný pohľad.

Jedna miliarda

Potravinovým odpadom sa zaoberala aj nová štúdia OSN.Zistila, že ľudia vyprodukujú ročne takmer miliardu ton potravinového odpadu. To je zhruba dvojnásobok množstva v porovnaní s predchádzajúcim odhadom.

Na každého člena domácnosti na celom svete pripadá 74 kilogramov odpadu ročne, čo je celkovo 569 miliónov ton za rok. Správa obsahuje aj dáta o odpade v reštauráciách či obchodoch, ktoré vyhadzujú 17% potravín.

Niektoré potraviny sa „strácajú“ na farmách alebo v dodávateľských reťazcoch, čo znamená, že viac ako tretina potravín sa nikdy neskonzumuje.

Negatívne dopady

Odpad má negatívny vplyv na úsilie pomáhať miliardám ľudí, ktorí sú buď hladní alebo si nemôžu zabezpečiť zdravú výživu.

Dopad pociťuje aj životné prostredie. Plytvanie potravinami súvisí s 10 % emisií vedúcich ku klimatickej zmene a intenzívne poľnohospodárstvo je kľúčovou príčinou krízy biodiverzity a globálneho znečistenia.

Ak by sme potravinový odpad považovali za jednu krajinu, v rebríčku najväčších producentov emisií by sa umiestnila na treťom mieste. A to hneď za USA a Čínu.

Odborníci upozorňujú, že zníženie potravinového odpadu je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako môžu ľudia redukovať ich dopad na životné prostredie. „Tento potenciál je však využívaný naozaj žalostne,“ napísali v správe.

Pomôcť môže každý

Potravinový odpad však nie je problémom najmä bohatých krajín. Analýza OSN uviedla, že úroveň odpadu je prekvapivo približne rovnaká vo všetkých krajinách, hoci z najchudobnejších krajín majú málo údajov.

Autori uviedli, že nikto si nekupuje jedlo s cieľom zahodiť ho a že malé množstvá vyhodené každý deň sa môžu javiť ako nepodstatné. Preto je podľa nich nevyhnutné zvyšovať povedomie o odpade, napríklad prostredníctvom separovania.

Experti tvrdia, že spolu s vládnymi krokmi sú nevyhnutné aj zmeny každého človeka. Môžeme napríklad pred nákupom skontrolovať, čo naozaj potrebujeme či zlepšiť kuchárske schopnosti.

Podľa ich odhadov sa väčší časový priestor v čase pandémie v britských domácnostiach zaslúžil o 20% zníženie odpadu.

Peniaze

Riaditeľka Programu sppjených národov pre životné prostredie (UNEP) Inger Andersen vyhlásila, že nemusíme čakať len na pomoc od štátu.

„Zredukovanie potravinového odpadu zníži emisie skleníkových plynov, spomalí deštrukciu prírody a znečistenie. Zvýšila by sa dostupnosť potravín, zredukoval hlad a ušetrili peniaze,“ povedala.

Marcus Gover z mimovládnej organizácie Wrap, ktorý pomáhal písať správu, uviedol, že sme si na plytvanie potravinami zvykli.

„Zabudli sme pritom na ich hodnotu a náklady, ktoré má vyživovanie rastúcej populácie na prírodu. Či sa nám to páči alebo nie, najpodstatnejšou časťou problému sme my v našich domácnostiach,“ povedal.

Správu vypracovali na podporu globálnej snahy na splnenie cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja znížiť potravinový odpad do roku 2030 o polovicu.

Výhodnejšie metódy spracovania

V štúdii zistili, že v roku 2019 vyhodili 11% všetkého jedla predaného konzumentom. Reštaurácie vyhodili 5% a predajne potravín 2%.

Dostatočné dáta mali z krajín , ktoré tvoria 75% svetovej populácie.

Potravinový odpad tvorili jedlé aj nejedlé položky, ako kosti či kože. Ich pomer je približne 50:50 v niektorých krajinách s vysokými príjmami, no inde bol neznámy.

„I keď niektoré časti odpadu nemôžu ľudia skonzumovať, z environmentálneho hľadiska existujú vhodnejšie spôsoby, ako s ním naložiť. Napríklad využiť ho ako krmivo pre zvieratá alebo kompostovať,“ uviedla Clementine O’Connor z UNEP.

Samit v Británii

Veľká Británia bude v novembri hostiť klimatický samit COP26. Krajina má vedúcu úlohu v redukcii potravinového odpadu a je jednou z mála, ktoré dosiahli výrazné zníženie.

„Medzi rokmi 2007 a 2018 sa jedlý potravinový odpad znížil takmer o tretinu, i keď celkové plytvanie potravinami bolo v novembri 2020 na úrovni 19%,“ vysvetlila O’Connor.

Carina Millstone z potravinovej kampane Feedback povedala, že správa je kľúčová pre ďalšie kroky v oblasti potravinového odpadu, a to aj v súvislosti so samitom.

„Ak nezasiahneme v oblasti potravinového odpadu, je to trojitá strata. Nie je to len o jedle, ktoré vyhadzujeme, ale aj o prírodných a finančných zdrojoch, ktoré sú potrebné na produkciu potravín. Skúsme dosiahnuť trojité víťazstvo,“ objasnila Martina Otto z UNEP.

Slovensko a východná Európa

V správe zahrnuli aj situáciu na Slovensku. Podľa dostupných dát vyprodukuje každý člen domácnosti ročne 70 kilogramov potravinového odpadu. Celkovo slovenské domácnosti vyprodukujú ročne 381 301 ton potravinového odpadu.

Pre porovnanie, na každého člena českej domácnosti pripadá rovnako 70 kilogramov odpadu ročne, pričom celkovo domácnosti vyprodukujú 746 894 ton za rok.

Najhoršie je na tom čo sa týka pomeru na jedného člena domácnosti z krajín východnej Európy Maďarsko. Na jedného člena tam pripadá 94 kilogramov, spolu 908 669 ton ročne.

Najlepšie hodnoty z pohľadu jednotlivca dosahujú v Rusku, kde jeden člen domácnosti prispeje ročne 33 kilogramami odpadu. Celkovo je to však až 4 868 564 ton odpadu ročne.

Autor: Lukáš Dedík

Zdroj: SITA, Slovanské noviny